Nemocnice (77)
Rožňavská nemocnica odštartovala rozsiahlu prestavbu: Bude mať moderný urgentný príjem
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica Svet zdravia Rožňava štartuje v týchto dňoch rozsiahlu prestavbu a v jej priestoroch vznikne moderný urgentný príjem. Za vyše 5,1 milióna eur okrem prestavby urgentu zároveň nakúpi novú diagnostickú techniku vrátane nového počítačového tomografu, či takmer 200 postelí. Na prestavbu a nákup technológií využije nenávratný finančný príspevok z eurofondov, pričom investícia je spolufinancovaná z prostriedkov siete Svet zdravia. Stavebné práce spolu s dodaním prístrojového vybavenia nového urgentu by mali byť ukončené do konca roka.
Rožňavská nemocnica bola ministerstvom zdravotníctva zaradená do pevnej siete všeobecných nemocníc, v ktorých majú byť vytvorené urgentné príjmy prvého typu.
V rimavskosobotskej nemocnici sa vlani narodilo 1116 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1105 pôrodov. Najviac ich bolo v mesiaci september, a to 115. Chlapcov prišlo na svet viac ako dievčat a 11 mamičiek si domov z pôrodnice odnieslo dvojičky. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 536, chlapcov zase 580. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Anna. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Jakub a Ján. Po pôrodniciach v Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia. V predošlom roku 2018 sa v nej uskutočnil porovnateľný počet pôrodov ako vlani, a to 1112.
Prvému novorodencovi v roku 2020 v rimavskosobotskej nemocnici dali meno Michal, v rožňavskej Laura
Napísal(a) Jan Fedáková
Od komunikačnej špecialistky spoločnosti ProCare a Svet zdravia pani Jany Fedákovej sme hneď v prvý deň roku 2020, teda 1. januára 2020, dostali potešiteľnú informáciu o prvom novorodencovi tohto roka, ktorý sa narodil v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia. Podľa nej prvý novorodenec roku 2020 sa narodil o 7. hodine 21. minúte. Je ním chlapec Michal. Miško meria 50 centimetrov a váži 2670 gramov. Narodil sa 28-ročnej mamičke Martine z Lučenca. Želám všetko dobré v novom roku mamičke i malému Miškovi, aby sa mu s nami v živote darilo. Želáme mu veľa zdravia i hodne šťastia, ktoré tak nenahraditeľne každý z nás potrebujeme. Mamičke želáme, aby nikým nenahraditeľnou materinskou láskou obšťastňovala svojho Miška po celý jeho život a vychovala z neho správneho chlapa i občana.
Rožňavská nemocnica slávnostne otvorila nové ambulantné FRO
Napísal(a) J. Fedáková
Pacienti po úrazoch, s ochoreniami pohybovej či nervovej sústavy, či športovci dostanú v Nemocnici Svet zdravia Rožňava nové služby v novom prostredí. Rožňavská nemocnica totiž posledné týždne rekonštruovala svoje priestory, nakupovala nové medicínske prístroje a dňa 4.10.2019 slávnostne otvorila úplne novú ambulantnú časť fyziatricko-rehabilitačného oddelenia. Urobila tak za účasti dvoch špeciálnych hostiek, rodáčiek z Rožňavy - speváčky Karmen Pál-Baláž a deväťnásobnej víťazky Paralympijských hier, zjazdovej lyžiarky Henriety Farkašovej.
„Fyziatricko-rehabilitačné oddelenia považujeme z pohľadu komplexity nemocnice za dôležitú súčasť pracoviska.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 135. výročie: Ocenila zamestnancov, ktorí v nej pracujú už desiatky rokov
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica v Rimavskej Sobote, ktorá patrí do siete Svet zdravia, oslavuje svoje 135. narodeniny. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Svoje 135. výročie si minulý týždeň slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti ocenila 13 výnimočných zamestnancov, ktorí sú jej verní už desiatky rokov. Zároveň si uctila aj 20 bývalých zamestnancov, ktorí dlhé roky pôsobili na vedúcich pozíciách a prispeli k rozvoju nemocnice.
„Chcel by som zaželať rimavskosobotskej nemocnici a všetkým jej zamestnancom veľa vytrvalosti, veľa zápalu pre službu pacientovi a veľa možností, ako rozvíjať medicínu. Taktiež jej prajem, aby jej vyšli všetky sny, aby tie sny boli odvážne a veľké a nebála sa ich napĺňať.
