Dobre bude pozrieť sa na to, ako skončili mužstvá kraja v jednotlivých ligových súťažiach, ktoré riadil VsFZ Košice. Začnime najvyššou súťažou ktorým je MAJSTROVSTVO REGIÓNU IV. LIGA VÝCHOD. Víťazom uplynulého ročníka sa stal MFK ADV Stará Ľubovňa, ktorá aj so Spišským Podhradím postúpila do III. ligy. Zaujímavé je, že kolektív Tatra Sokoľany, ktoré v práve ukončenom ročníku IV. ligy skončilo na poslednom 16. mieste, bude v novom ročníku hrať až v VI. lige K-G.
Majstrom V. ligy Juh sa suverénne stalo družstvo Lokomotívy Košice, ktoré postúpilo do Majstrovstva regiónu IV. Ligy Východ. Piatu ligu posilnil klub zo VI. ligy Zemplínskej skupiny Nacina Ves a Malá Ida z K-G skupiny. Do VI. ligy z piatej ligy Juh VsFZ Košice nezostúpil prakticky nik, lebo futbalisti Cejkova vystúpili zo súťaže.
Podľa vyjadrenia predsedu ŠTK VsFZ Košice Jána Onofreja „Prihlášku do nového ročníka VI. ligy si nepodal žiaden klub z Rožňavy a Svidníka. Na Gemeri vyhrala Krásnohorská Dlhá Lúka pred Vyšnou Slanou. Tretie skončilo Rožňavské Bystré. Práve ono pôvodne uvažovalo nad postupom, no potom si to "rozmyslelo.“
Podľa pridelených žrebovacích čísel V. ligu budú tvoriť tieto kluby: 1 – Nacina Ves, 2 – Rožňava, 3 – Budkovce, 4 – Gelnica, 5 – Malý Horeš, 6 – Geča 73, 7 – Borša, 8 – Vojčice, 9 – Kráľovský Chlmec, 10 – Topoľany, 11 – Krásnohorské Podhradie, 12 – Ťahanovce, 13 – Dvorníky-Včeláre, 14 – Malá Ida.
VI.liga K-G bude zastúpená takto: 1 – Mokrance, 2 – Seňa, 3: Krásna, 4 – Poproč, 5 – Kokšov-Bakša, 6 – Perín, 7 – Kysak, 8 – Budimír, 9 – Čečejovce, 10 – Považská Soľ, 11 – Košická Nová Ves, 12 – Valaliky, 13 – Sokoľany, 14 – Bidovce.
O tom, ako vyhodnotia uplynulý ročník 7. ligy a čo schvália delegáti Konferencie v Rožňave 5. 7. 2023 pre nadchádzajúci futbalový ročník 2023/2024 uvedieme až po jej uskutočnení.
Situácia v mládežníckych súťažiach nášho regiónu je však ešte horšia, ako medzi dospelými. V týchto súťažiach riadených VsFZ budú v novom ročníku zastúpené iba družstvá dorastencov a žiakov MFK Rožňava, a to v III. lige SMD a SMŽ. Drnavčania, ktorí reprezentovali náš futbal v dorasteneckej IV. lige K-G sa umiestnili v ročníku 2022/2023 na poslednom 16. mieste a kde budú súťažiť, zatiaľ nevieme.
Je potrebné však kvitovať zámer Východoslovenského futbalového zväzu v snahe pribrzdiť pokles mládežníckych hráčov a v záujme pomoci futbalovým klubom, ktoré štartujú v regionálnych súťažiach. VsFZ spustilo od mesiaca apríl 2023 nový projekt Podpora mládežníckych hráčov študujúcich v Košiciach a v Prešove. Cieľom projektu je podporiť rozvoj mládežníckych hráčov vo vekových kategóriách U16 – U19, ktorí študujú a sú ubytovaní na internátoch v Košiciach a v Prešove. Košice a Prešov sú centrami vzdelávania mládeže v rámci Košického a Prešovského kraja. Hráči, ktorí študujú v týchto mestách a sú ubytovaní na internátoch strácajú možnosť aktívne sa zapájať do tréningového procesu vo svojich futbalových kluboch a väčšinou sa zúčastnia na tréningovom procese len v piatok po návrate domov a následne cez víkend odohrajú majstrovský zápas. Projekt sa bude realizovať len počas školského roka, t. j. v mesiacoch september až jún. Príklad však nepritiahol nižšie riadiace orgány.
NAJLEPŠÍ STRELCI FUTBALOVÝCH KLUBOV 7. LIGY
ObFZ ROŽŇAVA V ROČNÍKU 2022 - 2023:
Krásnohorská Dlhá Lúka: 30 gólov - Attila PRÓNYAI, 12 - Patrik PÁL BALÁŽ, 11 - Attila KEREKEŠ, Ondrej ŠOMŠÁK, 10 - Roland MADARÁRS, 4 - Michael BOROŠ, Mária LOVAS, 9 - Ladislav VARGA, 3 - Roman BUBENČÍK, 2 - Kristián ALBERT, Jaroslav GEBE, Tomáš ZAGIBA, 1 -Patrik KLÁRIK, Alexander KOVÁCS.
