Káder 1989 – 1991: Dorkin, Almáši, Lentvorský - Benco, Šlosár, Džačár, Pristaš, Spišák, Kovalčík, Bukovič, Orabinec, Pollák, Spišák, Zdechovan, D. Gallo, Majerčák, Jakab, Truhan, Fabian, Zubko, Béreš, Mihálik, Breuer, Lörinc, Világi, Motyka, Hlivák, Ruszó
Káder 1991 - 1992: Dorkin, Almáši - Golenya, Šándor, Fabian, Žiak, Džačár, Orabinec, Leng, Miloš Gallo, Čižmár, E. Kamenský, Lengyel, Schilling, Breuer, Zdechovan, Majerčák, Sovič, Baláž, Motyka, Pollák, Rybár
Tréner: Emil Bezdeda, masér: Juraj Benko
Káder 1992 – 1993: Ján Dorkin, Maroš Almáši – Ľubomír Orabinec, Ľubomír Spišák, Dušan Žiak, Dušan Rybár, Miloš Leng, Július Szöllös, Ján Zdechovan, Miroslav Majerčák, Marián Šlosár, Ján Čižmár, Štefan Lengyel, Miloš Gallo, Miroslav Golenya, Oliver Dávid, Erich Kamenský, Jaroslav Kamenský
Káder 1993 – 1994: Ján Dorkin, Maroš Almáši – Ľubomír Orabinec, Ľubomír Spišák, Daniel Grác, Dušan Rybár, Milan Hajdúk, Miloš Leng, Ján Zdechovan, Július Szöllös, Ján Čižmár, Tomáš Danko, Miroslav Golenya, Miloš Gallo, Milan Bartko, Jaroslav Kamenský, Erich Kamenský
Káder 1994 – 1995: Ján Dorkin, Dušan Tokarčík (jar) – Miloš Gallo, Peter Slicho, František Rendoš, Ján Fatľa, Milan Bartko, Miloš Leng, Tomáš Danko, Dušan Rybár, Ľubomír Orabinec, Jozef Gašpar, Roman Gabria, Milan Hajdúk, Jaroslav Piater, Ján Čižmár, Jaroslav Kamenský, Erich Kamenský, Daniel Grác, Ladislav Harakaľ
Káder na jeseň 1995: Ján Dorkin, Martin Lipčák, Gejza Pulen - Milan Hajdúk, Dušan Rybár, Ľubomír Orabinec, František Rendoš, Miloš Leng, Daniel Grác, Miroslav Golenya, Tomáš Danko, Peter Slicho, Peter Ďurica, Jozef Gašpar, Jaroslav Kamenský, Milan Bartko, Miloš Gallo, Rastislav Stehlo, Marek Fedorčo, Peter Jedinák
Tréner: Emil Bezdeda
Káder na jar 1996: Ján Dorkin, Peter Komenda – Peter Ďurica, Miloš Gallo, Jozef Gašpar, Daniel Grác, Jaroslav Kamenský, Miloš Leng, Ľubomír Orabinec, František Rendoš, Peter Slicho, Rastislav Stehlo, Ján Čižmár, Peter Jedinák, Martin Mihálik, Rastislav Greško, Tomáš Hronec, Jozef Boguský, Marek Fedorčo, Oliver Dávid
Tréner: Rudolf Taubner
Káder na jeseň 1996: Ján Dorkin, Anatolij Lanovoj – Jozef Pavlišin, Milan Polča, Alexander Deusov, Rastislav Greško, Martin Mihálik, Daniel Grác, Miloš Leng, Peter Slicho, Peter Jedinák, Roman Gočaltovský, Ján Čižmár, Ľubomír Spišák, Roman Béreš, Peter Gajan, Oliver Dávid (do 30.10.1996), Jozef Gašpar, Tomáš Hronec, Jaroslav Kamenský, Denis Stojanov, Miloš Gallo
Realizačný tím: tréner: Jozef Štafura, vedúci mužstva: Miloš Gallo, lekár: MUDr. Emil Červenka
