Na jar káder posilnili Marek Marchevský, Daniel Grác, Matej Chochol a Miloš Gallo ml. Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko a Boris Milko v kádri ostali.
Krásnohorské Podhradie skončilo na 7. mieste a Gemerská Hôrka na 9. mieste, Dobšiná na 12. mieste. Za zmienenie stojí, že Dobšiná získala na jar len 11 bodov. Gemerskej Hôrke v jarnej časti citeľne chýbal kanonier Klinko, ktorý pre pracovné povinnosti nenastupoval. Na jar sa stal trénerom Gemerskej Hôrky Vladislav Vávra. Krásnohorské Podhradie riešilo na jeseň brankársku otázku, napokon na jar zrušili hosťovanie Tiborovi Kerekešovi.
V 1. triede nebol po jeseni favorit na postup, päť mužstiev malo viacbodový odstup od iných celkov. Rozhodovala teda jarná časť. Betliar prehral iba raz a preto zaslúžene skončil prvý s 13 bodovým náskokom. Postup do vyššej súťaže nedomietol. Na opačnom konci tabuľky posledný skončil Brzotín, ktorý mal slabú jarnú časť- získal štyri body.
V 2. triede boli favoritom na postup Honce, keď sa posilnili o viacerých kvalitných hráčov. Súťaž vyhrali s 13 bodovým náskokom pred Štítnikom. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy aj Štítnik.
Zaujímavosti
Zaujímavý priebeh malo stretnutie medzi Štítnikom a Ml. Brzotín. Rozhodca s delegátom ostali v Štítniku, ale zápas sa odohral v Kunovej Teplici.
Duel Bohúňova s Brzotínom priniesol niekoľko zaujímavostí. Hostia pricestovali len s deviatimi hráčmi a nadôvažok zistili, že namiesto dresov si priniesli so sebou druhú sadu trenírok. Bohúňovčania im teda požičali svoje staršie červené dresy. Hostia nastúpili so svojou zvyčajnou taktikou, zo zabetónovanej obrany podnikali protiútoky. Aj keď domáci nastúpili jedenásti, do optimálnej mala zostava ďaleko. Možno aj preto dokázali prevahu využiť v prvom polčase len na strelenie jedného gólu. Navyše po prestávke sa Kerekešovi podarilo vyrovnať. Potom zasa pokračovalo dobíjanie brány, no gól prišiel na 2:1 prišiel až tri minúty pred koncom. Domáci si po ňom možno vydýchli až príliš a v poslednej minúte o víťazstvo prišli.
Niektoré prestupy a hosťovania
Milan Gallo, Lukáš Fabian, Peter Gere, Jaroslav Strelka, Radoslav Kuzma, Jakub Drenko – všetci Rožňava – Honce
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Matej Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – Gemerská Poloma
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Dávid Bodnár, Richard Szkokan – Rožňava - Gemerská Hôrka
Lukáš Drobňák, Peter Breuer – Rožňava - Krh. Podhradie
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Boris Vysoký – Rožňava – Vlachovo
Branislav Kuzma – Rožňava – Honce
Ján Gelda – Rožňava – Nižná Slaná
Ján Gonos – Betliar – Rožň. Bystré
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Vladislav Vávra – Lipovník - Betliar
Ladislav Lörinc – Rakovnica – Betliar
Ivan Lörinc – Lipovník - Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Miloš Schvarz – Betliar – Nižná Slaná
Ladislav Varga – Kružná - Betliar
Roman Kováč – Malá Ida – Betliar
Pavol Lukáč – Betliar – Štítnik
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Rudná
Tibor Kardoš, Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – všetci Lipovník – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Mikuláš Harhovský – Horn – Krh. Podhradie
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Peter Šimon - Gemerská Poloma – R. Bystré
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – Gemerská Poloma
Daniel Grác – V. Opátske - Gemerská Poloma
Roman Die - Gemerská Poloma – N. Slaná
Boris Milko – Lipovník - Gemerská Poloma
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
Miloš Gallo ml. – Slovan Bratislava - Gemerská Poloma
Miloš Gallo st., Michal Fecko, Maroš Gallo – všetci Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
František Čapó – Rakovnica - Rožň. Bystré
Miloslav Péter - Rožň. Bystré - Rudná
Oskar Saláta, Ladislav Spišák – obaja Péder – Jablonov n/T
Štefan Dányi – Drnava – Jablonov n/T
Róbert Szocs, Tamás Cseh – obaja Jablonov n/T – Drnava
Martin Fifik, Ladislav Miliczký – obaja Turňa - Jablonov n/T
Miroslav Gamba, Ján Cehelník – obaja Jablonov n/T – Dvorníky - Včeláre
Ladislav Štefan – Hrhov – Jablonov n/T
Pavol Ungváry – Szabó – Zádielske Dvorníky – Jablonov n/T
Arnold Rigo – Hrhov – Dvorníky – Včeláre
Emil Varga, Marián Katona – Turňa – Hrhov
František Bartók, Marián Saksoň – obaja Drienovec – Hrhov
Marek Dunka – Roma Drienovec – Hrhov
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Plešivec
Attila Görgei – Lipovník - Krh. Dlhá Lúka
Miloš Chochol – G. Poloma – Dedinky
Jakub Majerík – Dobšiná – Dedinky
Ján Kičura – Vlachovo – Dedinky
Ján Pitoňák – Nižná Slaná – Vlachovo
Štefan Müller – Gemerská Poloma – Vlachovo
Jozef Rencsok – Brzotín – Drnava
Marek Šály – Rakovnica – Rudná
Peter Szöllös – Rudná – Honce
Csaba Ováry – Honce – Rudná
Maroš Vido – Hnilčík – Vyšná Slaná
Zdenko Hric – Jančo – Slavošovce – Vyšná Slaná
Vladimír Zsóri – Dlhá Ves – G. Hôrka

FK Krásnohorské Podhradie

FK Tatran Betliar
Pripravil Ing. Štefan Tomášik



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-