https://www.ruvzrv.sk/odporucanie-regionalnej-protiepidemickej-komisie-okresuroznava/, prekladá dohrávky jesennej časti SR 2021/2022 6. liga dospelých ObFZ Rožňava na 19.03.2022. ŠTK schvaľuje výsledky 16. kola 6. ligy dospelých https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/s/3594/ ŠTK kontumuje zápas 16. kola 6. ligy dospelých V. Slaná – R. Bystré 3:0 v prospech domácich. Hostia nepricestovali. Do pozornosti DK. DK-78 Zastavenie činnosti za ČK na 1 stretnutie nepodmienečne podľa čl. 37/3: Kristian Šubovič 1246329 + 10 € (G. Poloma). DK-79 Zastavenie činnosti za ČK na 1 stretnutie nepodmienečne podľa čl. 37/3: Roland Szücs 1066586 + 10 € (Lipovník). DK-80 Zastavenie činnosti za ČK na 1 stretnutie nepodmienečne podľa čl. 37/3: Norbert Vozár 1278426 + 10 € (Lipovník). DK-81 Trestá TJ Baník Rožňavské Bystré finančnou pokutou 50€ pre OFK Vyšná Slaná a 100€ pre ObFZ Rožňava za nenastúpenie na zápas 16. kola 6. ligy dospelých V. Slaná – R. Bystré, doklad o zaplatení predložiť na DK do 14 dní +10 €. DK-82 Trestá ŠK Polom Gemerská Poloma finančnou pokutou 10€ za neuvedenie potrebných funkcionárov v zápise + 10 €. DK-83 Trestá MFK Dobšiná finančnou pokutou 10€ za neuvedenie potrebných funkcionárov v zápise + 10 €. KR ObFZ Rožňava: - oznamuje záujemcom o výkon funkcie futbalového rozhodcu alebo delegáta stretnutí, že v prípade záujmu môžu kontaktovať sekretariát ObFZ Rožňava telefonicky 0915 903 183 alebo e-mailom , –oznamuje, že noví rozhodcovia dostanú odmenu vo výške 50,- € na rozhodcovskú výstroj.
ObFZ Rožňava
AKTUÁLNA TABUĽKA 6. LIGY ObFZ ROŽŇAVA 2021/22
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 1 | 52:10 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka | 13 | 10 | 0 | 3 | 44:20 | 30 |
| 3. | Zlatý klas Dlhá Ves | 13 | 9 | 2 | 2 | 44:14 | 29 |
| 4. | Baník Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Tatran Betliar | 13 | 7 | 3 | 3 | 33:18 | 24 |
| 6. | Baník Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 7. | FK Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | FK Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | MFK Rožňava B/Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 22:34 | 17 |
| 10. | Baník Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Sokol Pača | 13 | 3 | 1 | 9 | 19:44 | 10 |
| 12. | Jednota Krh. Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 13. | Polom Gemerská Poloma | 13 | 1 | 2 | 10 | 15:42 | 5 |
| 14. | MFK Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.