Káder na jar 1997: Ján Dorkin, Vincent Kandráč – Miloš Leng, Pavol Lukáč, Daniel Grác, Jozef Gašpar, Alexander Deusov, Rastislav Greško, Rastislav Stehlo, Roman Gočaltovský, Jozef Pavlišin, Roman Béreš, Dušan Rybár, Ján Čižmár, Peter Gajan, Tomáš Hronec, Miloš Gallo
Káder na jeseň 1997: Gejza Pulen, Juraj Kulčár – Miloš Leng, Miloš Gallo, Rastislav Stehlo, Tomáš Hronec, Jozef Gašpar, Daniel Grác, Ján Ivan, Stanislav Kučera, Roman Béreš, Dušan Rybár, Tomáš Porochnavý, Marcel Tyčiak, Pavol Lukáč, Richard Gábor, Ján Zdechovan, Ľubomír Vyskoč, Maroš Gallo, Tomáš Kopernický, Zoltán Gömöri
Predseda: Ján Demko, podpredseda: Ladislav Dávid, tajomník: Miloš Gallo st., tréner: Peter Szénay, asistent: Ľubomír Spišák, masér: Milan Hajdúk, lekár: Emil Červenka
Káder na jar 1998: Gejza Pulen, Ján Dorkin, Alexander Szabó, Juraj Kulčár – Pavol Lukáč, Miloš Leng, Daniel Grác, Richard Gábor, Roman Znak, Milan Hajdúk, Ľubomír Vyskoč, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Ján Zdechovan, Marcel Tyčiak, Ján Ivan, Ján Čižmár, Zoltán Gömöri, Roman Béreš, Marcel Podracký, Rastislav Stehlo, Stanislav Kučera
Tréner: Emil Bezdeda
Káder 1998 - 1999: Gejza Pulen (po 2 kolách ZVS v Jelšave), Zoltán Šalamon, Alexander Szabó, Marián Manko, Miroslav Užík (zo Svitu) – Dušan Rybár, Marcel Tyčiak, Tomáš Hronec, Roman Polyák, Ervín Hagovský, Roman Béreš, Dalibor Karnay, Ľuboš Uhlár, Imrich Krišta, Oliver Dávid, Marcel Derján, Zsolt Lipták, Peter Milko, Pavel Zvara, Michal Doležal, Ivan Lohyňa (všetci traja z R. Soboty), Milan Barna (z Dubovej), Ján Jurčák, Róbert Harčár, Erik Žofaj (všetci traja z Bardejova), Repka, Ševčovič (obaja ZVS)
Predseda: Ladislav Dávid, podpredseda: Ferdinand Drenko, tréner: Dionýz Kemény, tajomník: Ľudovít Szekereš, lekár: Čerevka
Káder na jeseň 1999: Dušan Tokarčík, Matej Gáspar, Ľubomír Šiška – Štefan Škarbek, Stanislav Pepich, Miloš Leng, Dušan Sarvaš, Július Balta, Boris Čillík, Peter Majný, Peter Ďurika, Ivan Lohyňa, Marcel Tyčiak, Vladimír Drobňák, Michal Doležal, Peter Milko, Daniel Olexa, Július Szöllös, Rastislav Stehlo, Oliver Dávid, Ľubomír Morávek, Zdenko Debnár, Tomáš Hronec, Roman Béreš
Jar 2000
Realizačný tím - tréner: Ladislav Lipnický, bez asistenta, vedúci mužstva: Ján Petro, lekár: MUDr. Emil Čerevka, masér: Juraj Benko
Káder: Vojtech Várady, Ľubomír Šiška - Martin Gašpar, Miloš Leng, Július Balta, Dušan Rybár, Dušan Sarvaš, Peter Majný, Martin Beňák, Miroslav Varga, Dávid Lipnický, Oliver Dávid, Július Szöllös, Štefan Škarbek, Ivan Lörinc, Radovan Ivan, Peter Milko, Tomáš Hronec, Rastislav Galovič
