štvrtok, 27 január 2022 12:48
TJ FO Vlachovo v sezóne 1999/2000 Doporučený
Napísal(a) Ing. Š. TomášikTJ FO Vlachovo patrí medzi futbalové kluby, ktoré zanikli. Klub v novodobej histórii účinkoval v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava s výnimkou ročníka 2002/2003, keď hral 2. triedu. V článku sa dočítame o účinkovaní tohto futbalového klubu v sezóne 1999/2000, kedy mal úspešnú najmä jesennú časť. Na jar sa mu až tak nedarilo a skončil na 8. mieste. K dispozícii je káder, výsledky, tabuľky a najlepší strelci. Text dopĺňa fotografia mužstva.
Káder: Polák, V. Hajdúk – Adam, Z. Müller, Marciš, Hricko, M. Gecelovský, J. Gecelovský, Adamík, Sklenár, Lipták st., Lipták ml., Adamec, D. Ondrejčík, M. Ondrejčík, Teplický, Pakes, Lukáč, Lörinc, Leško, P. Hajdúk
Výsledky na jeseň
V. Slaná – Vlachovo 0:4, góly: Marciš 2, Adam, Lipták
Vlachovo – Plešivec 4:2, góly: Adamec 2, Lipták, Sklenár
Krh. Podhradie – Vlachovo 6:0
Kovstav – Vlachovo 2:2, góly: Lipták 2
Vlachovo – Rož. Bystré 4:2, góly: Adamec, Lipták 3
K. Teplica – Vlachovo 1:1, gól: Marciš
Vlachovo – Rejdová 4:2, góly: Hricko, Adamec, Marciš 2
Vlachovo – Dobšiná 7:3, góly: Lipták 3, Hricko 2, Müller 2
Dedinky – Vlachovo 2:2, góly: Lipták 2
Vlachovo – Lipovník 3:3, góly: Adam, Marciš, Lipták
N. Slaná – Vlachovo 2:2
Vlachovo – Štítnik 5:0
Dlhá Ves – Vlachovo 3:1
Vlachovo – V. Slaná 6:1, góly: Müller 3, Lipták 2, Hricko
Výsledky na jar
Vlachovo – Dlhá Ves 3:1, góly: Lipták, Adam, Ondrejčík
Dobšiná – Vlachovo 3:0
Vlachovo – Dedinky 1:2, gól: Lipták
Štítnik – Vlachovo 3:3, góly: Lipták, Sklenár, Ondrejčík
Vlachovo – Kovstav 3:1, góly: Lipták 2, Ondrejčík
Rož. Bystré – Vlachovo 0:1, gól: Lipták
Vlachovo – K. Teplica 0:1
Vlachovo – Krh. Podhradie 1:4, gól: Lipták
Rejdová – Vlachovo 2:0
Vlachovo – N. Slaná 3:1, góly: Müller, Lipták, Ondrejčík
Plešivec – Vlachovo 2:0
Lipovník – Vlachovo 3:1, gól: Lipták
Najlepší strelci: celkovo: 30 – Lipták, zároveň najlepší strelec 1. triedy v danom ročníku po jeseni: 20 – Lipták, 7 – Marciš, 6 – Müller
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Rožňava B | 13 | 9 | 3 | 1 | 36:11 | 30 |
| 2. | Dlhá Ves | 12 | 8 | 2 | 2 | 20:16 | 26 |
| 3. | Krh. Podhradie | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:17 | 26 |
| 4. | Vlachovo | 13 | 6 | 2 | 5 | 39:28 | 23 |
| 5. | Nižná Slaná | 13 | 6 | 1 | 6 | 38:33 | 19 |
| 6. | Rejdová | 13 | 6 | 1 | 6 | 24:24 | 19 |
| 7. | Kunova Teplica | 13 | 5 | 3 | 5 | 23:22 | 18 |
| 8. | Dobšiná | 13 | 5 | 2 | 6 | 24:38 | 17 |
| 9. | Kovstav | 12 | 4 | 4 | 4 | 19:13 | 16 |
| 10. | Dedinky | 13 | 4 | 3 | 6 | 28:23 | 15 |
| 11. | Plešivec | 13 | 4 | 2 | 7 | 18:17 | 14 |
| 12. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 2 | 7 | 18:35 | 14 |
| 13. | Štítnik | 13 | 2 | 3 | 8 | 17:30 | 9 |
| 14. | Vyšná Slaná | 13 | 2 | 1 | 10 | 15:50 | 7 |
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 17 | 4 | 5 | 57:28 | 55 |
| 2. | Rožňava B | 26 | 16 | 4 | 6 | 69:32 | 52 |
| 3. | Krh. Podhradie | 26 | 14 | 5 | 7 | 50:36 | 47 |
| 4. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:44 | 45 |
| 5. | Dobšiná | 26 | 14 | 2 | 10 | 58:55 | 44 |
| 6. | Plešivec | 26 | 12 | 4 | 10 | 51:32 | 40 |
| 7. | Rejdová | 26 | 12 | 1 | 13 | 49:54 | 37 |
| 8. | Vlachovo | 26 | 10 | 6 | 12 | 58:54 | 36 |
| 9. | Nižná Slaná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:56 | 31 |
| 10. | Kovstav | 26 | 9 | 5 | 12 | 41:38 | 32 |
| 11. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 53:56 | 31 |
| 12. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 1 | 16 | 44:86 | 28 |
| 13. | Štítnik | 26 | 6 | 4 | 16 | 42:58 | 22 |
| 14. | Rožň. Bystré | 26 | 5 | 3 | 17 | 27:96 | 18 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a