Na jar káder posilnili Marek Marchevský, Daniel Grác, Matej Chochol a Miloš Gallo ml. Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko a Boris Milko v kádri ostali.
Krásnohorské Podhradie skončilo na 7. mieste a Gemerská Hôrka na 9. mieste, Dobšiná na 12. mieste. Za zmienenie stojí, že Dobšiná získala na jar len 11 bodov. Gemerskej Hôrke v jarnej časti citeľne chýbal kanonier Klinko, ktorý pre pracovné povinnosti nenastupoval. Na jar sa stal trénerom Gemerskej Hôrky Vladislav Vávra. Krásnohorské Podhradie riešilo na jeseň brankársku otázku, napokon na jar zrušili hosťovanie Tiborovi Kerekešovi.
V 1. triede nebol po jeseni favorit na postup, päť mužstiev malo viacbodový odstup od iných celkov. Rozhodovala teda jarná časť. Betliar prehral iba raz a preto zaslúžene skončil prvý s 13 bodovým náskokom. Postup do vyššej súťaže nedomietol. Na opačnom konci tabuľky posledný skončil Brzotín, ktorý mal slabú jarnú časť- získal štyri body.
V 2. triede boli favoritom na postup Honce, keď sa posilnili o viacerých kvalitných hráčov. Súťaž vyhrali s 13 bodovým náskokom pred Štítnikom. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy aj Štítnik.
Zaujímavosti
Zaujímavý priebeh malo stretnutie medzi Štítnikom a Ml. Brzotín. Rozhodca s delegátom ostali v Štítniku, ale zápas sa odohral v Kunovej Teplici.
Duel Bohúňova s Brzotínom priniesol niekoľko zaujímavostí. Hostia pricestovali len s deviatimi hráčmi a nadôvažok zistili, že namiesto dresov si priniesli so sebou druhú sadu trenírok. Bohúňovčania im teda požičali svoje staršie červené dresy. Hostia nastúpili so svojou zvyčajnou taktikou, zo zabetónovanej obrany podnikali protiútoky. Aj keď domáci nastúpili jedenásti, do optimálnej mala zostava ďaleko. Možno aj preto dokázali prevahu využiť v prvom polčase len na strelenie jedného gólu. Navyše po prestávke sa Kerekešovi podarilo vyrovnať. Potom zasa pokračovalo dobíjanie brány, no gól prišiel na 2:1 prišiel až tri minúty pred koncom. Domáci si po ňom možno vydýchli až príliš a v poslednej minúte o víťazstvo prišli.
Niektoré prestupy a hosťovania
Milan Gallo, Lukáš Fabian, Peter Gere, Jaroslav Strelka, Radoslav Kuzma, Jakub Drenko – všetci Rožňava – Honce
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Matej Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – Gemerská Poloma
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Dávid Bodnár, Richard Szkokan – Rožňava - Gemerská Hôrka
Lukáš Drobňák, Peter Breuer – Rožňava - Krh. Podhradie
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Boris Vysoký – Rožňava – Vlachovo
Branislav Kuzma – Rožňava – Honce
Ján Gelda – Rožňava – Nižná Slaná
Ján Gonos – Betliar – Rožň. Bystré
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Vladislav Vávra – Lipovník - Betliar
Ladislav Lörinc – Rakovnica – Betliar
Ivan Lörinc – Lipovník - Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Miloš Schvarz – Betliar – Nižná Slaná
Ladislav Varga – Kružná - Betliar
Roman Kováč – Malá Ida – Betliar
Pavol Lukáč – Betliar – Štítnik
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Rudná
Tibor Kardoš, Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – všetci Lipovník – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Mikuláš Harhovský – Horn – Krh. Podhradie
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Peter Šimon - Gemerská Poloma – R. Bystré
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – Gemerská Poloma
Daniel Grác – V. Opátske - Gemerská Poloma
Roman Die - Gemerská Poloma – N. Slaná
Boris Milko – Lipovník - Gemerská Poloma
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
Miloš Gallo ml. – Slovan Bratislava - Gemerská Poloma
Miloš Gallo st., Michal Fecko, Maroš Gallo – všetci Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
František Čapó – Rakovnica - Rožň. Bystré
Miloslav Péter - Rožň. Bystré - Rudná
Oskar Saláta, Ladislav Spišák – obaja Péder – Jablonov n/T
Štefan Dányi – Drnava – Jablonov n/T
Róbert Szocs, Tamás Cseh – obaja Jablonov n/T – Drnava
Martin Fifik, Ladislav Miliczký – obaja Turňa - Jablonov n/T
Miroslav Gamba, Ján Cehelník – obaja Jablonov n/T – Dvorníky - Včeláre
Ladislav Štefan – Hrhov – Jablonov n/T
Pavol Ungváry – Szabó – Zádielske Dvorníky – Jablonov n/T
Arnold Rigo – Hrhov – Dvorníky – Včeláre
Emil Varga, Marián Katona – Turňa – Hrhov
František Bartók, Marián Saksoň – obaja Drienovec – Hrhov
Marek Dunka – Roma Drienovec – Hrhov
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Plešivec
Attila Görgei – Lipovník - Krh. Dlhá Lúka
Miloš Chochol – G. Poloma – Dedinky
Jakub Majerík – Dobšiná – Dedinky
Ján Kičura – Vlachovo – Dedinky
Ján Pitoňák – Nižná Slaná – Vlachovo
Štefan Müller – Gemerská Poloma – Vlachovo
Jozef Rencsok – Brzotín – Drnava
Marek Šály – Rakovnica – Rudná
Peter Szöllös – Rudná – Honce
Csaba Ováry – Honce – Rudná
Maroš Vido – Hnilčík – Vyšná Slaná
Zdenko Hric – Jančo – Slavošovce – Vyšná Slaná
Vladimír Zsóri – Dlhá Ves – G. Hôrka

FK Krásnohorské Podhradie

FK Tatran Betliar
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).