Nemocnice (80)
Pred hlavným vchodom do rožňavskej nemocnice červený stan, kontroluje pacientom teplotu
Napísal(a) J. F.
Pre pacientov s podozrením na koronavírus Nemocnica Svet zdravia Rožňava zriadila samostatný vyhradený priestor. Ten sa nachádza v priestoroch infektologickej ambulancie na prízemí pavilónu C (budova polikliniky) so samostatným vstupom. Pracovisko je vizuálne označené.
Verejnosť môže do budovy rožňavskej nemocnice vstupovať len s rúškom či inou ochranou časti tváre, napríklad šatkou, ktorá zakrýva ústa a nos. Sprístupnený je momentálne len jeden vstup do nemocnice, a to hlavný vchod v pavilóne B.
V spolupráci so Slovenským Červeným krížom rožňavská nemocnica zriadila pred týmto vchodom stan pre triedenie pacientov.
Rožňavská nemocnica vyzýva k darovaniu krvi: Pre epidémiu koronavírusu zaviedli špeciálne opatrenia
Napísal(a) Fedáková
Nemocnice Svet zdravia, vrátane rožňavskej a rimavskosobotskej nemocnice, vyzývajú darcov krvi, aby pomohli v tomto období pri záchrane životov a prišli darovať tú najvzácnejšiu tekutinu. Počet darcov totiž pre epidémiu koronavírusu v posledných dňoch značne klesol a nemocnice potrebujú doplniť zásoby krvi. Pre maximálnu bezpečnosť svojich darcov preto zaviedli špeciálne, prísne opatrenia a ponúkajú objednávanie na termín. Na darovanie krvi je možné prísť individuálne na presný čas. Darcovia prejdú vstupnou kontrolou, zabezpečená je zvýšená dezinfekcia priestorov a odobraná krv ostáva v 14-dňovej karanténe.
„Nemocnice Svet zdravia sa zodpovedne pripravujú na pandemický stav v súvislosti s koronavírusom, ktorý nás čaká, no naša starostlivosť o iných akútnych pacientov sa nezastavila.
Aktuálne stanovisko siete nemocníc a polikliník ProCare a Svet zdravia k opatreniam týkajúcim sa koronavírusu
Napísal(a) J. Fedáková
Sieť nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare sa pripravuje na masívnejší nárast pacientov s podozrením na ochorenie COVID-19.
Od dnešného dňa (14.3.2020) zastavujeme plánované operácie z dôvodu pripravenosti priestorov a kapacít ľudí v súvislosti so zvládnutím narastajúceho počtu pacientov s podozrením na COVID-19. Pôrody naďalej prebiehajú v nezmenenom režime, avšak na základe rozhodnutia hlavného hygienika SR z dôvodu zákazu návštev je pri pôrode zakázaná prítomnosť sprevádzajúcej osoby. Polikliniky taktiež od dnešného dňa obmedzujú výkon preventívnych prehliadok.
Rožňavská nemocnica odštartovala rozsiahlu prestavbu: Bude mať moderný urgentný príjem
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica Svet zdravia Rožňava štartuje v týchto dňoch rozsiahlu prestavbu a v jej priestoroch vznikne moderný urgentný príjem. Za vyše 5,1 milióna eur okrem prestavby urgentu zároveň nakúpi novú diagnostickú techniku vrátane nového počítačového tomografu, či takmer 200 postelí. Na prestavbu a nákup technológií využije nenávratný finančný príspevok z eurofondov, pričom investícia je spolufinancovaná z prostriedkov siete Svet zdravia. Stavebné práce spolu s dodaním prístrojového vybavenia nového urgentu by mali byť ukončené do konca roka.
Rožňavská nemocnica bola ministerstvom zdravotníctva zaradená do pevnej siete všeobecných nemocníc, v ktorých majú byť vytvorené urgentné príjmy prvého typu.
V rimavskosobotskej nemocnici sa vlani narodilo 1116 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1105 pôrodov. Najviac ich bolo v mesiaci september, a to 115. Chlapcov prišlo na svet viac ako dievčat a 11 mamičiek si domov z pôrodnice odnieslo dvojičky. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 536, chlapcov zase 580. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Anna. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Jakub a Ján. Po pôrodniciach v Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia. V predošlom roku 2018 sa v nej uskutočnil porovnateľný počet pôrodov ako vlani, a to 1112.
