Nemocnice (80)
Rimavskosobotská nemocnica pripravila pre mamičky piknik v tráve s laktačnou poradkyňou
Napísal(a) B. Krejčíová
PRI PRÍLEŽITOSTI SVETOVÉHO TÝŽDŇA DOJČENIA RIMAVSKOSOBOTSKÁ NEMOCNICA POZÝVA MAMIČKY, POKOJNE AJ S DETIČKAMI A KOČÍKMI, NA PIKNIK V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU.
Diskusia o trendoch v dojčení, správnej životospráve, technikách správneho dojčenia či o bežných problémoch mamičiek pri dojčení. To budú hlavné témy PIKNIKU V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU, ktorý sa uskutoční 4. augusta t. r. v altánku v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota o 9.30 hod. Prednášky bude viesť laktačná poradkyňa Eva Baštáková. Mamičky sa tak budú môcť opýtať na všetko, čo ich o dojčení zaujíma, prípadne sa poradiť o nejakom svojom probléme.
Zákaz návštev v rožňavskej i v rimavsko-sobotskej nemocnici na všetkých lôžkových oddeleniach
Napísal(a) B. Krejčíová
Rožňava - Z dôvodu zhoršenej epidemiologickej situácie pre ochorenie COVID-19 v okrese Rožňava platí od zajtra (19. júla) v rožňavskej nemocnici na všetkých lôžkových oddeleniach zákaz návštev. Obmedzenie návštev sa nevzťahuje na kňazov za účelom podávania sviatosti pomazania ťažko chorým a umierajúcim a u osôb, ktorým je poskytovaná paliatívna starostlivosť, sú ťažko choré alebo umierajúce. Taktiež sa nevzťahuje na jednu osobu sprevádzajúcu rodičku pri pôrode a jednu osobu, ktorá sprevádza pacienta pri prepustení z nemocnice.
Vedúca sestra Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala Biele srdce
Napísal(a) B. Krejčíová
Vedúca sestra psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala ocenenie Biele srdce. Ocenenie každoročne udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier.
Biele srdce je celosvetový symbol sestier. Jeho tvar je prejavom humánnej komunikácie a pomoci a súčasne miestom, odkiaľ pramení kvalita ošetrovateľskej starostlivosti. Biela farba zas symbolizuje prelínanie sa všetkých farieb, ktoré svet pozná, tak ako sestra prijíma všetkých ľudí sveta.
Magdaléna Kureková pracuje ako sestra na psychiatrickom oddelení už vyše 21 rokov. V roku 2016 nastúpila na pozíciu vedúcej sestry psychiatrického oddelenia rimavskosobotskej nemocnice. Ako hovoria jej kolegovia: „Je šťastie nemocnice mať takúto sestru.“
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava začínajú s očkovaním detí vo veku od 5 do 11 rokov proti ochoreniu COVID-19
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava v piatok 21. januára t. r. začínajú s očkovaním detí vo veku od 5 do 11 rokov proti ochoreniu COVID-19. V nemocnici ich budú očkovať každý piatok od 14.00 do 15.00 hod. vo vakcinačnej ambulancii. Je potrebné, aby rodičia svoje deti na očkovanie prihlásili prostredníctvom národného portálu korona.gov.sk.
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1082 pôrodov
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1082 pôrodov. V pôrodnici sa narodilo 599 chlapcov a 494 dievčat. Až 11 mamičiek priviedlo na svet dvojičky. Nemocnica zvládla minulý rok aj pôrody 15 mamičiek, ktoré mali ochorenie COVID-19, novorodenci sa narodili zdraví.
Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Ema, Viktória, Nina a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Adam, Peter a Dávid.
Prvým dieťatkom narodeným v rimavskosobotskej nemocnici tento rok sa stalo dievčatko Zoe. Na svet prišla 1. januára o 8.07 h mamičke Kristíne z obce Šurice. Po narodení merala 48 centimetrov a vážila 2510 gramov. Mamičke prišiel osobne zagratulovať aj riaditeľ nemocnice spoločne s námestníkmi.
Na antigénové testovanie v rožňavskej nemocnici je potrebné sa objednať online
Napísal(a) JF
Komunikačná špecialistka ProCare a Svet zdravia pani Jana Fedáková nás promptne informovala, že od stredy 27. januára je potrebné na antigénové testovanie v Nemocnici Svet zdravia Rožňava využiť online objednávkový systém. Pacienti sa tak vyhnú dlhému čakaniu v rade.
Objednať sa môžu prostredníctvom webu www.korona.gov.sk, kde je potrebné vyplniť elektronický formulár. Záujemcovia si vyberú miesto a termín odberu a vyplnia svoje údaje.
