Rozloženie postov
Brankári: Koncz, Péter
Obrancovia: Valent, Fabian, Galata, Jaro Gallo, Máťaš, Kuchta, Krága, Ujházy
Záložníci: Leng, Dorkin, Ján Galllo, Ján Gonos, Šimon
Útočníci: Urban ml., Urban st., Čapó, Minčík, Tomko
Výsledky na jeseň
Dedinky – Rož. Bystré 0:2, góly: Šimon, Urban
Rož. Bystré – Brzotín 3:0 kont.
Drnava - Rož. Bystré 5:0
Rož. Bystré – Jablonov 4:0, góly: Šimon, Ján Gonos 3
Krh. Dlhá Lúka - Rož. Bystré 4:0
Rož. Bystré – Hrhov 3:0, góly: Leng, Minčík, Šimon
Slavošovce - Rož. Bystré 1:2, góly: Minčík, Šimon
Rož. Bystré – Vlachovo 5:3, góly: Dorkin, Krága, Leng, Urban
Rudná - Rož. Bystré 0:4, góly: Minčík, Urban 2, Čapó
Rož. Bystré – Betliar 2:3, góly: Tomko, Urban – vlastný Jaro Gallo
Bohúňovo - Rož. Bystré 1:3, góly: Tomko, Urban, Dorkin
Rož. Bystré – Dlhá Ves 1:0, gól: Urban
Vyšná Slaná - Rož. Bystré 4:0
Výsledky na jar
Rož. Bystré – Dedinky 7:3, góly: Čapó 2, Minčík, Urban, Dorkin, Gallo, Ján Gonos
Brzotín - Rož. Bystré 1:1, gól: Dorkin
Rož. Bystré – Drnava 3:2, góly: Urban 2, Tomko
Jablonov - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka 2:1, góly: Ján Gonos, vlastný
Hrhov - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Slavošovce 2:0, góly: Minčík, Tomko
Vlachovo - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Rudná 1:1, gól: Urban
Betliar - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Bohúňovo 2:2, góly: Dorkin, Urban
Dlhá Ves - Rož. Bystré 5:3, góly: Jaro Gallo, Ján Gonos, Minčík
Rož. Bystré – Vyšná Slaná 2:3, góly: Fabian, Minčík
Tabuľky
Doma
| 1. | Betliar | 13 | 13 | 0 | 0 | 64:7 | 39 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 12 | 0 | 1 | 57:14 | 36 |
| 3. | Drnava | 13 | 12 | 0 | 1 | 61:16 | 36 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 11 | 1 | 1 | 43:10 | 34 |
| 5. | Jablonov | 13 | 10 | 1 | 2 | 46:17 | 31 |
| 6. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 2 | 2 | 37:18 | 29 |
| 7. | Rudná | 13 | 9 | 2 | 2 | 38:25 | 29 |
| 8. | Hrhov | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:18 | 26 |
| 9. | Slavošovce | 13 | 7 | 1 | 5 | 36:25 | 22 |
| 10. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:25 | 21 |
| 11. | Dedinky | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:20 | 21 |
| 12. | Bohúňovo | 13 | 5 | 3 | 5 | 21:29 | 18 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 5 | 6 | 20:29 | 11 |
| 14. | Brzotín | 13 | 1 | 3 | 9 | 19:48 | 6 |
Vonku
| 1. | Betliar | 13 | 8 | 1 | 4 | 40:22 | 25 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 6 | 3 | 4 | 39:29 | 21 |
| 3. | Vyšná Slaná | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:31 | 20 |
| 4. | Drnava | 13 | 5 | 2 | 6 | 35:30 | 17 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 3 | 6 | 15:33 | 15 |
| 6. | Rudná | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:42 | 11 |
| 7. | Bohúňovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:36 | 11 |
| 8. | Slavošovce | 13 | 3 | 1 | 9 | 23:40 | 10 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 0 | 10 | 9:31 | 9 |
| 10. | Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 18:44 | 7 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 1 | 3 | 9 | 14:33 | 6 |
| 12. | Dedinky | 13 | 0 | 3 | 10 | 16:60 | 3 |
| 13. | Brzotín | 13 | 0 | 2 | 10 | 10:52 | 3 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 1 | 0 | 12 | 15:43 | 3 |
Jeseň
| 1. | Drnava | 13 | 10 | 1 | 2 | 54:19 | 31 |
| 2. | Vyšná Slaná | 13 | 9 | 3 | 1 | 42:12 | 30 |
| 3. | Betliar | 13 | 10 | 0 | 3 | 43:22 | 30 |
| 4. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 2 | 2 | 52:18 | 29 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 0 | 4 | 29:21 | 27 |
| 6. | Bohúňovo | 13 | 6 | 1 | 6 | 21:27 | 19 |
| 7. | Hrhov | 13 | 6 | 1 | 6 | 22:31 | 19 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 0 | 7 | 16:26 | 18 |
| 9. | Rudná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:35 | 16 |
| 10. | Slavošovce | 13 | 4 | 1 | 8 | 19:30 | 13 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 3 | 3 | 7 | 27:29 | 12 |
| 12. | Dedinky | 13 | 3 | 2 | 8 | 20:40 | 11 |
| 13. | Brzotín | 13 | 1 | 2 | 10 | 10:42 | 5 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 0 | 3 | 10 | 17:43 | 3 |
Jar
| 1. | Betliar | 13 | 11 | 1 | 1 | 61:7 | 34 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 1 | 3 | 44:25 | 28 |
| 3. | Jalonov n/T | 13 | 8 | 1 | 4 | 33:21 | 25 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 0 | 5 | 34:29 | 24 |
| 5. | Rudná | 13 | 7 | 3 | 3 | 32:32 | 24 |
| 6. | Drnava | 13 | 7 | 1 | 5 | 42:27 | 22 |
| 7. | Slavošovce | 13 | 6 | 1 | 6 | 40:35 | 19 |
| 8. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 5 | 4 | 23:30 | 17 |
| 9. | Hrhov | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:31 | 14 |
| 10. | Dedinky | 13 | 3 | 4 | 6 | 24:40 | 13 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 3 | 7 | 21:30 | 12 |
| 12. | Vlachovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 18:29 | 11 |
| 13. | Bohúňovo | 13 | 2 | 4 | 7 | 17:38 | 10 |
| 14. | Brzotín | 13 | 0 | 4 | 9 | 19:58 | 4 |
Konečná tabuľka
| 1. | Betliar | 26 | 21 | 1 | 4 | 104:29 | 64 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 96:43 | 57 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 17 | 3 | 6 | 78:41 | 54 |
| 4. | Drnava | 26 | 17 | 2 | 7 | 96:46 | 53 |
| 5. | Rožň. Bystré | 26 | 13 | 5 | 8 | 52:51 | 44 |
| 6. | Rudná | 26 | 12 | 4 | 10 | 55:67 | 40 |
| 7. | Jablonov n/T | 26 | 11 | 4 | 11 | 60:50 | 37 |
| 8. | Hrhov | 26 | 10 | 3 | 13 | 46:62 | 33 |
| 9. | Slavošovce | 26 | 10 | 2 | 14 | 59:65 | 32 |
| 10. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 3 | 14 | 37:56 | 30 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 8 | 5 | 13 | 38:65 | 29 |
| 12. | Dedinky | 26 | 6 | 6 | 14 | 44:80 | 24 |
| 13. | Vlachovo | 26 | 3 | 5 | 18 | 35:72 | 14 |
| 14. | Brzotín | 26 | 1 | 6 | 19 | 29:100 | 8 |
Najlepší strelec: Ján Urban – 13 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-