Prvému novorodencovi v roku 2020 v rimavskosobotskej nemocnici dali meno Michal, v rožňavskej Laura
Napísal(a) Jan Fedáková
Od komunikačnej špecialistky spoločnosti ProCare a Svet zdravia pani Jany Fedákovej sme hneď v prvý deň roku 2020, teda 1. januára 2020, dostali potešiteľnú informáciu o prvom novorodencovi tohto roka, ktorý sa narodil v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia. Podľa nej prvý novorodenec roku 2020 sa narodil o 7. hodine 21. minúte. Je ním chlapec Michal. Miško meria 50 centimetrov a váži 2670 gramov. Narodil sa 28-ročnej mamičke Martine z Lučenca. Želám všetko dobré v novom roku mamičke i malému Miškovi, aby sa mu s nami v živote darilo. Želáme mu veľa zdravia i hodne šťastia, ktoré tak nenahraditeľne každý z nás potrebujeme. Mamičke želáme, aby nikým nenahraditeľnou materinskou láskou obšťastňovala svojho Miška po celý jeho život a vychovala z neho správneho chlapa i občana.
Rožňavská nemocnica slávnostne otvorila nové ambulantné FRO
Napísal(a) J. Fedáková
Pacienti po úrazoch, s ochoreniami pohybovej či nervovej sústavy, či športovci dostanú v Nemocnici Svet zdravia Rožňava nové služby v novom prostredí. Rožňavská nemocnica totiž posledné týždne rekonštruovala svoje priestory, nakupovala nové medicínske prístroje a dňa 4.10.2019 slávnostne otvorila úplne novú ambulantnú časť fyziatricko-rehabilitačného oddelenia. Urobila tak za účasti dvoch špeciálnych hostiek, rodáčiek z Rožňavy - speváčky Karmen Pál-Baláž a deväťnásobnej víťazky Paralympijských hier, zjazdovej lyžiarky Henriety Farkašovej.
„Fyziatricko-rehabilitačné oddelenia považujeme z pohľadu komplexity nemocnice za dôležitú súčasť pracoviska.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 135. výročie: Ocenila zamestnancov, ktorí v nej pracujú už desiatky rokov
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica v Rimavskej Sobote, ktorá patrí do siete Svet zdravia, oslavuje svoje 135. narodeniny. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Svoje 135. výročie si minulý týždeň slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti ocenila 13 výnimočných zamestnancov, ktorí sú jej verní už desiatky rokov. Zároveň si uctila aj 20 bývalých zamestnancov, ktorí dlhé roky pôsobili na vedúcich pozíciách a prispeli k rozvoju nemocnice.
„Chcel by som zaželať rimavskosobotskej nemocnici a všetkým jej zamestnancom veľa vytrvalosti, veľa zápalu pre službu pacientovi a veľa možností, ako rozvíjať medicínu. Taktiež jej prajem, aby jej vyšli všetky sny, aby tie sny boli odvážne a veľké a nebála sa ich napĺňať.
Nemocnica Svet zdravia Rožňava predstavila dobrovoľnícky projekt Krajší deň
Napísal(a) J. Fedáková
Prečítajú im noviny, vypočujú trápenia, zahrajú sa spoločenské hry alebo sú len mlčky nablízku. Detským a starším pacientom v Nemocnici Svet zdravia Rožňava spríjemňujú chvíle strávené v nemocnici dobrovoľníci. Rožňavská nemocnica slávnostne predstavila projekt dobrovoľníckych centier Krajší deň. Ambasádorom Krajšieho dňa v Rožňave sa stal spevák Tomáš Bezdeda, ktorý odohral v nemocnici malý koncert.
„Mnohí pacienti sa môžu cítiť v nemocnici opustení. Ak sú deti hospitalizované bez rodiča alebo ide o seniorov bez príbuzných, je dôležité, aby svoj voľný čas po ukončení liečebno-diagnostických procedúr trávili zmysluplne.