Vyšná Slaná: 26 - Štefan DOMIK, 11 - Filip GALLO, 9 - Adam GALLO, Miroslav SEMAN, 7 - Dušan KALIS, 4 - Ján GALLO, Ondrej LIPTÁK, 3 - Peter ZABREL, Branislav KUIZMA, 2 - Ondrej KRAČÚN, 1 - Sebastián BIZIK, Martin GALLO, Patrik KATONA, Ondrej Leskovjanský.
Rožňavské Bystré: 17 - Róbert ROCHL, 8 - Miloš GALLO, Boris MILKO, 6 - Adam ROCHL, 5 - Ján ROCHL, 4 - Filip ZNAK, 3 - Maroš BAKOŠ, Jakub ROCHL, 2 - Viliam GALLO, Lukáš HAJDU, 1 - Tomáš IVANIČ, Tomáš KUCHTA, Peter MINČÍK, Roman VIOLA.
Dobšiná: 9 - Adam LABUDA, 7 - Róbert GOTTHARDT, 6 - Stanislav GRANČÁK, Matúš POLIAK, 4 - Adrián PAULÍK, Mário TOKARČÍK, 3 - Peter FABIÁN, Ivan GALLO, Matúš PITOŇÁK, 2 - Jakub POLANECKÝ, Matúš SMREK, 1 - Štefan BRONDOŠ, Lukáš LACKO, Arnold NAGY, Denis TURZÁK.
Betliar: 17 - Matej CHOCHOL, 10 - Martin ARVAY, 7 - Marián MARCIŠ, 6 - Lukáš BOŇKO, 3 - Maroš BAKOŠ, Ján PÁSTOR, Marcel RÓTH, Marko ZATROCH, 2 - Štefan MIŠINA (brankár), 1 - Ľubomír ÁRVAY, Ján ČIŽMÁR, Marek PÁSTOR, Dávid POŤMÁK, Lukáš POŤMÁK, Boris SILÁRDI.
Dlhá Ves: 16 - Patrik MIČINSKY, 10 - Róbert FERDINAND, 6 - Milan MAKKAI, 3 - Miloš KLIMENT, 2 - Kristián ILLÉS, Viktor KOVÁČ, Kevin NOVÁK, 1 - Marian HAVRLENT, Attila ORVOS, Attila POMAJ.
Rožňava B/Rudná: 10 - Ladislav DÁVID, 9 - Jozef FEDOR, 7 - Lukáš FELEZKÝ, Ondrej VYSOKÝ, 6 - Pavol GERE, Valerij KOVERNYK, Ján URBAN, 5 - vladislav KONČEK, 4 - Stanislav HRIC, Filip ZNAK, 3 - Gabriel MAJOROŠ, Zoran MOLČAN, Martin SKALICKÝ, 2 - Lukáš DROBŇÁK Milan GALLO, Filip KOVÁCS, 1 - Alex HAJDU, Stanislav ĎURČEK, Franrtišek GYENES, Marek JANČÍK, Pavol KONTRA, Ján KOVÁCS, Ján RABAS (brankír), Patrik VARGA.
Rakovnica: 17 - Marek GÁBOR, 12 - Lukáš GÁBOR, 8 - Samuel ČONKA, 4 - Jozef LIPTÁK - GIBA, 2 - Lukáš HAJDU, Jozef SKLENÁR, Ondrej VAVREK, 1 - Ľubomír KARALO, Matej LOMPART, Juraj TOMI, Adrián VAVREK.
Lipovník: 13 - Attila GORGEI, 6 - Roland SZUCS, 3 - Dávid JÁNOSDEÁK, Ondrej KISS, Adrián VOZÁR, 2 - Florián EMODI, 1 - Martin DOBOŠ, Alexander SZUCS, Roderik SZUCS, Roland SZUCS, Norbert ZUPKO.
Gemerská Poloma: 10 - Július BENEDIK, 4 - Michal DORČÁK, Luboš KORINTUŠ, Kristián ŠUBOVIČ, 2 - Lukáš JASENKA, Miroslav KEREK, Jakub Polanecký, Miroslav TOMÁŠIK. 1 - Ján FAZEKAŠ, Tomáš KÚN.
Pača: 8 - Ľubomír LUKÁČ, 3 - Štefan DARVAŠ, Jozef GULYKÁS, Marcel LOPTA, 1 - Ján BOCKO, Radovan FARKAŠ, Matej ZAGIBA.
Drnava: 16 - Brian ŠOLTÉS, 12 - Kilián ŠOLTÉS, 4 - Oto KEREKES, 2 - Nándor Barczi, Peter BÚLIK, 1 - Tomáš FÁBIÁN, Dávid FODOR, Erik MACKOVJÁK, Jakub MALIŇÁK, Alexander PARADA, Dominik ŠIMKO.
Hrhov: 5 - Ľudovít KARDOŠ, 3 - Daniel KLUČIK, Mário RYBÁR, 2 - Adrian KOCSÍK, Peter RIBÁR, Zoltán UVEGES, Sebastián ŽIGA, 1 - Róbert HAJDU, Adam HAJDÚ, Zoltán KOVÁCS, Radko MIKULEC, Michal HRAYÓ.
MG - od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.