Vedúci mužstva: Miroslav Venény
Manažér: Roman Bubenčík
Pokladník: Milan Cmorik
Propagácia: Jozef Erdöfalvi
Výsledky na jeseň:
G. Poloma – Pača 2:0
Pača – Lipovník 5:2, góly: M. Tóth 2, Dlugoš 2, Gajdoš
Krh. Podhradie B – Pača 1:6, góly: M. Tóth 3, Mart. Slávik, Gajdoš, Lopata
Pača – Čoltovo 20:0, góly: Gajdoš 5, Cmorik 3, Lopata 3, Tóth 3, Kováč, Orbán, Demján, Deméň, Sentandráši
Ml. Brzotín – Pača 0:14, góly: Dlugoš 2, Orbán 2, Bocko 4, Bubenčík 3, Sentandráši, Lukáč, Gajdoš
G. Hôrka – Pača 2:4, góly: Bubenčík, Gajdoš, Dlugoš, M. Tóth
Pača – Jovice 5:0, góly: Orbán 2, Gajdoš, Sentandráši, vlastný
Pašková – Pača 2:5, góly: M. Tóth, Bocko, Sentandráši, Cmorik, Orbán
Pača – Rakovnica 6:3, góly: Lukáč 3, M. Tóth, Bubenčík, Sentandráši
Výsledky na jar
Pača – G. Poloma 3:1, góly: Bocko 2, M. Tóth
Lipovník – Pača 3:0
Pača – Krh. Podhradie B 6:0, góly: Orbán 2, M. Tóth 2, Bocko, Ongyik
Čoltovo – Pača 0:6, góly: Bocko 3, M. Tóth 2, Bubenčík
Pača – Ml. Brzotín 9:0, góly: Gajdoš 3, Boroš 3, Bubenčík 2, Ongyik
Pača – G. Hôrka 0:0
Jovice – Pača 1:8, góly: Bubenčík 2, Lopata 2, Boroš, Gajdoš, Lukáč, Bocko
Pača – Pašková 3:0 kont.
Rakovnica – Pača 4:1, gól: Gajdoš.
Strelci:
16 - Tóth
15 – Gajdoš
12 – Bocko
10 – Bubenčík
8 – Orbán
6 – Lopata, Lukáč
5 – Dlugoš, Sentandráši
4 – Cmorik, Boroš
2– Ongyik, Demján
1 – Slávik, Kováč, Deméň
Konečná tabuľka 7. ligy
| 1. | TJ Sokol Pača | 18 | 14 | 1 | 3 | 101:21 | 43 |
| 2. | TJ Baník Rakovnica | 18 | 13 | 2 | 3 | 78:26 | 41 |
| 3. | FK Gemerská Hôrka | 18 | 12 | 4 | 2 | 89:20 | 40 |
| 4. | FK Mladosť | 18 | 11 | 1 | 6 | 100:36 | 34 |
| 5. | ŠK Polom Gemerská Poloma | 18 | 9 | 3 | 6 | 68:39 | 30 |
| 6. | FK Kunová Teplica-Pašková | 18 | 6 | 2 | 10 | 51:66 | 20 |
| 7. | TJ Mladosť Jovice | 18 | 6 | 0 | 12 | 37:60 | 18 |
| 8. | FK Krásnohorské Podhradie B | 18 | 5 | 2 | 11 | 30:83 | 17 |
| 9. | TJ Mladosť Brzotín | 18 | 3 | 1 | 14 | 31:131 | 10 |
| 10. | TJ Družba Čoltovo | 18 | 3 | 0 | 15 | 22:125 | 9 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.