Káder 2000 - 2001: Szabó (ZVS), Šalamon, Becze (jarná časť), Várady (jesenná časť) – Sarvaš (jesenná časť), Luka, Lörinc, Hronec, Stehlo, Begáni (jarná časť), Szoják, P. Milko (jesenná časť), Onufer, Herczeg (jarná časť), Grecmacher, J. Pillár, M. Pillár (obaja jesenná časť), Golenya, Mir. Varga (jesenná časť), Barczi, Podracký, Rencsok, O. Dávid, Harhovský, Klinko, Drenko, Gonos, Oto Vágner, L. Varga, Oravec, Znak, Pepich (jesenná časť), Stach (ZVS), Zs. Lipták, Šnír (ZVS v jarnej časti), Glotko (jesenná časť), Parditka, L. Fabian, Klinko
Tréner: Dionýz Kemény, v priebehu jarnej časti Jozef Kontír
Káder 2001 – 2002: Almáši, Szabó, Kiss, Vaňko – Szoják, Dusza, Mil. Leško, Mar. Leško, Stehlo, Hronec, Filčák, Grecmacher, Klinko, Barilík, Adam (ZVS), Haluška, Varga, Vysoký, Ambrózy, Korintuš, Repaský, Gotthard, Lukačko (ZVS v jesennej časti), Drenko, Herczeg, Čabala, Harhovský, Roman Znak, Radoslav Znak, Barczi, Elek, Domik, Rencsok, Lörinc, Dávid, Fabian, Hagovský, Oravec, Šnír (ZVS do 30.9. 2001), Fabian, O. Dávid
Tréner: Zoltán Breuer
Káder 2002 - 2003: Almáši, Szabó, Filický – Vido, Brnčík (jesenná časť), Szoják, Leško, Hronec, Vysoký, Klinko, O. Dávid, Grecmacher, Rencsok, Harhovský, Varga, Korintuš, Ambrózy, Strelka, Gotthardt, Repaský, Lörinc, Pollák, Zatroch, Elek, Domik, L. Dávid, Dusza, Repaský, Truhan, Lipták
Tréner: Dušan Pollák
Káder Rožňavy na jeseň 2003: Maroš Almáši, Alexander Szabó – Maroš Vido, Goran Beshir, Ladislav Varga, Ondrej Vysoký, Miroslav Mázik, Marek Zatroch, Martin Repaský Róbert Gotthardt, Csaba Korintuš, Filip Pollák, Marcel Harhovský, Ladislav Dávid, Michal Figúr, Oliver Dávid, Pavol Kontra, Zoltán Breuer, Ivan Lörinc, Lukáš Drobňák, Rastislav Greško (od 8. kola), Jozef Rencsok, Tomáš Domik, Attila Elek, Jozef Erdöfalvi (obaja prvé 7 kolá)
Tréneri: Dušan Pollák (do 30.9.2003) a Július Balta
Výbor: Čillík, Šalamon, Černák a Pollák
Káder Rožňavy na jar 2004: Alexander Szabó, Peter Ferenčík - Ladislav Varga, Ondrej Vysoký, Rastislav Greško, Csaba Korintuš, Jozef Erdöfalvi, Martin Repaský, Marek Zatroch, Goran Beshir, Ladislav Dávid, Filip Pollák, Róbert Gotthardt, Lukáš Drobňák, Tomáš Domik, Zoltán Breuer
Realizačný tím: Július Balta (tréner), Ivan Čillík (tajomník), Ladislav Šalamon (vedúci mužstva), MUDr. Emil Čerevka (lekár), Ladislav Bernáth (člen)
Káder na jeseň 2004: Alexander Szabó, Peter Ferenčík - Ondrej Vysoký, Ladislav Varga, Rastislav Greško (hosťovanie do 31. 8. 2004 z Betliara), Róbert Gotthardt (hosť. do 30. 6. 2005 z Dobšinej), Csaba Korintuš, Miroslav Mázik (hosť. do 31. 12. 2004 z Krh. Podhradia), Jozef Erdöfalvi, Marek Zatroch, Goran Beshir, Filip Pollák, Lukáš Drobňák, Zoltán Breuer, Michal Figúr, Martin Repaský (odišiel zo štud. dôvodov), Ladislav Dávid, Michal Šimkovič, Zoltán Búlik, Pavol Kontra, Jaroslav Gallo, Roman Ďurán (hosťovanie do 31. 12. 2004 z Lok. Košice)
