Výsledky na jeseň
Bohúňovo - Jablonov 2:0
Jablonov – Honce 6:0, góly: Fifik, Pál – Balázs 3, Šaláta 2
Slavošovce – Jablonov 1:0
Rož. Bystré – Jablonov 3:0
Jablonov - Hrhov 4:2, góly: Szabó, Zajdó, Miliczký, Šaláta
Vlachovo – Jablonov 2:3, góly: Fifik 2, Zajdó
Jablonov – Rudná 0:1
Krh. D. Lúka – Jablonov 7:2, góly: Fifik, Pál – Balázs
Jablonov – Dedinky 3:1, góly: Fifik, Pál – Balázs, Zs. Mezei
V. Slaná – Jablonov 3:1, góly: Fifik vlastný – A. Mezei
Jablonov – Štítnik 4:1, góly: Szucs, Ungváry, Pál – Balázs 2
Drnava – Jablonov 5:4, góly: Hutník 2, Szucs, Šaláta
Jablonov – Dlhá Ves 3:1, góly: Zajdó, Szucs, Šaláta
Jablonov – Bohúňovo 2:1, góly: Zajdó, Fifik
Výsledky na jar
Honce – Jablonov 4:2, góly: Šaláta 2
Jablonov – Slavošovce 6:2, góly: Fifik 3, Viszlay, Pál – Balázs, Ungváry
Jablonov – Rož. Bystré 2:1, góly: Miliczký, Šaláta
Hrhov – Jablonov 2:0
Jablonov -Vlachovo 5:0, góly: Šaláta 2, Miliczký, Fifik, Pál – Balázs
Rudná – Jablonov 3:1, gól: Szilasi
Jablonov – Krh. D. Lúka 2:0, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dedinky – Jablonov 2:1, gól: Zajdó
Jablonov – V. Slaná 2:0, góly: Viszlay, Pál -Balázs
Štítnik – Jablonov 5:0
Jablonov – Drnava 2:1, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dlhá Ves – Jablonov 3:1, gól: Šaláta
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Rudná | 26 | 20 | 3 | 3 | 78:30 | 63 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 110:44 | 57 |
| 3. | Drnava | 26 | 16 | 4 | 6 | 91:46 | 52 |
| 4. | Rožň. Bystré | 26 | 15 | 3 | 8 | 71:36 | 48 |
| 5. | Vyšná Slaná | 26 | 14 | 3 | 9 | 75:48 | 45 |
| 6. | Jablonov n/T | 26 | 13 | 0 | 13 | 56:53 | 39 |
| 7. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:71 | 37 |
| 8. | Štítnik | 26 | 11 | 3 | 12 | 77:50 | 36 |
| 9. | Hrhov | 26 | 10 | 4 | 12 | 48:64 | 34 |
| 10. | Honce | 26 | 10 | 2 | 14 | 48:89 | 32 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 43:53 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 7 | 1 | 18 | 35:76 | 22 |
| 13. | Dedinky | 26 | 4 | 6 | 16 | 41:78 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 26 | 4 | 1 | 21 | 33:122 | 13 |
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Rudná | 14 | 12 | 1 | 1 | 41:16 | 37 |
| 2 | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 10 | 1 | 3 | 64:22 | 31 |
| 3. | Vyšná Slaná | 14 | 9 | 2 | 3 | 46:23 | 29 |
| 4. | Drnava | 14 | 9 | 2 | 3 | 45:29 | 29 |
| 5. | Rožň. Bystré | 14 | 8 | 3 | 3 | 35:18 | 27 |
| 6. | Honce | 14 | 7 | 2 | 5 | 26:39 | 23 |
| 7. | Jablonov n/T | 14 | 7 | 0 | 7 | 32:30 | 21 |
| 8. | Dlhá Ves | 14 | 7 | 0 | 7 | 33:42 | 21 |
| 9. | Bohúňovo | 14 | 6 | 2 | 6 | 30:27 | 20 |
| 10. | Štítnik | 14 | 5 | 0 | 9 | 36:31 | 15 |
| 11. | Slavošovce | 14 | 3 | 1 | 10 | 16:53 | 10 |
| 12. | Vlachovo | 14 | 3 | 0 | 11 | 19:42 | 9 |
| 13. | Hrhov | 14 | 2 | 2 | 10 | 23:48 | 8 |
| 14. | Dedinky | 14 | 1 | 2 | 11 | 18:44 | 5 |
Najlepší strelci: celkove: 13 – Šaláta, 12 – Pál - Balázs, 11– Fifik, po jeseni: 7 – Pál – Balázs
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.