Rozloženie postov
Brankári: Koncz, Péter
Obrancovia: Valent, Fabian, Galata, Jaro Gallo, Máťaš, Kuchta, Krága, Ujházy
Záložníci: Leng, Dorkin, Ján Galllo, Ján Gonos, Šimon
Útočníci: Urban ml., Urban st., Čapó, Minčík, Tomko
Výsledky na jeseň
Dedinky – Rož. Bystré 0:2, góly: Šimon, Urban
Rož. Bystré – Brzotín 3:0 kont.
Drnava - Rož. Bystré 5:0
Rož. Bystré – Jablonov 4:0, góly: Šimon, Ján Gonos 3
Krh. Dlhá Lúka - Rož. Bystré 4:0
Rož. Bystré – Hrhov 3:0, góly: Leng, Minčík, Šimon
Slavošovce - Rož. Bystré 1:2, góly: Minčík, Šimon
Rož. Bystré – Vlachovo 5:3, góly: Dorkin, Krága, Leng, Urban
Rudná - Rož. Bystré 0:4, góly: Minčík, Urban 2, Čapó
Rož. Bystré – Betliar 2:3, góly: Tomko, Urban – vlastný Jaro Gallo
Bohúňovo - Rož. Bystré 1:3, góly: Tomko, Urban, Dorkin
Rož. Bystré – Dlhá Ves 1:0, gól: Urban
Vyšná Slaná - Rož. Bystré 4:0
Výsledky na jar
Rož. Bystré – Dedinky 7:3, góly: Čapó 2, Minčík, Urban, Dorkin, Gallo, Ján Gonos
Brzotín - Rož. Bystré 1:1, gól: Dorkin
Rož. Bystré – Drnava 3:2, góly: Urban 2, Tomko
Jablonov - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka 2:1, góly: Ján Gonos, vlastný
Hrhov - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Slavošovce 2:0, góly: Minčík, Tomko
Vlachovo - Rož. Bystré 0:0
Rož. Bystré – Rudná 1:1, gól: Urban
Betliar - Rož. Bystré 6:0
Rož. Bystré – Bohúňovo 2:2, góly: Dorkin, Urban
Dlhá Ves - Rož. Bystré 5:3, góly: Jaro Gallo, Ján Gonos, Minčík
Rož. Bystré – Vyšná Slaná 2:3, góly: Fabian, Minčík
Tabuľky
Doma
| 1. | Betliar | 13 | 13 | 0 | 0 | 64:7 | 39 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 12 | 0 | 1 | 57:14 | 36 |
| 3. | Drnava | 13 | 12 | 0 | 1 | 61:16 | 36 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 11 | 1 | 1 | 43:10 | 34 |
| 5. | Jablonov | 13 | 10 | 1 | 2 | 46:17 | 31 |
| 6. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 2 | 2 | 37:18 | 29 |
| 7. | Rudná | 13 | 9 | 2 | 2 | 38:25 | 29 |
| 8. | Hrhov | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:18 | 26 |
| 9. | Slavošovce | 13 | 7 | 1 | 5 | 36:25 | 22 |
| 10. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:25 | 21 |
| 11. | Dedinky | 13 | 6 | 3 | 4 | 28:20 | 21 |
| 12. | Bohúňovo | 13 | 5 | 3 | 5 | 21:29 | 18 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 5 | 6 | 20:29 | 11 |
| 14. | Brzotín | 13 | 1 | 3 | 9 | 19:48 | 6 |
Vonku
| 1. | Betliar | 13 | 8 | 1 | 4 | 40:22 | 25 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 6 | 3 | 4 | 39:29 | 21 |
| 3. | Vyšná Slaná | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:31 | 20 |
| 4. | Drnava | 13 | 5 | 2 | 6 | 35:30 | 17 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 3 | 6 | 15:33 | 15 |
| 6. | Rudná | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:42 | 11 |
| 7. | Bohúňovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 17:36 | 11 |
| 8. | Slavošovce | 13 | 3 | 1 | 9 | 23:40 | 10 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 0 | 10 | 9:31 | 9 |
