Vedúci mužstva: Miroslav Venény
Manažér: Roman Bubenčík
Pokladník: Milan Cmorik
Propagácia: Jozef Erdöfalvi
Výsledky na jeseň:
G. Poloma – Pača 2:0
Pača – Lipovník 5:2, góly: M. Tóth 2, Dlugoš 2, Gajdoš
Krh. Podhradie B – Pača 1:6, góly: M. Tóth 3, Mart. Slávik, Gajdoš, Lopata
Pača – Čoltovo 20:0, góly: Gajdoš 5, Cmorik 3, Lopata 3, Tóth 3, Kováč, Orbán, Demján, Deméň, Sentandráši
Ml. Brzotín – Pača 0:14, góly: Dlugoš 2, Orbán 2, Bocko 4, Bubenčík 3, Sentandráši, Lukáč, Gajdoš
G. Hôrka – Pača 2:4, góly: Bubenčík, Gajdoš, Dlugoš, M. Tóth
Pača – Jovice 5:0, góly: Orbán 2, Gajdoš, Sentandráši, vlastný
Pašková – Pača 2:5, góly: M. Tóth, Bocko, Sentandráši, Cmorik, Orbán
Pača – Rakovnica 6:3, góly: Lukáč 3, M. Tóth, Bubenčík, Sentandráši
Výsledky na jar
Pača – G. Poloma 3:1, góly: Bocko 2, M. Tóth
Lipovník – Pača 3:0
Pača – Krh. Podhradie B 6:0, góly: Orbán 2, M. Tóth 2, Bocko, Ongyik
Čoltovo – Pača 0:6, góly: Bocko 3, M. Tóth 2, Bubenčík
Pača – Ml. Brzotín 9:0, góly: Gajdoš 3, Boroš 3, Bubenčík 2, Ongyik
Pača – G. Hôrka 0:0
Jovice – Pača 1:8, góly: Bubenčík 2, Lopata 2, Boroš, Gajdoš, Lukáč, Bocko
Pača – Pašková 3:0 kont.
Rakovnica – Pača 4:1, gól: Gajdoš.
Strelci:
16 - Tóth
15 – Gajdoš
12 – Bocko
10 – Bubenčík
8 – Orbán
6 – Lopata, Lukáč
5 – Dlugoš, Sentandráši
4 – Cmorik, Boroš
2– Ongyik, Demján
1 – Slávik, Kováč, Deméň
Konečná tabuľka 7. ligy
| 1. | TJ Sokol Pača | 18 | 14 | 1 | 3 | 101:21 | 43 |
| 2. | TJ Baník Rakovnica | 18 | 13 | 2 | 3 | 78:26 | 41 |
| 3. | FK Gemerská Hôrka | 18 | 12 | 4 | 2 | 89:20 | 40 |
| 4. | FK Mladosť | 18 | 11 | 1 | 6 | 100:36 | 34 |
| 5. | ŠK Polom Gemerská Poloma | 18 | 9 | 3 | 6 | 68:39 | 30 |
| 6. | FK Kunová Teplica-Pašková | 18 | 6 | 2 | 10 | 51:66 | 20 |
| 7. | TJ Mladosť Jovice | 18 | 6 | 0 | 12 | 37:60 | 18 |
| 8. | FK Krásnohorské Podhradie B | 18 | 5 | 2 | 11 | 30:83 | 17 |
| 9. | TJ Mladosť Brzotín | 18 | 3 | 1 | 14 | 31:131 | 10 |
| 10. | TJ Družba Čoltovo | 18 | 3 | 0 | 15 | 22:125 | 9 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-