Nemocnice (78)
Ambasádormi nového röntgenového pracoviska Nemocnice Svet zdravia sa stali futbalisti z MFK Rožňava
Napísal(a) Jana Fedáková
Nemocnica Svet zdravia Rožňava má nové röntgenové pracovisko. Dva mesiace rekonštruovala svoje priestory a kúpila tiež moderný, plne digitalizovaný röntgenový (RTG) prístroj. Ten umožní nemocnici rýchlejšiu i presnejšiu diagnostiku s výrazne nižšou radiačnou záťažou pre pacienta. Prvým, ktorý po slávnostnom otvorení nového pracoviska podstúpil vyšetrenie, bol jeden z hráčov MFK Rožňava Michal Gere. Futbalové družstvo sa totiž stalo ambasádorom nového pracoviska. Celková suma investícií sa vyšplhala na takmer 185-tisíc eur.
„Nový RTG prístroj za vyše 130-tisíc eur nahradil v nemocnici najstarší model. Spolu s druhým, avšak nepriamo digitalizovaným RTG prístrojom, momentálne dokážeme uskutočniť 150 až 200 snímok denne.
Štyri nemocnice siete Svet zdravia sa zapoja do Svetového týždňa glaukómu
Napísal(a) T. Kráľ
Glaukóm, ľudovo nazývaný zelený zákal, je druhou najčastejšou príčinou straty zraku. Až polovica ľudí s touto diagnózou však o svojom ochorení nevie. Svetový týždeň glaukómu, ktorý tento rok pripadne na 12. až 18. marec, pripomína, aké dôležité je hovoriť o prevencii. V týchto dňoch oční lekári z nemocníc Svet zdravia Galanta, Michalovce, Rimavská Sobota a Trebišov bezplatne zmerajú verejnosti vnútroočný tlak. Toto vyšetrenie odborníci odporúčajú dospelým osobám po štyridsiatke s konkrétnymi zdravotnými indikáciami. Tento rok je Svetový týždeň glaukómu zameraný aj na otázku dedičnosti tohto ochorenia. Aj keď príčina zeleného zákalu dodnes nie je známa,
V rimavskosobotskej nemocnici sa vlani narodilo vyše 1200 detí, počet pôrodov stúpol
Napísal(a) Jana Fedáková
V nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota vlani stúpol počet pôrodov. Zatiaľ čo v roku 2016 sa ich tam uskutočnilo 1130, minulý rok sa počet zvýšil na 1215. Štyri mamičky na svet priviedli aj dvojčatá. „K vyššiemu počtu pôrodov určite prispeli kurzy predpôrodnej prípravy s certifikovanou lektorkou, ktoré sme v roku 2016 zaviedli pre budúce mamičky či spustenie projektu Naplánujte si pôrod,“ hovorí primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia MUDr. Ondrej Balco.
Mikuláš pomôže 6. decembra v Nemocnici zdravia v Rožňave slávnostne otvoriť pôrodnicu novej generácie
Napísal(a) T. Kráľ
Nemocnica Svet zdravia Rožňava a budúce mamičky z okolitého regiónu budú mať tento rok „bohatého Mikuláša“. V stredu 6. decembra v nej totiž slávnostne otvoria pôrodnicu novej generácie. A nebude pri tom chýbať ani Mikuláš! Pôrodnica tento rok prešla prestavbou a budúce mamičky tam už nájdu prostredie, ktoré bude na polceste medzi domovom a nemocnicou. Tradičné pôrodné sály totiž nahradili 3 komfortné pôrodné izby hotelového štandardu (viď príloha), kde bude po novom prebiehať celý pôrod a ktoré poskytnú mamičkám maximálne súkromie.
Svet zdravia dnes spustil pre svojich pacientov internetové pripojenie cez WiFi aj na Gemeri
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Svet zdravia dnes spustil pre svojich pacientov internetové pripojenie cez WiFi. Nová bezplatná služba bude odteraz dostupná v každej izbe na lôžkových oddeleniach v dvanástich regionálnych nemocniciach a z pohľadu komfortu predstavuje nový sieťový štandard. Technologickým partnerom projektu je spoločnosť Orange Slovensko. Vďaka novej službe bude hospitalizácia v nemocniciach Svet zdravia príjemnejšia. Bezdrôtové internetové pripojenie bude môcť využívať na služobné účely aj zdravotnícky personál. Na prvých mobilných medicínskych službách Svet zdravia už pracuje.
Nemocnice Svet zdravia s pacientmi sa tešia z nových komfortných sanitných vozidiel Mercedes-Benz
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Regionálna sieť nemocníc Svet zdravia tento týždeň zaradila do svojej flotily dopravnej zdravotnej služby 13 nových sanitných vozidiel Mercedes-Benz Vito v celkovej hodnote 570-tisíc eur. Nové vozidlá budú obsluhovať nemocnice v Galante, Rimavskej Sobote, Žiari nad Hronom, Banskej Štiavnici, Trebišove, vo Vranove na Topľou a v Partizánskom. Špeciálna technická úprava tohto modelu poskytuje pacientom novú úroveň komfortu a bezpečnosti. Vozidlá sú plne klimatizované a majú vysoký podiel bezpečnostných prvkov.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.