| 10. | Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 18:44 | 7 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 1 | 3 | 9 | 14:33 | 6 |
| 12. | Dedinky | 13 | 0 | 3 | 10 | 16:60 | 3 |
| 13. | Brzotín | 13 | 0 | 2 | 10 | 10:52 | 3 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 1 | 0 | 12 | 15:43 | 3 |
Jeseň
| 1. | Drnava | 13 | 10 | 1 | 2 | 54:19 | 31 |
| 2. | Vyšná Slaná | 13 | 9 | 3 | 1 | 42:12 | 30 |
| 3. | Betliar | 13 | 10 | 0 | 3 | 43:22 | 30 |
| 4. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 2 | 2 | 52:18 | 29 |
| 5. | Rožň. Bystré | 13 | 9 | 0 | 4 | 29:21 | 27 |
| 6. | Bohúňovo | 13 | 6 | 1 | 6 | 21:27 | 19 |
| 7. | Hrhov | 13 | 6 | 1 | 6 | 22:31 | 19 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 0 | 7 | 16:26 | 18 |
| 9. | Rudná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:35 | 16 |
| 10. | Slavošovce | 13 | 4 | 1 | 8 | 19:30 | 13 |
| 11. | Jablonov n/T | 13 | 3 | 3 | 7 | 27:29 | 12 |
| 12. | Dedinky | 13 | 3 | 2 | 8 | 20:40 | 11 |
| 13. | Brzotín | 13 | 1 | 2 | 10 | 10:42 | 5 |
| 14. | Vlachovo | 13 | 0 | 3 | 10 | 17:43 | 3 |
Jar
| 1. | Betliar | 13 | 11 | 1 | 1 | 61:7 | 34 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 9 | 1 | 3 | 44:25 | 28 |
| 3. | Jalonov n/T | 13 | 8 | 1 | 4 | 33:21 | 25 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 0 | 5 | 34:29 | 24 |
| 5. | Rudná | 13 | 7 | 3 | 3 | 32:32 | 24 |
| 6. | Drnava | 13 | 7 | 1 | 5 | 42:27 | 22 |
| 7. | Slavošovce | 13 | 6 | 1 | 6 | 40:35 | 19 |
| 8. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 5 | 4 | 23:30 | 17 |
| 9. | Hrhov | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:31 | 14 |
| 10. | Dedinky | 13 | 3 | 4 | 6 | 24:40 | 13 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 3 | 7 | 21:30 | 12 |
| 12. | Vlachovo | 13 | 3 | 2 | 8 | 18:29 | 11 |
| 13. | Bohúňovo | 13 | 2 | 4 | 7 | 17:38 | 10 |
| 14. | Brzotín | 13 | 0 | 4 | 9 | 19:58 | 4 |
Konečná tabuľka
| 1. | Betliar | 26 | 21 | 1 | 4 | 104:29 | 64 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 96:43 | 57 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 17 | 3 | 6 | 78:41 | 54 |
| 4. | Drnava | 26 | 17 | 2 | 7 | 96:46 | 53 |
| 5. | Rožň. Bystré | 26 | 13 | 5 | 8 | 52:51 | 44 |
| 6. | Rudná | 26 | 12 | 4 | 10 | 55:67 | 40 |
| 7. | Jablonov n/T | 26 | 11 | 4 | 11 | 60:50 | 37 |
| 8. | Hrhov | 26 | 10 | 3 | 13 | 46:62 | 33 |
| 9. | Slavošovce | 26 | 10 | 2 | 14 | 59:65 | 32 |
| 10. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 3 | 14 | 37:56 | 30 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 8 | 5 | 13 | 38:65 | 29 |
| 12. | Dedinky | 26 | 6 | 6 | 14 | 44:80 | 24 |
| 13. | Vlachovo | 26 | 3 | 5 | 18 | 35:72 | 14 |
| 14. | Brzotín | 26 | 1 | 6 | 19 | 29:100 | 8 |
Najlepší strelec: Ján Urban – 13 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.