Nemocnica Svet zdravia Rožňava predstavila dobrovoľnícky projekt Krajší deň
Napísal(a) J. Fedáková
Prečítajú im noviny, vypočujú trápenia, zahrajú sa spoločenské hry alebo sú len mlčky nablízku. Detským a starším pacientom v Nemocnici Svet zdravia Rožňava spríjemňujú chvíle strávené v nemocnici dobrovoľníci. Rožňavská nemocnica slávnostne predstavila projekt dobrovoľníckych centier Krajší deň. Ambasádorom Krajšieho dňa v Rožňave sa stal spevák Tomáš Bezdeda, ktorý odohral v nemocnici malý koncert.
„Mnohí pacienti sa môžu cítiť v nemocnici opustení. Ak sú deti hospitalizované bez rodiča alebo ide o seniorov bez príbuzných, je dôležité, aby svoj voľný čas po ukončení liečebno-diagnostických procedúr trávili zmysluplne.
Pre pacientov rožňavskej nemocnice Svet zdravia pripravil Tomáš Bezdeda malý koncert
Napísal(a) J. Fedáková
Zaškolení dobrovoľníci, ktorými sa môžete stať aj vy, nezištne venujú časť svojho voľného času pacientom aj v nemocniciach Svet zdravia na detskom oddelení a oddelení dlhodobo chorých, teda práve tam, kde pacienti najviac potrebujú povzbudenie či podporu. Hlavným cieľom je spríjemniť im chvíle v nemocnici a prinášať pozitívnu atmosféru na oddelenia i do pacientských izieb. Od pani Jany Fedákovej, komunikačnej špecialistky Svet zdravia sme prijali informáciu, podľa ktorej sa v rámci projektu Krajší deň uskutoční v utorok 2. apríla o 11.00 h v jedálni rožňavskej nemocnice (blok B na prízemí) slávnostné predstavenie.
Známy slovenský spevák a ambasádor projektu Tomáš Bezdeda zároveň pripraví v jedálni nemocnice malý koncert.
Výsledky prieskumu medzi pacientmi, z ktorého sa v rožňavskej nemocnici tešia
Napísal(a) Jana Fedáková
Zdravotná poisťovňa Dôvera na základe spokojnosti jej poistencov aj tento rok zostavila pacientsky rebríček zdravotníckych zariadení. Viac ako 7200 pacientov, ktorí sa v minulom roku liečili v niektorej zo slovenských nemocníc, Dôvere poslalo vyplnený dotazník o spokojnosti počas ich hospitalizácie. Zdravotná poisťovňa zisťovala spokojnosť poistencov s takzvanými hotelovými službami, prístupom zdravotníckeho personálu a jeho komunikáciou s pacientmi počas hospitalizácie.
Rožňavská nemocnica si oproti predchádzajúcemu roku 2017 polepšila o 12 miest, z 29. priečky v rebríčku všeobecných nemocníc postúpila na 17. priečku.
„Výsledky prieskumu vnímam ako veľký prejav dôvery pacientov v našu nemocnicu, náš zdravotnícky personál, lekárov, sestry, pôrodné asistentky,
Rožňavská nemocnica musela dočasne obmedziť činnosti neurologického oddelenia
Napísal(a) J Fedáková
Rožňavská nemocnica musela od dnešného dňa (4. marca 2019) z personálnych dôvodov pristúpiť k dočasnému obmedzeniu činnosti neurologického oddelenia. Jeho nepretržitá prevádzka je naďalej zachovaná, zredukovala sa však jeho kapacita a pozastavená bola činnosť neurologickej ambulancie ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS). Bežná ambulancia funguje počas pracovných dní bezo zmeny. Pacienti s náročnými neurologickými diagnózami budú dočasne prevážaní do okolitých nemocníc. Vedenie rožňavskej nemocnice intenzívne pracuje na stabilizovaní personálnej situácie a robí všetko pre čo najskoršie obnovenie plnohodnotnej prevádzky.
