
FK Kalcit Rožňava, zdroj: archív Š. T.
Rožňava začala spoluprácu s Bardejovom odkiaľ získala troch hráčov. Kvalitných hráčov získala z Rimavskej Soboty. Náhradou za Lenga bol Barna. Kvalitný brankár Miroslav Užík bol aj vo výbere jedenástky tretej ligy.
Podobne ako na jeseň predošlej sezóny Rožňava získala 20 bodov. Najlepším výsledkom bola výhra nad béčkom 1 FC Košice 5:1, najhorším prehra 1:7 v Prešove. Podobne ako v predošlej sezóne bodovala viac doma ako vonku. Po jeseni zimovala na desiatej priečke.
V jarnej časti odišla trojica hráčov do Bardejova, došlo k zmene na poste brankára, viacerí nádejní hráči posilnili piatoligové kluby. V jarnej časti Rožňava zlepšila streleckú koncovku, keď strelila 33 gólov, mala však najhoršiu obranu – inkasovala 39 gólov. Svoju pozíciu z jesene si obhájila. K jesenným dvadsiatim bodom pridala ďalších dvadsať bodov. Oproti predošlej sezóne skončila na rovnakej priečke, ale s vyšším bodovým ziskom. Preto túto sezónu môžeme hodnotiť ako úspešnú.
Nováčik 4. ligy – JUH FK Tatran Betliar posilnil svoj káder o G. Keršáka, M Ondreja, T. Grecmachera a M. Hajdúka. V jesennej časti ťažil z domáceho prostredia, keď všetky zápasy vyhral. Bod sa mu podarilo uhrať v Spišských Vlachoch po remíze 1:1.
Fanúšikov určite potešila výhra 7:1 nad Palínom, ale neboli spokojní s prehrou v Krásnej n /H. 6:1. Za zmienenie stojí, že po jesennej časti mal najhoršiu obranu v súťaži, pod čo sa podpísali prehry v Lastomíre, Krásnej n / H. a Zalužiciach. Zimoval na piatej priečke s dvojbodovou stratou na prvé miesto, čo pre nováčika nie je zlá vizitka.
V jarnej časti odišiel z kádra G. Keršák a pribudli M. Zahuranec a R. Greško. Podobne ako v jesennej časti bodoval hlavne doma. Zaváhal len so Sečovcami, s ktorými iba remizoval. Zo súperových ihrísk priniesol tri body z Pavloviec n / U. V tejto časti súťaže zlepšil defenzívu, keď inkasoval menej gólov. Zaznamenal však aj prehru v Palíne 1:5. Celkove skončil na výbornom štvrtom mieste. Od desiateho Palína ho však delili iba tri body, čo svedčí o vyrovnanosti súťaže.
V 5. lige – JZ si najlepšie počínal FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý mal po jeseni len trojbodovú stratu na prvé miesto, pričom po desiatich kolách bol dokonca lídrom.
V FK Kovo Kunova Teplica nastala obmena kádra, keď niekoľko hráčov odišlo. Po jeseni bola posledná. Na jar sezónu len dohrávala, výrazné prehry nemala až na výnimku v Žakarovciach. FK Slovtranszgas Jablonov n / T. si nepočínal zle, ťažil hlavne z domáceho prostredia. Po jeseni bol v pásme mimo ohrozenia zostupu. Na jar zopakoval svoje výkony z jesene, čím sa bez problémov udržal. Na jar sa mužstvá posilnili. FK Družstevník Gemerská Poloma však mal ťažšie vyžrebovanie, keď ťažších súperov mal doma, preto na jar vyhral len dvakrát. Na jeseň si však prakticky vybojoval dostatok bodov, čo aj so slabším ziskom bodov v jarnej časti vynieslo ôsme miesto. Škvrnou na účinkovaní mužstiev je nevycestovanie FK Kovo K. Teplica, resp. FK Družstevník G. Poloma s dostatočným počtom hráčov do Šace resp. Kráľoviec.
Nováčikovia v 1. triede boli dvaja: FK Plešivec – víťaz druhej triedy a FK Sokol Pača – mužstvo postupujúce z 2. triedy z druhého miesta (z 5. ligy – JZ nevypadlo žiadne mužstvo z okresu Rožňava).
FK Baník Nižná Slaná mal slabšiu jesennú časť sezóny, keď z mužstva odišli M. Ondrej a G. Keršák do štvrtoligového Betliara, aktívnu činnosť zanechal brankár J. Hajči, zranený bol J. Vieloha. Tieto hráčske straty sa ukázali ako rozhodujúce, preto mužstvo zimovalo na poslednej priečke. S tým však určite nebol spokojný výbor klubu a počas zimnej prestávky stiahol G. Keršáka z hosťovania, či zabezpečil kvalitnú zimnú prípravu. O tom, že v Nižnej Slanej na jar 1999 futbal fungoval dobre svedčí druhé miesto v tabuľke jari.

FK Poľnohospodár Štítnik, zdroj: archív Š. T.
FK Apex Kružná mal slabší úvod sezóny, preto skončil na jeseň až tretí. Jarná časť mu však na rozdiel od jari minulého ročníka vyšla, a tak právom súťaž vyhral, keď Lokomotíve CHZ Dedinky sa na jar až tak nedarilo. FK Družstevník Vyšná Slaná mal výbornú jesennú časť súťaže, ale jar mu absolútne nevyšla. Z dvojice nováčikov si lepšie počínal FK Plešivec, kým FK Sokol Pača musel súťaž opustiť.
Nováčikovia v 2. triede boli až traja, keď z 1. triedy zostúpil FK Sokol Gemtex Rudná a z 3. triedy postúpili FK Poľnohospodár Štítnik a FK Baník Drnava. Nováčik FK Poľnohospodár Štítnik bol výrazným prínosom, mal záujem o postup. Mužstvo sa posilnilo o starších, skúsenejších hráčov. K dispozícii však bolo aj dosť mladších hráčov, ktorí boli pripravení nastúpiť. FK Sokol Gemtex Rudná sa po vypadnutí chcel vrátiť do 1. triedy, čo sa nepodarilo, keďže ju prebehol spomínaný FK Poľnohospodár Štítnik. FK Baník Rakovnica sa oproti minulej sezóne zlepšil a skončil za spomínanou dvojicou mužstiev, kým FK Honce sa zhoršil. Najslabším mužstvom bol FK Kečovo, ktorý doplatil na odchod hráčov do FK Zlatý Klas Dlhá Ves, čo sa podpísalo pod jeho zostup. FK Ochtiná sa tak podarilo opäť udržať v súťaži.
V 3. triede bol lídrom po jeseni FK Hrhov, ktorý sa posilnil napríklad o Š. Szciranku a M. Szciranku. Na jeseň bol druhý Ml. Brzotín, na jar sa mu až tak nedarilo. Naopak výbornú jar mal FK Kobeliarovo, ktorý prekvapujúco skončilo na 2. mieste. Posledný skončil FK Roma Jovice a zo súťaže bol vylúčený FK Roma Dobšiná.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-