FK Kalcit Rožňava, zdroj: archív Š. T.
Rožňava začala spoluprácu s Bardejovom odkiaľ získala troch hráčov. Kvalitných hráčov získala z Rimavskej Soboty. Náhradou za Lenga bol Barna. Kvalitný brankár Miroslav Užík bol aj vo výbere jedenástky tretej ligy.
Podobne ako na jeseň predošlej sezóny Rožňava získala 20 bodov. Najlepším výsledkom bola výhra nad béčkom 1 FC Košice 5:1, najhorším prehra 1:7 v Prešove. Podobne ako v predošlej sezóne bodovala viac doma ako vonku. Po jeseni zimovala na desiatej priečke.
V jarnej časti odišla trojica hráčov do Bardejova, došlo k zmene na poste brankára, viacerí nádejní hráči posilnili piatoligové kluby. V jarnej časti Rožňava zlepšila streleckú koncovku, keď strelila 33 gólov, mala však najhoršiu obranu – inkasovala 39 gólov. Svoju pozíciu z jesene si obhájila. K jesenným dvadsiatim bodom pridala ďalších dvadsať bodov. Oproti predošlej sezóne skončila na rovnakej priečke, ale s vyšším bodovým ziskom. Preto túto sezónu môžeme hodnotiť ako úspešnú.
Nováčik 4. ligy – JUH FK Tatran Betliar posilnil svoj káder o G. Keršáka, M Ondreja, T. Grecmachera a M. Hajdúka. V jesennej časti ťažil z domáceho prostredia, keď všetky zápasy vyhral. Bod sa mu podarilo uhrať v Spišských Vlachoch po remíze 1:1.
Fanúšikov určite potešila výhra 7:1 nad Palínom, ale neboli spokojní s prehrou v Krásnej n /H. 6:1. Za zmienenie stojí, že po jesennej časti mal najhoršiu obranu v súťaži, pod čo sa podpísali prehry v Lastomíre, Krásnej n / H. a Zalužiciach. Zimoval na piatej priečke s dvojbodovou stratou na prvé miesto, čo pre nováčika nie je zlá vizitka.
V jarnej časti odišiel z kádra G. Keršák a pribudli M. Zahuranec a R. Greško. Podobne ako v jesennej časti bodoval hlavne doma. Zaváhal len so Sečovcami, s ktorými iba remizoval. Zo súperových ihrísk priniesol tri body z Pavloviec n / U. V tejto časti súťaže zlepšil defenzívu, keď inkasoval menej gólov. Zaznamenal však aj prehru v Palíne 1:5. Celkove skončil na výbornom štvrtom mieste. Od desiateho Palína ho však delili iba tri body, čo svedčí o vyrovnanosti súťaže.
V 5. lige – JZ si najlepšie počínal FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý mal po jeseni len trojbodovú stratu na prvé miesto, pričom po desiatich kolách bol dokonca lídrom.
V FK Kovo Kunova Teplica nastala obmena kádra, keď niekoľko hráčov odišlo. Po jeseni bola posledná. Na jar sezónu len dohrávala, výrazné prehry nemala až na výnimku v Žakarovciach. FK Slovtranszgas Jablonov n / T. si nepočínal zle, ťažil hlavne z domáceho prostredia. Po jeseni bol v pásme mimo ohrozenia zostupu. Na jar zopakoval svoje výkony z jesene, čím sa bez problémov udržal. Na jar sa mužstvá posilnili. FK Družstevník Gemerská Poloma však mal ťažšie vyžrebovanie, keď ťažších súperov mal doma, preto na jar vyhral len dvakrát. Na jeseň si však prakticky vybojoval dostatok bodov, čo aj so slabším ziskom bodov v jarnej časti vynieslo ôsme miesto. Škvrnou na účinkovaní mužstiev je nevycestovanie FK Kovo K. Teplica, resp. FK Družstevník G. Poloma s dostatočným počtom hráčov do Šace resp. Kráľoviec.
Nováčikovia v 1. triede boli dvaja: FK Plešivec – víťaz druhej triedy a FK Sokol Pača – mužstvo postupujúce z 2. triedy z druhého miesta (z 5. ligy – JZ nevypadlo žiadne mužstvo z okresu Rožňava).
FK Baník Nižná Slaná mal slabšiu jesennú časť sezóny, keď z mužstva odišli M. Ondrej a G. Keršák do štvrtoligového Betliara, aktívnu činnosť zanechal brankár J. Hajči, zranený bol J. Vieloha. Tieto hráčske straty sa ukázali ako rozhodujúce, preto mužstvo zimovalo na poslednej priečke. S tým však určite nebol spokojný výbor klubu a počas zimnej prestávky stiahol G. Keršáka z hosťovania, či zabezpečil kvalitnú zimnú prípravu. O tom, že v Nižnej Slanej na jar 1999 futbal fungoval dobre svedčí druhé miesto v tabuľke jari.
FK Poľnohospodár Štítnik, zdroj: archív Š. T.
FK Apex Kružná mal slabší úvod sezóny, preto skončil na jeseň až tretí. Jarná časť mu však na rozdiel od jari minulého ročníka vyšla, a tak právom súťaž vyhral, keď Lokomotíve CHZ Dedinky sa na jar až tak nedarilo. FK Družstevník Vyšná Slaná mal výbornú jesennú časť súťaže, ale jar mu absolútne nevyšla. Z dvojice nováčikov si lepšie počínal FK Plešivec, kým FK Sokol Pača musel súťaž opustiť.
Nováčikovia v 2. triede boli až traja, keď z 1. triedy zostúpil FK Sokol Gemtex Rudná a z 3. triedy postúpili FK Poľnohospodár Štítnik a FK Baník Drnava. Nováčik FK Poľnohospodár Štítnik bol výrazným prínosom, mal záujem o postup. Mužstvo sa posilnilo o starších, skúsenejších hráčov. K dispozícii však bolo aj dosť mladších hráčov, ktorí boli pripravení nastúpiť. FK Sokol Gemtex Rudná sa po vypadnutí chcel vrátiť do 1. triedy, čo sa nepodarilo, keďže ju prebehol spomínaný FK Poľnohospodár Štítnik. FK Baník Rakovnica sa oproti minulej sezóne zlepšil a skončil za spomínanou dvojicou mužstiev, kým FK Honce sa zhoršil. Najslabším mužstvom bol FK Kečovo, ktorý doplatil na odchod hráčov do FK Zlatý Klas Dlhá Ves, čo sa podpísalo pod jeho zostup. FK Ochtiná sa tak podarilo opäť udržať v súťaži.
V 3. triede bol lídrom po jeseni FK Hrhov, ktorý sa posilnil napríklad o Š. Szciranku a M. Szciranku. Na jeseň bol druhý Ml. Brzotín, na jar sa mu až tak nedarilo. Naopak výbornú jar mal FK Kobeliarovo, ktorý prekvapujúco skončilo na 2. mieste. Posledný skončil FK Roma Jovice a zo súťaže bol vylúčený FK Roma Dobšiná.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.