Nemocnice (78)
Za TOP lekára nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice
Napísal(a) J F
Odborný týždenník Zdravotnícke noviny aj tento rok, a to už po šiestykrát, vyhlásil anketu TOP LEKÁRI na Slovensku vo viacerých kategóriách. V sieti nemocníc a polikliník ProCare a Svet zdravia sa do nej aj po minuloročnom úspechu s radosťou zapojili a do ankety je prihlásených desať výborných špecialistov. V kategórii Psychiatria nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice a zároveň hlavnú lekárku siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
MUDr. Janu Greškovú v rožňavskej nemocnici pracuje už 29 rokov. Nastúpila do nej po absolvovaní atestácie v odbore anestéziológia a intenzívna medicína, avšak v roku 1995 sa rozhodla odbor zmeniť. Zaujali ju osudy pacientov so psychickými poruchami a snaha im pomôcť ju nasmerovali na psychiatrické oddelenie rožňavskej nemocnice, kde začala pôsobiť ako sekundárny lekár.
V rimavsko-sobotskej i v rožňavskej nemocnici Svet zdravia už povolili návštevy
Napísal(a) J. Fedáková
V súvislosti s aktuálnou priaznivou epidemiologickou situáciou a na základe rozhodnutia ÚVZ SR sú pri dodržaní zásad v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota i v Rožňave návštevy od 3. júna 2020 povolené.
Zásady pre umožnenie návštev:
v rovnakom čase je možné pripustiť návštevu maximálne dvoch osôb pacienta,
pri návšteve vo vnútornom prostredí je povinné nosiť rúško,
Nemocnice na Gemeri zvýšili hygienický štandard a volajú pacientov na prehliadku či plánovaný zákrok
Napísal(a) J. Fedáková
Neodkladajte už viac návštevu lekára, plánovanú operáciu či preventívnu prehliadku. K tomuto vyzývajú svojich pacientov nemocnice Svet zdravia na Gemeri vrátane rimavskosobotskej i rožňavskej nemocnice. Pre bezpečnosť pacientov i zdravotníkov zvýšili svoje hygienické štandardy. Každý hospitalizovaný pacient dostane rúško, nájde na izbe dezinfekciu na ruky a priestory zdravotníckych zariadení prejdú počas dňa viacnásobným čistením. Nemocnice Svet zdravia a polikliniky ProCare sa dnes postupne chcú venovať všetkým pacientom, o ktorých sa pre koronavírus dočasne starať nemohli.
„Epidemiologická situácia na Slovensku je dnes veľmi dobrá a v našich zariadeniach sa preto postupne vraciame k plánovaným operáciám či preventívnym prehliadkam.
V rimavskosobotskej nemocnici platia výnimky zo zákazu návštev
Napísal(a) J. Fedáková
Z vedenia Svet zdravia a ProCare sme prijali dôležitú informáciu, v ktorej sa hovorí, že návštevy v nemocniciach sú v niektorých prípadoch povolené, aby zmiernili psychosociálne dôsledky odlúčenia blízkych príbuzných v čase epidemického výskytu ochorenia Covid – 19.
Vzhľadom na aktuálnu priaznivú epidemiologickú situáciu v SR v súvislosti s ochorením COVID-19 udeľujú v rimavskosobotskej nemocnici na základe usmernenia Hlavného hygienika SR výnimky zo zákazu návštev lôžkových oddelení za dodržiavania hygienických pravidiel a protiepidemických opatrení v týchto prípadoch:
V rožňavskej nemocnici môže byť s budúcou mamičkou pri pôrode už aj otecko
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice siete Svet zdravia vrátane rožňavskej nemocnice sa postupne vracajú k plánovaným operačným výkonom. Pacient musí pred operáciou dodržať 14-dňovú domácu izoláciu, počas ktorej nevykazuje príznaky ochorenia COVID-19. Predoperačné vyšetrenia je vhodné absolvovať v zariadení, v ktorom bude vykonaná aj samotná operácia. Nemocnica už začína oslovovať tých pacientov, ktorých plánované operácie boli odložené v marci z dôvodu epidémie.
V rámci uvoľňujúcich opatrení je opäť možné povoliť v rožňavskej nemocnici prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas pôrodu, a to za prísnych hygienických podmienok. Sprevádzajúca osoba by počas uplynulých 14 dní nemala vykazovať symptómy ochorenia COVID-19, mala byť žiť s budúcou mamičkou v jednej domácnosti a počas celej doby pôrodu používať ochranné pomôcky (plášť, čiapku, rúško),
Radí psychologička: 10 tipov, ako lepšie zvládať epidémiu koronavírusu
Napísal(a) J. Fedáková
Aktuálne prežívame jedno z najzáťažovejších a najkrízovejších období za posledné desaťročia. Obdobie, kedy pociťujeme ohrozenie a stratu našich zdanlivých istôt. Obdobie, kedy si uvedomujeme, že čas, ktorý trávime so svojim blízkymi a činnosti, ktoré dennodenne vykonávame, vôbec nie sú také samozrejmé, ako sa nám doteraz zdalo.
