Rozloženie postov
Brankári: Koncz, Péter
Obrancovia: Valent, Fabian, Galata, Jaro Gallo, Máťaš, Kuchta, Krága, Ujházy
Záložníci: Leng, Dorkin, Ján Galllo, Ján Gonos, Šimon
Útočníci: Urban ml., Urban st., Čapó, Minčík, Tomko
Výsledky na jeseň
Dedinky – Rož. Bystré 0:2, góly: Šimon, Urban
Rož. Bystré – Brzotín 3:0 kont.
Drnava - Rož. Bystré 5:0
Rož. Bystré – Jablonov 4:0, góly: Šimon, Ján Gonos 3
Krh. Dlhá Lúka - Rož. Bystré 4:0
Rož. Bystré – Hrhov 3:0, góly: Leng, Minčík, Šimon
Slavošovce - Rož. Bystré 1:2, góly: Minčík, Šimon
Rož. Bystré – Vlachovo 5:3, góly: Dorkin, Krága, Leng, Urban
Rudná - Rož. Bystré 0:4, góly: Minčík, Urban 2, Čapó
Rož. Bystré – Betliar 2:3, góly: Tomko, Urban – vlastný Jaro Gallo
Bohúňovo - Rož. Bystré 1:3, góly: Tomko, Urban, Dorkin
Rož. Bystré – Dlhá Ves 1:0, gól: Urban
Vyšná Slaná - Rož. Bystré 4:0
Výsledky na jar
Rož. Bystré – Dedinky 7:3, góly: Čapó 2, Minčík, Urban, Dorkin, Gallo, Ján Gonos
Brzotín - Rož. Bystré 1:1, gól: Dorkin
Rož. Bystré – Drnava 3:2, góly: Urban 2, Tomko
Jablonov - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka 2:1, góly: Ján Gonos, vlastný
Hrhov - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Slavošovce 2:0, góly: Minčík, Tomko
Vlachovo - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Rudná 1:1, gól: Urban
Betliar - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Bohúňovo 2:2, góly: Dorkin, Urban
Dlhá Ves - Rož. Bystré 5:3, góly: Jaro Gallo, Ján Gonos, Minčík
Rož. Bystré – Vyšná Slaná 2:3, góly: Fabian, Minčík
Tabuľky
Doma
| 1. | Betliar | 13 | 13 | 0 | 0 | 64:7 | 39 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 12 | 0 | 1 | 57:14 | 36 |
| 3. | Drnava | 13 | 12 | 0 | 1 | 61:16 | 36 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 11 | 1 | 1 | 43:10 | 34 |
| 5. | Jablonov | 13 | 10 | 1 | 2 | 46:17 | 31 |
| 6. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 2 | 2 | 37:18 | 29 |
| 7. | Rudná | 13 | 9 | 2 | 2 | 38:25 | 29 |
| 8. | Hrhov | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:18 | 26 |
| 9. | Slavošovce | 13 | 7 | 1 | 5 | 36:25 | 22 |
| 10. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:25 | 21 |
| 11. | Dedinky | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:20 | 21 |
| 12. | Bohúňovo | 13 | 5 | 3 | 5 | 21:29 | 18 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 5 | 6 | 20:29 | 11 |
| 14. | Brzotín | 13 | 1 | 3 | 9 | 19:48 | 6 |
Vonku
| 1. | Betliar | 13 | 8 | 1 | 4 | 40:22 | 25 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 6 | 3 | 4 | 39:29 | 21 |
| 3. | Vyšná Slaná | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:31 | 20 |
| 4. | Drnava | 13 | 5 | 2 | 6 | 35:30 | 17 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 3 | 6 | 15:33 | 15 |
| 6. | Rudná | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:42 | 11 |
| 7. | Bohúňovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:36 | 11 |
| 8. | Slavošovce | 13 | 3 | 1 | 9 | 23:40 | 10 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 0 | 10 | 9:31 | 9 |
| 10. | Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 18:44 | 7 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 1 | 3 | 9 | 14:33 | 6 |
| 12. | Dedinky | 13 | 0 | 3 | 10 | 16:60 | 3 |
| 13. | Brzotín | 13 | 0 | 2 | 10 | 10:52 | 3 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 1 | 0 | 12 | 15:43 | 3 |
Jeseň
| 1. | Drnava | 13 | 10 | 1 | 2 | 54:19 | 31 |
| 2. | Vyšná Slaná | 13 | 9 | 3 | 1 | 42:12 | 30 |
| 3. | Betliar | 13 | 10 | 0 | 3 | 43:22 | 30 |
| 4. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 2 | 2 | 52:18 | 29 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 0 | 4 | 29:21 | 27 |
| 6. | Bohúňovo | 13 | 6 | 1 | 6 | 21:27 | 19 |
| 7. | Hrhov | 13 | 6 | 1 | 6 | 22:31 | 19 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 0 | 7 | 16:26 | 18 |
| 9. | Rudná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:35 | 16 |
| 10. | Slavošovce | 13 | 4 | 1 | 8 | 19:30 | 13 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 3 | 3 | 7 | 27:29 | 12 |
| 12. | Dedinky | 13 | 3 | 2 | 8 | 20:40 | 11 |
| 13. | Brzotín | 13 | 1 | 2 | 10 | 10:42 | 5 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 0 | 3 | 10 | 17:43 | 3 |
Jar
| 1. | Betliar | 13 | 11 | 1 | 1 | 61:7 | 34 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 1 | 3 | 44:25 | 28 |
| 3. | Jalonov n/T | 13 | 8 | 1 | 4 | 33:21 | 25 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 0 | 5 | 34:29 | 24 |
| 5. | Rudná | 13 | 7 | 3 | 3 | 32:32 | 24 |
| 6. | Drnava | 13 | 7 | 1 | 5 | 42:27 | 22 |
| 7. | Slavošovce | 13 | 6 | 1 | 6 | 40:35 | 19 |
| 8. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 5 | 4 | 23:30 | 17 |
| 9. | Hrhov | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:31 | 14 |
| 10. | Dedinky | 13 | 3 | 4 | 6 | 24:40 | 13 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 3 | 7 | 21:30 | 12 |
| 12. | Vlachovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 18:29 | 11 |
| 13. | Bohúňovo | 13 | 2 | 4 | 7 | 17:38 | 10 |
| 14. | Brzotín | 13 | 0 | 4 | 9 | 19:58 | 4 |
Konečná tabuľka
| 1. | Betliar | 26 | 21 | 1 | 4 | 104:29 | 64 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 96:43 | 57 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 17 | 3 | 6 | 78:41 | 54 |
| 4. | Drnava | 26 | 17 | 2 | 7 | 96:46 | 53 |
| 5. | Rožň. Bystré | 26 | 13 | 5 | 8 | 52:51 | 44 |
| 6. | Rudná | 26 | 12 | 4 | 10 | 55:67 | 40 |
| 7. | Jablonov n/T | 26 | 11 | 4 | 11 | 60:50 | 37 |
| 8. | Hrhov | 26 | 10 | 3 | 13 | 46:62 | 33 |
| 9. | Slavošovce | 26 | 10 | 2 | 14 | 59:65 | 32 |
| 10. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 3 | 14 | 37:56 | 30 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 8 | 5 | 13 | 38:65 | 29 |
| 12. | Dedinky | 26 | 6 | 6 | 14 | 44:80 | 24 |
| 13. | Vlachovo | 26 | 3 | 5 | 18 | 35:72 | 14 |
| 14. | Brzotín | 26 | 1 | 6 | 19 | 29:100 | 8 |
Najlepší strelec: Ján Urban – 13 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).