Súťaž otvoril predseda ZO SZPB v Tornali PeaDr. Marian Zelina, ktorý v krátkom preslove zdôraznil poslanie memorialu a dôvod, prečo sa tento memorial rozhodli v meste organizovať. Zdôraznil, že v dobe od 20.12.1944 do 15.1.1945 mal maršál R. J. Malinovský svoj štáb v meste Tornaľa v budove, kde teraz sídli Obvodné oddelenie PZ a na budove je inštalovaná aj pamätná doska a reliéf maršála Malinovského. Medzi hosťami privítali aj priameho účastníka protifašistického odboja žijúceho v Tornali, pána Artúra Soboňu.
Osobnosť maršála Malinovského v krátkej charakteristike predstavil člen Historicko-dokumentačnej komisie UR SZPB a predseda Oblastnej HDK v Rimavskej Sobote JUDr. J. Pupala. Zdôraznil, že oslobodením mesta skončilo utrpenie ľudí a hlavne prestali deportácie tzv. “židoboľševikov“. Fašisti iba z Tornale odvliekli do koncentračných táborov viac ako 650 obyvateľov, čo predstavovalo takmer 1/6 obyvateľov mesta.
O popularite, ktorú si memoriál za 8 rokov získal, svedčí aj skutočnosť, že tri školy v rámci mesta Tornaľa postavili k súťaži po dve družstvá: Gymnázium Tornaľa, ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským a ZŠ - slovenská. Po jednom družstve postavili SOČ Tornaľa a Reedukačné centrum Tornaľa. V ôsmich trojčlenných družstvách, ktoré viedol pedagogický pracovník, štartovalo 24 súťažiacich. Zaujímavosťou je, že štyri družstvá mali v súťaži aj dievčatá. K streľbe, ktorú riadil tradične pán Štefan Puškáš, nastupovali všetci členovia družstva naraz a mali k dispozícií 2 x 5 výstrelov.
Prvé miesto si vystrieľalo po prvýkrát v 8 ročnej histórii družstvo Reedukačného centra v zložení Ľuboš Lakatoš, Róbert Ruščin, Nikola Demeter s nástrelom 24 bodov z 300 možných. Na 2. mieste skončilo družstvo Gymnázia Tornaľa „A“ a tretie „A“ družstvo ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.
V súťaži jednotlivcov zvíťazil Róbert Ország z „B“ družstva Gymnázia Tornaľa, na 2. mieste Róbert Ruščin a 3. miesto patrilo Ľubošovi Lakatošovi – obaja z RC Tornaľa. V súťaži dievčat zvíťazila Anna Pierzchalová z „A“ družstva, druhá bola Reka Hollóva z „B“ družstva maďarskej ZŠ a tretia Alžbeta Pupalová z „B“ dužstva Gymnázia Tornaľa.
Putovný pohár bude víťaznému družstvu odovzdaný počas kladenia vencov k pamätníku Červenej armády v deň oslobodenia mesta 19.12.2016.
Ceny pre víťazova v poradí na druhom a treťom mieste venovala ZO SZPB, MÚ Tornaľa a ročenky 2017 venoval ObV SZPB v Rimavskej Sobote. Osobitnou cenou pre všetkých súťažiacich bolo číslo Historickej revue č. 10/2016 z toho dôvodu, že obsahuje podrobnú dokumentáciu archeologického skvostu - pravekej mohyly vo Včelinciach. Bolo zaujímavé, že pri odovzdávaní tohto periodika nikto o tomto archeologickom klenote svetového významu, ani zo žiakov, ani pedagógov nevedel. Ďakujem redakcii Historickej revue aj touto cestou za jej darčeky, ktoré určite prehĺbia žiakom, ale aj dospelým vedomosti o našej dávnej minulosti.
Po skončení súťaže boli všetci súťažiaci aj s doprovodom pozvaní organizátorom súťaže na „poľovnícky perkelt“.
Za vydarenú akciu aj touto cestou ZO SZPB ďakuje predovšetkým pánovi PaedDr. Jozefovi Hrubejovi, Štefanovi Puškášovi a Alexandrovi Bockovi.
JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-