Odbery v rožňavskej nemocnici sa vykonávajú pri vstupe do pavilónu A každý pracovný deň v čase od 7.00 h do 15.00 h.
Natália či Oliver – to boli najčastejšie mená, ktoré dostali novorodenci v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok (2020) uskutočnilo 576 pôrodov. Na svet prišlo 301 dievčat a 275 chlapcov. Piatim mamičkám sa zároveň narodili dvojičky. Najviac detí sa narodilo v mesiaci august – 61. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Natália, Laura a Nela. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Ján a Adam. Prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko. Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu. Prvým Rožňavčanom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Attila. Na svet prišiel 8. januára o 13.20 h. Po narodení mal miery 3550 gramov a 51 centimetrov. Jeho mamička Izabela je druhorodička, doma teda malého Attilu čakal súrodenec. V rožňavskej nemocnici prebieha pôrod v intímnych a komfortných pôrodných izbách, ktoré nahradili pôrodné sály.
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1110 pôrodov
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok (2020) uskutočnilo 1110 pôrodov. V predošlom roku 2019 bol počet pôrodov porovnateľný ako vlani, a to 1105. V pôrodnici sa narodilo 596 chlapcov a 516 dievčat. Až osem mamičiek priviedlo na svet dvojičky. Nemocnica zvládla aj dva pôrody mamičiek, ktoré mali ochorenie COVID-19, novorodenci sa narodili zdraví. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Michal a Dávid.
Mamičky spolu s oteckami majú v rimavskosobotskej nemocnici možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu. Dozvedia sa tak, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko. Na jeho príchod sa tak dokážu oveľa lepšie pripraviť, získajú praktické návyky a zoznámia sa s priestormi i personálom oddelenia. Predpôrodné kurzy boli vlani ovplyvnené epidemiologickou situáciou, kurz sa podarilo absolvovať 77 mamičkám.
Na očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa môžu určené skupiny prihlásiť online
Napísal(a) J. Fedáková
Na termín očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa môžu určené skupiny ľudí prihlásiť online prostredníctvom národného portálu www.korona.gov.sk. Prvé voľné termíny sú konkrétne definovaným skupinám v zmysle národnej očkovacej stratégie k dispozícii od pondelka 25. januára 2021.
Očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa bude konať v areáli nemocnice. Pripravené sú dve ambulancie, v rámci ktorých sa bude očkovať na dvoch miestach. Vakcinačné centrum I je zriadené v detskej príjmovej ambulancii (blok A) s bezbariérovým vchodom priamo do ambulancie. Vakcinačné centrum II je zriadené v pavilóne oddelenia vnútorného lekárstva (blok C), vchod je po železných schodoch z vonkajšej strany budovy. Celková týždenná kapacita v počiatočnej fáze je približne 700 ľudí. Vakcinačné centrum bude v prevádzke počas pracovných dní od 9.00 do 15.30 hod., obedňajšia prestávka je v čase od 12.00 do 12.45 hod.
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava už začnú očkovať proti ochoreniu COVID-19
Napísal(a) J. Fedáková
Od pondelka 18. januára 2021 začnú v Nemocnici Svet zdravia Rožňava očkovať proti ochoreniu COVID-19 určené skupiny ľudí, ktorí sa prihlásia cez národný portál na voľné kapacity v rámci dňa. Ide o konkrétne definované zdravotnícke pozície v zmysle národnej očkovacej stratégie.
Rožňavská nemocnica sa stala jedným z vakcinačných centier, ktoré stanovilo ministerstvo zdravotníctva. V sieti nemocníc Svet zdravia budú takéto vakcinačné centrá fungovať ešte v Humennom a Michalovciach.
Očkovanie v rožňavskej nemocnici sa bude konať vo vakcinačnom centre v poliklinike pre dospelých na nultom poschodí.
Pripravená je jedna ambulancia, v rámci ktorej sa bude očkovať na dvoch miestach, s celkovou dennou kapacitou v počiatočnej fáze približne 300 ľudí. Vakcinačné centrum bude v prevádzke od 9.00 do 15.30 hod., obedňajšia prestávka je v čase od 12.00 do 12.45 hod.
Viac...
V rimavskosobotskej nemocnici sa narodilo tisíce bábätko roku 2020
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa v stredu 25. novembra narodil jej tisíci tohtoročný novorodenec. Rodičia mu dali meno Dávid.
Na svet prišiel krátko pred pol štvrtou ráno, necelú hodinu po príchode mamičky do rimavskosobotskej pôrodnice. Po narodení vážil 3380 gramov a meral 51 centimetrov.
