V 6. lige K – G bol nováčikom Betliar. Gemerská Poloma, Gemerská Hôrka, Dobšiná a Krh. Podhradie sa v minulom ročníku udržali. Krh. Podhradie odohralo dva prípravné zápasy s Turňou a zúčastnilo sa turnaja v Čečejovciach. V rámci zimnej prípravy Betliar odohral prípravné zápasy s Čečejovcami a Boršou. Gemerská Poloma po jeseni zimovala na 4. mieste s jednobodovou stratou na 1. miesto, Krh. Podhradie bolo šieste, Gemerská Hôrka deviata, Dobšiná trinásta a Betliar dvanásty. Celkovo skončila G. Poloma prvá, Krh. Podhradie tretie, G. Hôrka ôsma, jedenásty Betliar a dvanásta Dobšiná. Zaujímavosťou bolo, že V. Opátske B sa po jesennej časti odhlásilo.
V 1. triede sa víťazom stala Rudná, postup do vyššej súťaže však odmietla. Na poslednej priečke skončili Slavošovce.
V 2. triede bol víťazom Lipovník keď získal kvalitných hráčov (Kasper, Kerekeš, Hajdúk, Lázar), druhá Pača však získala iba o tri body menej. V tejto súťaži skončil posledný Ml. Brzotín. Zaujímavosťou bolo odhlásenie Kečova a FK Brzotín. Naviac Čoltovo bolo vylúčené zo súťaže.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Jakub Drenko – Rožňava – Honce
Michal Gere – Rožňava – Sp. Vlachy
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Pavol Gere – Rožňava – G. Poloma
Peter Breuer, Tomáš Hajdúk, Roland Madarázs – Rožňava – Krh. Podhradie
Dávid Motyka – Kovstav – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – G. Poloma
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Maroš Almáši – Moldava – Rožňava
Slavomír Urbaník – Revúca – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Drnava
Róbert Motyka – Rožňava – Lipovník
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Róbert Smrek – Podbrezová – Rožňava
Peter Štyvar – Trenčín – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Moldava
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Rožňava
Peter Repel – Rožňava – Dedinky
Michal Muszka – Rožňava – Krh. Podhradie
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Lukáš Fafrák – Rožňava – Honce
Róbert Motyka – Rožňava – Krh. Dlhá Lúka
Ivan Lörinc – Lipovník – Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Fahrudin Aličkovič – Turany – Betliar
Tomáš Handlovič – V. Folkmar – Betliar
Milan Hajdúk, Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Miloš Schvarz, Kamil Ivanko – Betliar – N. Slaná
Ľuboslav Ivančo – Betliar – Kružná
Ľubomír Orabinec – Betliar – Štítnik
Ján Gonos – Betliar – Rož. Bystré
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Tomáš Novek – Krh. Podhradie – G. Poloma
Boris Milko – Lipovník – G. Poloma
Jozef Gunár – G. Poloma – Štítnik
Štefan Tomášik – N. Slaná – G. Poloma
Štefan Murza – G. Poloma – Rudná
Roman Die – G. Poloma – N. Slaná
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – G. Poloma
Daniel Grác – V. Opátske – G. Poloma
Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Libor Urban, Ján Galata – G. Poloma – Vlachovo
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Bohuslav Rupp – Dobšiná – G. Poloma
Attila Gergely – Drnava – G. Poloma
Matúš Poliak – Dedinky – Dobšiná
Gejza Valentko – Dobšiná – N. Slaná
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Dedinky
Roman Bubenčík – Dobšiná – Pača
Tibor Kardoš – Lipovník – Krh. Podhradie
Patrik Smädo – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Demjén – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Zoran Zdechovan – Štítnik – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krásna – Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Norbert Kövesdi, Miroslav Lörinc – G. Hôrka – D. Ves
Tomáš Lörincz – Kečovo – G. Hôrka
Gabriel Kováč, Vojtech Lázok – G. Ves – G. Hôrka
Patrik Mičinský, Kristián Segyo, Tomáš Novák – D. Ves – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka – Krh. D. Lúka
Ákos Lippai – Diosgyör – G. Hôrka



Z a u j í m a v o s t i:
Štítnik – Vlachovo 8:0 nedohrané (hostia nastúpili len ôsmi, v druhom polčase pokles počtu hráčov hostí pod sedem)
Csobádi meškal, ale aj skóroval
Pača - Kr. Dl. Lúka B 3:1 (2:1), G: Gulykáš, Adam, R. Žiga - R. Csobádi
Hostia nemali brankára a tak šiel do brány hráč z poľa. V 15. min. sa zranil Klárik a nemal ho kto striedať. Po polhodine hry došiel na zápas meškajúci R. Csobádi a dokonca zaznamenal aj čestný úspech.
Drnava dohrávala v dvojnásobnom oslabení
Rudná - Drnava 2:2 (1:1), G: Čapó, Šimon - Rencsok 2, ČK: Michal Maliňák (Drnava 73. min. UR), Róbert Dókuš (Drnava 78. min. po 2 ŽK)
Ml. Brzotín - Nižná Slaná 1:0 (1:0), G: O. Vavrek, nedohrané (v 60. min. pokles hráčov hostí pod sedem, pricestovali desiati.)
Dobšiná - Ťahanovce 2:4 (1:2), Góly za Dobšinú: F. Fabián, J. Barnák, ČK: Grančák (36. min. oplácanie), Rupp (58. min. HNS urážka AR) - ČK: D. Koľvek (36. min. kopnutie súpera bez lopty)
Dedinky - Rudná 3:4 (2:4), G: Novák, Franko, Majerčák (z 11 m) - Čapó, Šimon (z 11 m), Vysoký (z 11 m), Konček, ČK: P. Revay (Dedinky 18. min. ruka v pú), Tököly st. (Dedinky po 2ŽK 73. min.) - O. Sanisló (17. min. Rudná ruka v pú)
Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do M. Idy. Na zápas tak necestovali všetci hráči a ani členovia realizačného tímu.
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.