Pre pacientov rožňavskej nemocnice Svet zdravia pripravil Tomáš Bezdeda malý koncert
Napísal(a) J. Fedáková
Zaškolení dobrovoľníci, ktorými sa môžete stať aj vy, nezištne venujú časť svojho voľného času pacientom aj v nemocniciach Svet zdravia na detskom oddelení a oddelení dlhodobo chorých, teda práve tam, kde pacienti najviac potrebujú povzbudenie či podporu. Hlavným cieľom je spríjemniť im chvíle v nemocnici a prinášať pozitívnu atmosféru na oddelenia i do pacientských izieb. Od pani Jany Fedákovej, komunikačnej špecialistky Svet zdravia sme prijali informáciu, podľa ktorej sa v rámci projektu Krajší deň uskutoční v utorok 2. apríla o 11.00 h v jedálni rožňavskej nemocnice (blok B na prízemí) slávnostné predstavenie.
Známy slovenský spevák a ambasádor projektu Tomáš Bezdeda zároveň pripraví v jedálni nemocnice malý koncert.
Viac...
Výsledky prieskumu medzi pacientmi, z ktorého sa v rožňavskej nemocnici tešia
Napísal(a) Jana Fedáková
Zdravotná poisťovňa Dôvera na základe spokojnosti jej poistencov aj tento rok zostavila pacientsky rebríček zdravotníckych zariadení. Viac ako 7200 pacientov, ktorí sa v minulom roku liečili v niektorej zo slovenských nemocníc, Dôvere poslalo vyplnený dotazník o spokojnosti počas ich hospitalizácie. Zdravotná poisťovňa zisťovala spokojnosť poistencov s takzvanými hotelovými službami, prístupom zdravotníckeho personálu a jeho komunikáciou s pacientmi počas hospitalizácie.
Rožňavská nemocnica si oproti predchádzajúcemu roku 2017 polepšila o 12 miest, z 29. priečky v rebríčku všeobecných nemocníc postúpila na 17. priečku.
„Výsledky prieskumu vnímam ako veľký prejav dôvery pacientov v našu nemocnicu, náš zdravotnícky personál, lekárov, sestry, pôrodné asistentky,
Rožňavská nemocnica musela dočasne obmedziť činnosti neurologického oddelenia
Napísal(a) J Fedáková
Rožňavská nemocnica musela od dnešného dňa (4. marca 2019) z personálnych dôvodov pristúpiť k dočasnému obmedzeniu činnosti neurologického oddelenia. Jeho nepretržitá prevádzka je naďalej zachovaná, zredukovala sa však jeho kapacita a pozastavená bola činnosť neurologickej ambulancie ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS). Bežná ambulancia funguje počas pracovných dní bezo zmeny. Pacienti s náročnými neurologickými diagnózami budú dočasne prevážaní do okolitých nemocníc. Vedenie rožňavskej nemocnice intenzívne pracuje na stabilizovaní personálnej situácie a robí všetko pre čo najskoršie obnovenie plnohodnotnej prevádzky.
Rimavskosobotskú nemocnicu ocenili za vybudovanie urgentného príjmu
Napísal(a) J. Fedáková
Rimavskosobotská nemocnica sa stala najlepšou spomedzi nemocníc siete Svet zdravia za rok 2018. Spoločnosť ju koncom minulého roka ocenila počas svojho podujatia Liga výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát. Titul najlepšia nemocnica personál získal najmä za náročnú prácu počas budovania urgentného príjmu. „Aj v neľahkých podmienkach, v akých sme minulý rok pracovali, sa naši zamestnanci zomkli, odviedli vynikajúcu prácu, snažili sa dobre robiť medicínu i ústretovo komunikovať s pacientom. Máme vo svojich radoch naozaj excelentných a výnimočných ľudí, takže výber bol veľmi ťažký,“ uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový. Podotkol, že každá jedna nominácia na ocenenie v Lige výnimočných so sebou prinášala veľké množstvo práce.
V nemocniciach na Gemeri sa vlani narodilo vyše 1730 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1112 pôrodov. Počet chlapcov a dievčat bol takmer rovnaký a desať mamičiek priviedlo na svet aj dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Viktória. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Matej a Sebastián. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 562, chlapcov len o dvoch menej - 560. Zatiaľ čo v roku 2016 sa v nemocnici uskutočnilo 1130 pôrodov, v roku 2017 ich bolo 1215 a vlani 1112. Po Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.