Káder na jar 2005: Alexander Szabó - Csaba Korintuš, Ondrej Vysoký, Zoltán Búlik, Goran Beshir, Zoltán Breuer - Ivan Lörinc, Marek Zatroch, Filip Pollák - Ladislav Varga, Peter Milko, Róbert Gotthardt, Lukáš Drobňák - Michal Šimkovič, Roman Lipták, Tomáš Domik
Realizačný tím: Július Balta (tréner), Ivan Čillík (štat. zástupca), Ladislav Šalamon (vedúci mužstva), Ladislav Bernáth (člen výboru), MUDr. Emil Čerevka (lekár)
Káder na jeseň 2005: Alexander Szabó - Jaroslav Gallo, Ivan Lörinc, Ondrej Vysoký, Jozef Erdöfalvi, Oliver Dávid, Ladislav Dávid, Peter Milko, Zoltán Breuer, Filip Pollák, Lukáš Drobňák, Roland Klinko, Tibor Grecmacher, Peter Sanisló, Pavol Kontra, Peter Búlik, Zoltán Búlik, Csaba Korintuš, Lukáš Novák, Róbert Gotthardt, Goran Beshir, Michal Figúr, Zoltán Breuer, Ladislav Varga, Ján Urban, Jozef Korfanta
Tréner: Zoltán Breuer
Káder na jar 2006: Alexander Szabó - Zoltán Breuer, Jozef Erdöfalvi, Ivan Lörinc, Jaroslav Gallo, Marián Varga, Lukáš Drobňák, Zoltán Búlik, Oliver Dávid, Roland Klinko, Peter Milko, Ján Urban, Jozef Korfanta, Tibor Grecmacher, Ladislav Varga, Michal Figúr, Ondrej Vysoký
Tréner: Zoltán Breuer
Káder 2006 – 2007: Alexander Szabó (jesenná časť), Maroš Almáši (jarná časť) - Zoltán Breuer, Ivan Lörinc, Ladislav Varga, Oliver Dávid, Jaroslav Gallo, Jozef Korfanta, Zoltán Búlik, Marek Zatroch, Ľubomír Orabinec, Marián Varga (jesenná časť), Goran Beshir, Pavol Kontra, Peter Sanisló, Ján Urban, Jaroslav Strelka, Lukáš Drobňák, Patrik Milata, Peter Búlik (jesenná časť), Michal Šimkovič, Ondrej Vysoký, Lukáš Novák
Tréneri: Zoltán Breuer a Dušan Pollák
Umiestnenia v konečných tabuľkách
2. liga
1995 – 1996 15. miesto 32 bodov, baráž: Rožňava – Vranov nad Topľou 1:2 a 0:3
Umiestnenia v 1. A triede
1988 – 1989 4. miesto 31 bodov
1989 – 1990 10. miesto 25 bodov
1990 – 1991 2. miesto 37 bodov
1991 – 1992 1. miesto 40 bodov
Umiestnenia v 4. lige
1993 – 1994 2. miesto
2000 – 2001 11. miesto
2001 – 2002 13. miesto
2002 – 2003 15. miesto
2003 – 2004 8. miesto
2004 – 2005 9. miesto
2005 – 2006 10. miesto
2006 – 2007 14. miesto
Umiestnenia v 3. lige – východ
1994 – 1995 1. miesto 58 bodov
1996 – 1997 5. miesto 49 bodov
1997 – 1998 11. miesto 38 bodov
1998 – 1999 11. miesto 40 bodov
1999 – 2000 14. miesto 32 bodov
Fotogaléria
Zdroj: Miloš Leng 3, Miroslav Golenya 1
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12819/historia-mfk-roznava-v-rokoch-1989-2007-dospeli#sigProGalleria4e44f4685c
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.