„Lomcujú s nami rôzne emócie, cítime stres, strach, hnev, frustráciu, či beznádej. Všetky tieto emócie sú prirodzené, odzrkadľujú náš spôsob vyrovnávania sa so záťažovou situáciou. Po prvotnej fáze šoku a popierania, negatívnych emócií, depresívneho prežívania, či hľadania vinníka je dôležité, aby sme sa pohli vpred. Do fázy zmierenia, prijatia a adaptácie. Neexistuje žiadna zázračná metóda a liek, pomocou ktorých okamžite odstránime svoje psychické ťažkosti,“ vysvetľuje PhDr. Mária Ďurčíková, psychologička Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota.
V rožňavskej nemocnici spájajú cez videohovory pacientov s rodinami
Napísal(a) Jana Fedáková
Pandémia koronavírusu priniesla so sebou prísne hygienické opatrenia a zatvorila nemocnice pred návštevníkmi. Pacienti tak zostali odlúčení od svojich rodín a najmä starší ľudia nevideli svojich blízkych už dlhé týždne. Rožňavská nemocnica sa preto v spolupráci s telekomunikačným operátorom Orange Slovensko rozhodla začať spájať pacientov s ich rodinami cez videohovory. Prvé dojímavé telefonáty už majú za sebou aj v niektorých ďalších nemocniciach siete Svet zdravia.
„Hospitalizácia je náročná azda pre každého z nás, pre starších ľudí, ktorí majú často okrem svojej diagnózy aj viaceré pridružené ochorenia a kontakt so svojimi blízkymi veľmi potrebujú, obzvlášť teraz. Bežne by ich počas hospitalizácie navštevovala rodina a v 13 našich nemocniciach im robia spoločnosť aj dobrovoľníci nášho projektu Krajší deň.
Rožňavská nemocnica preventívne uskutočnila testy na COVID-19. Piati zamestnanci sú pozitívni
Napísal(a) MG od
Vo štvrtkovom večernom spravodajstve televízií na Slovensku sme sa mohli dozvedieť, že piati zamestnanci rožňavskej nemocnice Svet zdravia boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom. Boli sme z toho najviac prekvapení nielen diváci na hornom Gemeri, ale všetci, ktorí máme aký-taký vzťah ku Gemeru vôbec. Nepotešilo nás ani potvrdenie hovorcu siete Svet zdravia Tomáša Kráľa, ktoré poskytol pre slovenskú tlačovú agentúru 16. apríla 2020. Z nej sme sa mohli ďalej dozvedieť, že „Rožňavská nemocnica proaktívne testuje svojich zdravotníckych pracovníkov na nový koronavírus. Z celkového počtu 28 otestovaných zdravotníkov oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) bol potvrdený koronavírus u piatich z nich... Ďalších 21 zdravotníkov malo negatívne výsledky, na výsledky dvoch ešte nemocnica čaká.
Rimavskosobotská nemocnica má mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19
Napísal(a) J. Fedáková
Pred rimavskosobotskou nemocnicou je od 9. apríla 2020 v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote zriadené mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19. Zdravotníci rimavskosobotskej nemocnice realizujú výtery z hrdla a nosa indikovaným pacientom, ktorých na otestovanie určí RÚVZ. Testovanie bude zatiaľ prebiehať v režime trikrát týždenne, a to v pondelky, stredy a piatky. Dnes zdravotníci mobilne otestovali prvých šiestich pacientov.
Nemocnica dosiaľ ošetrila či hospitalizovala 28 pacientov s podozrením na koronavírus. U 25 pacientov výsledky testov ochorenie nepotvrdili a u troch sa na výsledky čaká. U jedného pacienta bol prvý test pozitívny, no pri opakovanom testovaní sa pozitivita výsledku nepotvrdila a evidujeme ho ako falošne pozitívny výsledok.
O aktuálnej situácii s koronavírusom v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice siete Svet zdravia, vrátane rožňavskej nemocnice, po vyhlásení núdzového stavu pre lôžkové zdravotnícke zariadenia aktivovali svoje pandemické plány a reprofilizovali vybrané časti lôžkových oddelení na COVID oddelenia.
