Na jar káder posilnili Marek Marchevský, Daniel Grác, Matej Chochol a Miloš Gallo ml. Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko a Boris Milko v kádri ostali.
Krásnohorské Podhradie skončilo na 7. mieste a Gemerská Hôrka na 9. mieste, Dobšiná na 12. mieste. Za zmienenie stojí, že Dobšiná získala na jar len 11 bodov. Gemerskej Hôrke v jarnej časti citeľne chýbal kanonier Klinko, ktorý pre pracovné povinnosti nenastupoval. Na jar sa stal trénerom Gemerskej Hôrky Vladislav Vávra. Krásnohorské Podhradie riešilo na jeseň brankársku otázku, napokon na jar zrušili hosťovanie Tiborovi Kerekešovi.
V 1. triede nebol po jeseni favorit na postup, päť mužstiev malo viacbodový odstup od iných celkov. Rozhodovala teda jarná časť. Betliar prehral iba raz a preto zaslúžene skončil prvý s 13 bodovým náskokom. Postup do vyššej súťaže nedomietol. Na opačnom konci tabuľky posledný skončil Brzotín, ktorý mal slabú jarnú časť- získal štyri body.
V 2. triede boli favoritom na postup Honce, keď sa posilnili o viacerých kvalitných hráčov. Súťaž vyhrali s 13 bodovým náskokom pred Štítnikom. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy aj Štítnik.
Zaujímavosti
Zaujímavý priebeh malo stretnutie medzi Štítnikom a Ml. Brzotín. Rozhodca s delegátom ostali v Štítniku, ale zápas sa odohral v Kunovej Teplici.
Duel Bohúňova s Brzotínom priniesol niekoľko zaujímavostí. Hostia pricestovali len s deviatimi hráčmi a nadôvažok zistili, že namiesto dresov si priniesli so sebou druhú sadu trenírok. Bohúňovčania im teda požičali svoje staršie červené dresy. Hostia nastúpili so svojou zvyčajnou taktikou, zo zabetónovanej obrany podnikali protiútoky. Aj keď domáci nastúpili jedenásti, do optimálnej mala zostava ďaleko. Možno aj preto dokázali prevahu využiť v prvom polčase len na strelenie jedného gólu. Navyše po prestávke sa Kerekešovi podarilo vyrovnať. Potom zasa pokračovalo dobíjanie brány, no gól prišiel na 2:1 prišiel až tri minúty pred koncom. Domáci si po ňom možno vydýchli až príliš a v poslednej minúte o víťazstvo prišli.
Niektoré prestupy a hosťovania
Milan Gallo, Lukáš Fabian, Peter Gere, Jaroslav Strelka, Radoslav Kuzma, Jakub Drenko – všetci Rožňava – Honce
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Matej Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – Gemerská Poloma
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Dávid Bodnár, Richard Szkokan – Rožňava - Gemerská Hôrka
Lukáš Drobňák, Peter Breuer – Rožňava - Krh. Podhradie
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Boris Vysoký – Rožňava – Vlachovo
Branislav Kuzma – Rožňava – Honce
Ján Gelda – Rožňava – Nižná Slaná
Ján Gonos – Betliar – Rožň. Bystré
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Vladislav Vávra – Lipovník - Betliar
Ladislav Lörinc – Rakovnica – Betliar
Ivan Lörinc – Lipovník - Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Miloš Schvarz – Betliar – Nižná Slaná
Ladislav Varga – Kružná - Betliar
Roman Kováč – Malá Ida – Betliar
Pavol Lukáč – Betliar – Štítnik
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Rudná
Tibor Kardoš, Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – všetci Lipovník – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Mikuláš Harhovský – Horn – Krh. Podhradie
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Peter Šimon - Gemerská Poloma – R. Bystré
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – Gemerská Poloma
Daniel Grác – V. Opátske - Gemerská Poloma
Roman Die - Gemerská Poloma – N. Slaná
Boris Milko – Lipovník - Gemerská Poloma
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
Miloš Gallo ml. – Slovan Bratislava - Gemerská Poloma
Miloš Gallo st., Michal Fecko, Maroš Gallo – všetci Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
František Čapó – Rakovnica - Rožň. Bystré
Miloslav Péter - Rožň. Bystré - Rudná
Oskar Saláta, Ladislav Spišák – obaja Péder – Jablonov n/T
Štefan Dányi – Drnava – Jablonov n/T
Róbert Szocs, Tamás Cseh – obaja Jablonov n/T – Drnava
Martin Fifik, Ladislav Miliczký – obaja Turňa - Jablonov n/T
Miroslav Gamba, Ján Cehelník – obaja Jablonov n/T – Dvorníky - Včeláre
Ladislav Štefan – Hrhov – Jablonov n/T
Pavol Ungváry – Szabó – Zádielske Dvorníky – Jablonov n/T
Arnold Rigo – Hrhov – Dvorníky – Včeláre
Emil Varga, Marián Katona – Turňa – Hrhov
František Bartók, Marián Saksoň – obaja Drienovec – Hrhov
Marek Dunka – Roma Drienovec – Hrhov
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Plešivec
Attila Görgei – Lipovník - Krh. Dlhá Lúka
Miloš Chochol – G. Poloma – Dedinky
Jakub Majerík – Dobšiná – Dedinky
Ján Kičura – Vlachovo – Dedinky
Ján Pitoňák – Nižná Slaná – Vlachovo
Štefan Müller – Gemerská Poloma – Vlachovo
Jozef Rencsok – Brzotín – Drnava
Marek Šály – Rakovnica – Rudná
Peter Szöllös – Rudná – Honce
Csaba Ováry – Honce – Rudná
Maroš Vido – Hnilčík – Vyšná Slaná
Zdenko Hric – Jančo – Slavošovce – Vyšná Slaná
Vladimír Zsóri – Dlhá Ves – G. Hôrka

FK Krásnohorské Podhradie

FK Tatran Betliar
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.