Rimavskosobotskú nemocnicu ocenili za vybudovanie urgentného príjmu
Napísal(a) J. Fedáková
Rimavskosobotská nemocnica sa stala najlepšou spomedzi nemocníc siete Svet zdravia za rok 2018. Spoločnosť ju koncom minulého roka ocenila počas svojho podujatia Liga výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát. Titul najlepšia nemocnica personál získal najmä za náročnú prácu počas budovania urgentného príjmu. „Aj v neľahkých podmienkach, v akých sme minulý rok pracovali, sa naši zamestnanci zomkli, odviedli vynikajúcu prácu, snažili sa dobre robiť medicínu i ústretovo komunikovať s pacientom. Máme vo svojich radoch naozaj excelentných a výnimočných ľudí, takže výber bol veľmi ťažký,“ uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový. Podotkol, že každá jedna nominácia na ocenenie v Lige výnimočných so sebou prinášala veľké množstvo práce.
Viac...
V nemocniciach na Gemeri sa vlani narodilo vyše 1730 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1112 pôrodov. Počet chlapcov a dievčat bol takmer rovnaký a desať mamičiek priviedlo na svet aj dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Viktória. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Matej a Sebastián. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 562, chlapcov len o dvoch menej - 560. Zatiaľ čo v roku 2016 sa v nemocnici uskutočnilo 1130 pôrodov, v roku 2017 ich bolo 1215 a vlani 1112. Po Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia.
Noel a Kristína sú prvými deťmi narodenými na Gemeri v roku 2019
Napísal(a) Mg od
S hodinami, ktoré nám ohlásili po polnoci nový rok 2019 sa udiali nové zážitky aj v našich nemocniciach, kde mamičky spolu so zdravotníckym personálom očakávali prírastky do svojich rodín a my spolu s nimi sme čakali na prvých Gemerčanov. Prvé dieťa prišlo na svet na Slovensku 1. januára 2019 dve sekundy po polnoci v Dunajskej Strede. Ako uviedla Jana Fedáková zo Sveta zdravia, prvé tohtoročné dieťa je dievčatko. Narodilo sa cisárskym rezom, váži 3380 gramov a meria 50 centimetrov. "Mamička dievčatka je z obce Baloň v okrese Dunajská Streda," dodala Fedáková. Ale nemuseli sme dlho čakať ani na Gemeri. V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa narodil o 03.03 hod. chlapček Noel. Meria 50 cm a váži 2880 g. Bydliskom mamičky sú Včelince v okrese Rimavská Sobota.
Situácia okolo nemocnice s poliklinikou v Revúcej stále rezonuje medzi občanmi
Napísal(a) N. Gonosz
Situácia okolo nemocnice s poliklinikou v Revúcej stále rezonuje medzi našimi občanmi. Odchody lekárov, nedostatočná vybavenosť nemocnice, zadĺženosť... To sú len niektoré témy, o ktorých sme sa rozprávali s riaditeľkou NsP, n.o. v Revúcej, Ing. Darinou Hoghovou. Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo, že zdravotná starostlivosť by mala byť poskytnutá každému z nás do tridsiatich minút. V našom regióne je tento limit problematický, pretože najbližšia nemocnica je vzdialená približne 50 minút cesty autom. Ministerstvo zdravotníctva sa preto rozhodlo stanoviť jednoznačné vyhlásenie, že táto nemocnica musí byť zachovaná.
Ambasádormi nového röntgenového pracoviska Nemocnice Svet zdravia sa stali futbalisti z MFK Rožňava
Napísal(a) Jana Fedáková
Nemocnica Svet zdravia Rožňava má nové röntgenové pracovisko. Dva mesiace rekonštruovala svoje priestory a kúpila tiež moderný, plne digitalizovaný röntgenový (RTG) prístroj. Ten umožní nemocnici rýchlejšiu i presnejšiu diagnostiku s výrazne nižšou radiačnou záťažou pre pacienta. Prvým, ktorý po slávnostnom otvorení nového pracoviska podstúpil vyšetrenie, bol jeden z hráčov MFK Rožňava Michal Gere. Futbalové družstvo sa totiž stalo ambasádorom nového pracoviska. Celková suma investícií sa vyšplhala na takmer 185-tisíc eur.
„Nový RTG prístroj za vyše 130-tisíc eur nahradil v nemocnici najstarší model. Spolu s druhým, avšak nepriamo digitalizovaným RTG prístrojom, momentálne dokážeme uskutočniť 150 až 200 snímok denne.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-