„Ide o takzvané červené zóny lôžkových častí oddelení, ktoré slúžia na hospitalizáciu pacienta s podozrením na koronavírus. Pacient je v tejto izolovanej časti oddelenia hospitalizovaný do okamihu finálneho výsledku testovania. Keďže naše všeobecné nemocnice sa stále musia postarať aj o neinfekčných pacientov, napríklad po cievnej mozgovej príhode či úraze, v maximálne možnej miere ich musíme oddeliť od rizikových pacientov,“ vysvetľuje medicínsky riaditeľ siete nemocníc a siete polikliník ProCare Svet zdravia Róbert Hill.
Viac...
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón
Napísal(a) J. Fedáková
Súčasná nepriaznivá situácia v šírení sa koronavírusu po celom svete zaberá mnoho miesta nielen v médiách na Slovensku. Prejavila sa aj v širokej pomoci ľudí navzájom v boji proti tejto nebezpečnej chorobe. Mnoho ľudí osobne čelí zdravotným i pracovným problémom a tak viacerí z nich sa obracajú i na odborníkom, ktorí sú pripravení pomôcť im po akejkoľvek stránke. Pani Janka Fedáková, komunikačný špecialista, nám poslala krátku informáciu o teraz najviac sledovnej službe pre pacientov s novou diagnózou, ale i ostatným, ktorí o tejto odbornej službe možu požiadať: "Ambulancia klinickej psychológie Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón. Od 7.00 do 16.00 hod. počas pracovných dní je pacientom na telefonickej linke 047/56 166 12 k dispozícii klinický psychológ. Psychoterapiu cez telefón poskytne všetkým, ktorí v náročných časoch pandémie potrebujú pomoc.
Nemocnice Svet zdravia na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov
Napísal(a) Jana Fedáková
Sieť nemocníc Svet zdravia vrátane rimavskosobotskej a rožňavskej nemocnice na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov na výpomoc. Pripojiť sa k tímu lekárov, sestier a ostatných zdravotných pracovníkov môžu na celkovo 18 pracoviskách po celom Slovensku. Registrovať sa medici môžu na webovej adrese www.procare.sk/dobrovolnici.
„Pre šíriacu sa nákazu COVID-19 očakávame aj zvýšené nároky na personálne kapacity jednotlivých nemocníc, preto by sme radi rozšírili tímy našich dobrovoľníkov z radov medikov. Už dnes na niektorých našich pracoviskách pôsobia študenti lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov a my sme im za ich pomoc v tomto náročnom období veľmi vďační.
Pred hlavným vchodom do rožňavskej nemocnice červený stan, kontroluje pacientom teplotu
Napísal(a) J. F.
Pre pacientov s podozrením na koronavírus Nemocnica Svet zdravia Rožňava zriadila samostatný vyhradený priestor. Ten sa nachádza v priestoroch infektologickej ambulancie na prízemí pavilónu C (budova polikliniky) so samostatným vstupom. Pracovisko je vizuálne označené.
Verejnosť môže do budovy rožňavskej nemocnice vstupovať len s rúškom či inou ochranou časti tváre, napríklad šatkou, ktorá zakrýva ústa a nos. Sprístupnený je momentálne len jeden vstup do nemocnice, a to hlavný vchod v pavilóne B.
V spolupráci so Slovenským Červeným krížom rožňavská nemocnica zriadila pred týmto vchodom stan pre triedenie pacientov.
Rožňavská nemocnica vyzýva k darovaniu krvi: Pre epidémiu koronavírusu zaviedli špeciálne opatrenia
Napísal(a) Fedáková
Nemocnice Svet zdravia, vrátane rožňavskej a rimavskosobotskej nemocnice, vyzývajú darcov krvi, aby pomohli v tomto období pri záchrane životov a prišli darovať tú najvzácnejšiu tekutinu. Počet darcov totiž pre epidémiu koronavírusu v posledných dňoch značne klesol a nemocnice potrebujú doplniť zásoby krvi. Pre maximálnu bezpečnosť svojich darcov preto zaviedli špeciálne, prísne opatrenia a ponúkajú objednávanie na termín. Na darovanie krvi je možné prísť individuálne na presný čas. Darcovia prejdú vstupnou kontrolou, zabezpečená je zvýšená dezinfekcia priestorov a odobraná krv ostáva v 14-dňovej karanténe.
„Nemocnice Svet zdravia sa zodpovedne pripravujú na pandemický stav v súvislosti s koronavírusom, ktorý nás čaká, no naša starostlivosť o iných akútnych pacientov sa nezastavila.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.