Mamičke Dorotke z obce Čerenčany prišiel dnes spoločne s personálom k jej druhému dieťatku pogratulovať aj riaditeľ rimavskosobotskej nemocnice Richard Hrubý a podaroval juniorovi plyšového macíka.
Malého Dávida doma čaká sestrička, ktorá sa Dorote tiež narodila v rimavskosobotskej nemocnici. Teraz mamičku paradoxne hospitalizovali v rovnakej izbe, ako pred troma rokmi.
„Bola som spokojná a chválim celý pôrodný tím,“ dodala mamička.
Transfúzka rimavskosobotskej nemocnice študentom: Prevetrajte svoje krvinky!
Napísal(a) J. Fedáková
Bratislava/Rimavská Sobota – Prevetraj svoje krvinky! Ide o život. Takto vyzývajú hematologicko-transfúziologické oddelenia nemocníc siete Svet zdravia, vrátane tej v Rimavskej Sobote, študentov, aby prišli darovať krv. Okrem nich totiž doma ostalo aj veľa darcov krvi, no v nemocniciach siete sa stále operuje a zdravotníci stále potrebujú ošetriť akútnych pacientov. A krvi je málo. Pri príležitosti dňa študentstva preto sieť od 18. novembra do konca mesiaca pozýva študentov na transfúzky. Za darovanie krvi dostanú aj certifikát.
Počet darcov pre pandémiu koronavírusu značne klesol a nemocnice potrebujú doplniť zásoby krvi pre pacientov, u ktorých dochádza k veľkým stratám krvi, napríklad onkologickí pacienti, mamičky s ťažkým pôrodom či akútne úrazy. Nemocnice potrebujú krv všetkých krvných skupín. Osloviť chcú teraz najmä študentov.
Čo dostaneš, ak k nám prídeš darovať krv?
Rožňavská nemocnica otestovala takmer 1800 ľudí, pomohli aj študenti
Napísal(a) Jana Fedáková
Presne 1756 ľudí otestovali na koronavírus minulý týždeň počas štvrtka a piatka (29. a 30. októbra) v Nemocnici Svet zdravia Rožňava. Zdravotníci nemocnice testovali všetkých zamestnancov zdravotníckeho zariadenia vrátane ich rodinných príslušníkov a pri lôžkach všetkých hospitalizovaných pacientov. Na pomoc im prišli aj študenti lekárskych fakúlt, ktorí nemocnici pomáhali aj počas prvej vlny pandémie.
Ako pozitívnych bolo antigénovými testami označených len päť ľudí, čo predstavuje 0,28 percenta z celkového počtu testovaných osôb. Pozitívny výsledok testu nemal žiadny zo zamestnancov, zdravotníkov či nezdravotníkov.
Pri testovaní prišli rožňavskej nemocnici pomôcť aj štyria študenti lekárskych fakúlt z Košíc a Ostravy. Traja z nich nemocnici ako dobrovoľníci pomáhali už aj počas prvej vlny pandémie. Teraz ich k spolupráci opäť oslovil námestník nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť a primár oddelenia vnútorného lekárstva MUDr. Petr Kopecký. Študenti sa zorganizovali v priebehu niekoľkých hodín a s nadšením priložili opäť ruku k dielu.
Zamestnanci rimavskosobotskej nemocnice chceli upozorniť na dôležitosť prevencie pri rakovine prsníka, do práce prišli v ružovom
Napísal(a) J. Fedáková
Bratislava/Rimavská Sobota 19. októbra 2020 - Zdravotníci prišli do práce s ružovými ponožkami, ozdobami vo vlasoch či v ružovom tričku a nasadili si ružové rúška. Na riaditeľstvách si zase ženy na ružovo nalakovali nechty a muži si obliekli ružové kravaty. V sieti nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare vrátane rimavskosobotskej nemocnice vo štvrtok 15. októbra oslavovali Medzinárodný deň za zdravé prsia. Chceli takto upozorniť na potrebu prevencie, ktorá je pri rakovine prsníka taká dôležitá. „Okrem medzinárodného dňa 15. októbra je navyše celý mesiac október venovaný boju proti rakovine prsníka. Najmä v tomto náročnom pandemickom čase je potrebné hovoriť aj o ochoreniach, ktoré ostali v tieni koronavírusu, hoci ich závažnosť nie je o nič menšia. Rozhodli sme sa preto pripraviť edukačnú kampaň pre našich pacientov, ktorá je zameraná na prevenciu ochorení prsníkov. Verím, že sa nám spoločne v našich nemocniciach a poliklinikách i na verejnosti podarilo upriamiť pozornosť na túto vážnu diagnózu a zároveň sa pre nás a našich pacientov tento medzinárodný deň stal o niečo krajším, ružovejším,“ vysvetľuje generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.