Skúste si predstaviť, že váš manžel má narodeniny a je na vás, ako správnej manželke, čo mu za darček pripravíte. Za tie roky, čo ste spolu ich bolo zrejme neúrekom. Niekto si povie: dala som mu deti, čo iné a krajšie môže byť? Preto je každému ťažko niečo nové vymýšľať, a ešte také, aby to nebol vecný darček, ale skôr niečo nehmotné, čo sa v mysli človeka dlho udrží a na čo sa dlho príjemne spomína.jazde. Váš spolujazdec však stále rozmýšľa, či jeho manželka mu povedala všetko naozaj tak, ako to včera od nej počul. K jeho 45. narodeninám mu nekúpila nič hmotného, ale polhodinový let malým lietadlom ponad rodný kraj. Keď ho však zaviezla až takmer k malému bielo-červenému lietadielku, ktoré s pilotom už na neho čakalo, uvedomil si čistú pravdu. Niekomu pri tom prudko stúpne adrenalín, niekto sa možno usmeje s ústami doširoka. V jubilujúcom manželovi, nazvime ho napríklad Jaroslav, to vyvolalo radostný pocit. Vždy mal záujem sa raz povoziť malým lietadlom, preletieť ponad rodnú obec, či sa pozrieť z výšky ako to v tomto údolí vyzerá. Preto si rád sadol do lietadla, v ktorom ho už privítal pilot Miši, ako ho známi prezývajú. Sám v očakávaní naplnenia tohto darčeka, ktorý pre neho, ako pasažiera, vymyslela jeho manželka s dcérkou Barborkou. Na dlhé reči nebol čas, počasie ideálne na lietanie, aj na krásny pohľad na Štítnickú dolinu, ktorú po krátkom vzlietnutí sledujú pod sebou. Keď spoznávajú strechy domov jednej dediny za druhou, preletia i nad Čiernou Lehotou a skúsia si i nenáročný obrat.
Odmenený Jaro zažil nevšedný pocit, ktorý označil ako niečo úžasné, čo doteraz ešte nezažil. Obraz pod ním dostal nevšedné kontúry a oči zrazu videli to, čo sa nenaskytne každému. Keď lietadlo nabralo kurz nad jeho rodný dom a záhradu - uvidel niečo, čo mu ešte viac zvýraznilo tento nevšedný pocit. V ich záhrade na zemi leží čosi veľké a biele. To jeho dcéra vyšla ráno do záhrady a rozprestrela veľké biele srdce, ktoré deň predtým vystrihli z plachty a kývala ostošesť. Takmer ani nestihne jej otec v lietadle nasmerovať objektív fotoaparátu, aby túto udalosť zvečnil pre svoju rodinu.
Stihol zachytiť aj iné pohľady, a tak vám ich dnes ponúkame, aby ste sa aj vy pokochali nevšednými pohľadmi z vtáčej perspektívy na prírodu a obce Štítnickej doliny. Možno sa rozhodnete aj vy takto odmeniť svojho najbližšieho, alebo možno aj seba, a vyskúšate si prelet malým lietadielkom ponad svoju rodnú obec, či iné vám blízke miesta. Želám vám príjemné počasie a ešte príjemnejší let s pilotom Mišim, aspoň taký, ako ho mal pred pár dňami pán Jaroslav z horného Gemera. Cesta z Tornale domov iste nemusela byť vyplnená prehrávaním hudby v aute. Naviac, keď si obdarený manžel dobrovoľne predĺžil polhodinový len na takmer 50 minútový.
Páčil by sa Vám takýto nevšedný darček k narodeninám? Odporúčam vám pozrieť si jednu z nových stránok na Gemeri na adrese: www.podsizalietat.sk a svet je na pár chvíľ celkom váš. Možno zaberie aj na vás.
Ondrej Doboš
Foto:
{gallery}volnycas/lietanie{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-