Výsledky na jeseň
Bohúňovo - Jablonov 2:0
Jablonov – Honce 6:0, góly: Fifik, Pál – Balázs 3, Šaláta 2
Slavošovce – Jablonov 1:0
Rož. Bystré – Jablonov 3:0
Jablonov - Hrhov 4:2, góly: Szabó, Zajdó, Miliczký, Šaláta
Vlachovo – Jablonov 2:3, góly: Fifik 2, Zajdó
Jablonov – Rudná 0:1
Krh. D. Lúka – Jablonov 7:2, góly: Fifik, Pál – Balázs
Jablonov – Dedinky 3:1, góly: Fifik, Pál – Balázs, Zs. Mezei
V. Slaná – Jablonov 3:1, góly: Fifik vlastný – A. Mezei
Jablonov – Štítnik 4:1, góly: Szucs, Ungváry, Pál – Balázs 2
Drnava – Jablonov 5:4, góly: Hutník 2, Szucs, Šaláta
Jablonov – Dlhá Ves 3:1, góly: Zajdó, Szucs, Šaláta
Jablonov – Bohúňovo 2:1, góly: Zajdó, Fifik
Výsledky na jar
Honce – Jablonov 4:2, góly: Šaláta 2
Jablonov – Slavošovce 6:2, góly: Fifik 3, Viszlay, Pál – Balázs, Ungváry
Jablonov – Rož. Bystré 2:1, góly: Miliczký, Šaláta
Hrhov – Jablonov 2:0
Jablonov -Vlachovo 5:0, góly: Šaláta 2, Miliczký, Fifik, Pál – Balázs
Rudná – Jablonov 3:1, gól: Szilasi
Jablonov – Krh. D. Lúka 2:0, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dedinky – Jablonov 2:1, gól: Zajdó
Jablonov – V. Slaná 2:0, góly: Viszlay, Pál -Balázs
Štítnik – Jablonov 5:0
Jablonov – Drnava 2:1, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dlhá Ves – Jablonov 3:1, gól: Šaláta
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Rudná | 26 | 20 | 3 | 3 | 78:30 | 63 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 110:44 | 57 |
| 3. | Drnava | 26 | 16 | 4 | 6 | 91:46 | 52 |
| 4. | Rožň. Bystré | 26 | 15 | 3 | 8 | 71:36 | 48 |
| 5. | Vyšná Slaná | 26 | 14 | 3 | 9 | 75:48 | 45 |
| 6. | Jablonov n/T | 26 | 13 | 0 | 13 | 56:53 | 39 |
| 7. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:71 | 37 |
| 8. | Štítnik | 26 | 11 | 3 | 12 | 77:50 | 36 |
| 9. | Hrhov | 26 | 10 | 4 | 12 | 48:64 | 34 |
| 10. | Honce | 26 | 10 | 2 | 14 | 48:89 | 32 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 43:53 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 7 | 1 | 18 | 35:76 | 22 |
| 13. | Dedinky | 26 | 4 | 6 | 16 | 41:78 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 26 | 4 | 1 | 21 | 33:122 | 13 |
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Rudná | 14 | 12 | 1 | 1 | 41:16 | 37 |
| 2 | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 10 | 1 | 3 | 64:22 | 31 |
| 3. | Vyšná Slaná | 14 | 9 | 2 | 3 | 46:23 | 29 |
| 4. | Drnava | 14 | 9 | 2 | 3 | 45:29 | 29 |
| 5. | Rožň. Bystré | 14 | 8 | 3 | 3 | 35:18 | 27 |
| 6. | Honce | 14 | 7 | 2 | 5 | 26:39 | 23 |
| 7. | Jablonov n/T | 14 | 7 | 0 | 7 | 32:30 | 21 |
| 8. | Dlhá Ves | 14 | 7 | 0 | 7 | 33:42 | 21 |
| 9. | Bohúňovo | 14 | 6 | 2 | 6 | 30:27 | 20 |
| 10. | Štítnik | 14 | 5 | 0 | 9 | 36:31 | 15 |
| 11. | Slavošovce | 14 | 3 | 1 | 10 | 16:53 | 10 |
| 12. | Vlachovo | 14 | 3 | 0 | 11 | 19:42 | 9 |
| 13. | Hrhov | 14 | 2 | 2 | 10 | 23:48 | 8 |
| 14. | Dedinky | 14 | 1 | 2 | 11 | 18:44 | 5 |
Najlepší strelci: celkove: 13 – Šaláta, 12 – Pál - Balázs, 11– Fifik, po jeseni: 7 – Pál – Balázs
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-