Káder: Babič, Jánošdeák, Roxer – Polovka, Gallo, Marko, Macko, Dávid, Truhan, Blahút, Maliňák, Račko, Tomko, Lörinc, Borza, Baláž, Ro. Šimko, Ra. Šimko, Š. Šimko, Leferovič, M. Ďurský, P. Ďurský, Polyák, Baran, Neuman, Furman, Ferenc, Milko, Uhrín, Galata, P. Urban, J. Urban, Babič, Kasan, Fogaraš, Velebný, Minarovič, Spišiak, Michalčík, Magda, Novák, Oříšek.
Jeseň
Rožňavské Bystré – Krásnohorské. Podhradie 2:1, góly: Dávid, Truhan
Vyšná Slaná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Kovstav 3:4, góly: Truhan, Urban, Ro. Šimko
Dobšiná – Rožň. Bystré 4:0
Jablonov – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rudná 1:0, gól: Truhan
Lipovník – Rožň. Bystré 5:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:1, góly: Blahút, Urban, Račko, Maliňák
Rožň. Bystré – Kružná 2:2, góly: Tomko, Račko
Dedinky – Rožň. Bystré 1:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rejdová 3:0, góly: Dávid, Macko, Blahút
Rožň. Bystré – Nižná Slaná 2:5, góly: Blahút, Truhan
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Dávid
Jar
Rožň. Bystré – Dedinky 2:1, góly: Macko, Lörinc
Krh. Podhradie – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 4:1, góly: Borza 2, Šimko, Baláž
Rejdová – Rožň. Bystré 1:0
Nižná Slaná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Polyák
Rožň. Bystré – Jablonov 2:1, góly: Ďurský, Lörinc
Rožň. Bystré – Dobšiná 4:3, góly: M. Ďurský 2, Urban, Lörinc
Kovstav – Rožň. Bystré 6:1, gól: Lörinc
Rožň. Bystré – Lipovník 2:6, góly: Šimko, Leferovič
Kružná – Rožň. Bystré 10:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Vlachovo 4:1, góly: Šimko, Lörinc, Blahút 2
Rudná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Urban
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 3:2, góly: M. Ďurský 2
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kružná | 13 | 7 | 4 | 2 | 37:12 | 25 |
| 2. | Nižná Slaná | 13 | 8 | 1 | 4 | 37:31 | 25 |
| 3. | Jablon n/Turňou | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:23 | 23 |
| 4. | Lipovník | 13 | 7 | 1 | 5 | 28:21 | 22 |
| 5. | Dobšiná | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:21 | 20 |
| 6. | Dedinky | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:19 | 20 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:22 | 19 |
| 8. | Kovstav | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:24 | 19 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:31 | 16 |
| 10. | Rudná | 13 | 4 | 3 | 6 | 20:23 | 15 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:35 | 14 |
| 12. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:36 | 14 |
| 13. | Rožňavské Bystré | 13 | 3 | 3 | 7 | 22:38 | 12 |
| 14. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 1 | 9 | 11:20 | 10 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Jablonov n/Turňou | 26 | 16 | 3 | 7 | 71:39 | 51 |
| 2. | Kružná | 26 | 13 | 6 | 7 | 78:50 | 45 |
| 3. | Lipovník | 26 | 14 | 2 | 10 | 56:40 | 44 |
| 4. | Kovstav | 26 | 12 | 7 | 7 | 65:49 | 43 |
| 5. | Nižná Slaná | 26 | 14 | 1 | 11 | 62:55 | 43 |
| 6. | Dedinky | 26 | 12 | 3 | 11 | 62:43 | 39 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 26 | 12 | 2 | 12 | 49:51 | 38 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 3 | 12 | 67:57 | 36 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:74 | 33 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:74 | 32 |
| 11. | Rejdová | 26 | 8 | 6 | 12 | 44:66 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 44:64 | 30 |
| 13. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 2 | 15 | 45:68 | 29 |
| 14. | Rudná | 26 | 7 | 6 | 13 | 39:53 | 27 |
Na záver patrí poďakovanie Petrovi Ďurskému a Tiborovi Gonosovi ml.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.