V 6. lige K – G bol nováčikom Betliar. Gemerská Poloma, Gemerská Hôrka, Dobšiná a Krh. Podhradie sa v minulom ročníku udržali. Krh. Podhradie odohralo dva prípravné zápasy s Turňou a zúčastnilo sa turnaja v Čečejovciach. V rámci zimnej prípravy Betliar odohral prípravné zápasy s Čečejovcami a Boršou. Gemerská Poloma po jeseni zimovala na 4. mieste s jednobodovou stratou na 1. miesto, Krh. Podhradie bolo šieste, Gemerská Hôrka deviata, Dobšiná trinásta a Betliar dvanásty. Celkovo skončila G. Poloma prvá, Krh. Podhradie tretie, G. Hôrka ôsma, jedenásty Betliar a dvanásta Dobšiná. Zaujímavosťou bolo, že V. Opátske B sa po jesennej časti odhlásilo.
V 1. triede sa víťazom stala Rudná, postup do vyššej súťaže však odmietla. Na poslednej priečke skončili Slavošovce.
V 2. triede bol víťazom Lipovník keď získal kvalitných hráčov (Kasper, Kerekeš, Hajdúk, Lázar), druhá Pača však získala iba o tri body menej. V tejto súťaži skončil posledný Ml. Brzotín. Zaujímavosťou bolo odhlásenie Kečova a FK Brzotín. Naviac Čoltovo bolo vylúčené zo súťaže.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Jakub Drenko – Rožňava – Honce
Michal Gere – Rožňava – Sp. Vlachy
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Pavol Gere – Rožňava – G. Poloma
Peter Breuer, Tomáš Hajdúk, Roland Madarázs – Rožňava – Krh. Podhradie
Dávid Motyka – Kovstav – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – G. Poloma
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Maroš Almáši – Moldava – Rožňava
Slavomír Urbaník – Revúca – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Drnava
Róbert Motyka – Rožňava – Lipovník
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Róbert Smrek – Podbrezová – Rožňava
Peter Štyvar – Trenčín – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Moldava
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Rožňava
Peter Repel – Rožňava – Dedinky
Michal Muszka – Rožňava – Krh. Podhradie
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Lukáš Fafrák – Rožňava – Honce
Róbert Motyka – Rožňava – Krh. Dlhá Lúka
Ivan Lörinc – Lipovník – Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Fahrudin Aličkovič – Turany – Betliar
Tomáš Handlovič – V. Folkmar – Betliar
Milan Hajdúk, Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Miloš Schvarz, Kamil Ivanko – Betliar – N. Slaná
Ľuboslav Ivančo – Betliar – Kružná
Ľubomír Orabinec – Betliar – Štítnik
Ján Gonos – Betliar – Rož. Bystré
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Tomáš Novek – Krh. Podhradie – G. Poloma
Boris Milko – Lipovník – G. Poloma
Jozef Gunár – G. Poloma – Štítnik
Štefan Tomášik – N. Slaná – G. Poloma
Štefan Murza – G. Poloma – Rudná
Roman Die – G. Poloma – N. Slaná
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – G. Poloma
Daniel Grác – V. Opátske – G. Poloma
Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Libor Urban, Ján Galata – G. Poloma – Vlachovo
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Bohuslav Rupp – Dobšiná – G. Poloma
Attila Gergely – Drnava – G. Poloma
Matúš Poliak – Dedinky – Dobšiná
Gejza Valentko – Dobšiná – N. Slaná
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Dedinky
Roman Bubenčík – Dobšiná – Pača
Tibor Kardoš – Lipovník – Krh. Podhradie
Patrik Smädo – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Gabriel Demjén – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Zoran Zdechovan – Štítnik – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krásna – Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Norbert Kövesdi, Miroslav Lörinc – G. Hôrka – D. Ves
Tomáš Lörincz – Kečovo – G. Hôrka
Gabriel Kováč, Vojtech Lázok – G. Ves – G. Hôrka
Patrik Mičinský, Kristián Segyo, Tomáš Novák – D. Ves – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka – Krh. D. Lúka
Ákos Lippai – Diosgyör – G. Hôrka
Z a u j í m a v o s t i:
Štítnik – Vlachovo 8:0 nedohrané (hostia nastúpili len ôsmi, v druhom polčase pokles počtu hráčov hostí pod sedem)
Csobádi meškal, ale aj skóroval
Pača - Kr. Dl. Lúka B 3:1 (2:1), G: Gulykáš, Adam, R. Žiga - R. Csobádi
Hostia nemali brankára a tak šiel do brány hráč z poľa. V 15. min. sa zranil Klárik a nemal ho kto striedať. Po polhodine hry došiel na zápas meškajúci R. Csobádi a dokonca zaznamenal aj čestný úspech.
Drnava dohrávala v dvojnásobnom oslabení
Rudná - Drnava 2:2 (1:1), G: Čapó, Šimon - Rencsok 2, ČK: Michal Maliňák (Drnava 73. min. UR), Róbert Dókuš (Drnava 78. min. po 2 ŽK)
Ml. Brzotín - Nižná Slaná 1:0 (1:0), G: O. Vavrek, nedohrané (v 60. min. pokles hráčov hostí pod sedem, pricestovali desiati.)
Dobšiná - Ťahanovce 2:4 (1:2), Góly za Dobšinú: F. Fabián, J. Barnák, ČK: Grančák (36. min. oplácanie), Rupp (58. min. HNS urážka AR) - ČK: D. Koľvek (36. min. kopnutie súpera bez lopty)
Dedinky - Rudná 3:4 (2:4), G: Novák, Franko, Majerčák (z 11 m) - Čapó, Šimon (z 11 m), Vysoký (z 11 m), Konček, ČK: P. Revay (Dedinky 18. min. ruka v pú), Tököly st. (Dedinky po 2ŽK 73. min.) - O. Sanisló (17. min. Rudná ruka v pú)
Gemerská Poloma nedostatočne zabezpečila dopravu na zápas do M. Idy. Na zápas tak necestovali všetci hráči a ani členovia realizačného tímu.
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.