Komentár
Rožňava v rámci letnej prípravy odohrala prípravný zápas s Tisovcom. Na jeseň sa pohybovala v strede tabuľky, napokon skončila ôsma. Na jar odišiel z kádra B. Kuzma do Vyšnej Slanej.
Do kádra Gemerskej Hôrky pribudli napríklad Attila Bodnár a Ján Betík. Hrajúcim trénerom bol Lippai.
Z výsledkov letnej prípravy: Gem. Hôrka – Rim. Sobota (dorast) 2:2, Ózd – Gem. Hôrka 0:1, Bogács – Gem. Hôrka 3:3, Gem. Hôrka – Kazinczbarczika U21 7:2, Krh. Dlhá Lúka – Gem. Hôrka 2:8
Trénerom Krásnohorského Podhradia sa stal Július Balta. Po jeseni zimovalo na 4. priečke. Gemerská Poloma zimovala na 7. priečke, Betliar bol posledný, Dobšiná dvanásta a G. Hôrka desiata. V konečnej tabuľke bola Gemerská Poloma desiata – na jar získala len 13 bodov, Betliar posledný - vypadol, G. Hôrka štvrtá, Dobšiná dvanásta a Krh. Podhradie piate.
Novým trénerom Dobšinej sa stal Štefan Koššuth, do kádra pribudli J. Gelda a M. Gelda, naopak odišli J. Barnák, Laurinc a M. Barnák. Mužstvo v rámci letnej prípravy zdolalo Drnavu a vyhralo turnaj v Dravcoch.
Po jeseni bola lídrom 1. triedy Drnava, posledné bolo Vlachovo so 4 bodmi. Napokon Vlachovo skončilo síce posledné, ale zo súťaže odstúpili Lipovník a Štítnik. Víťazom sa stala Drnava. Postup do vyššej súťaže odmietla.
V 2. triede bola prvá po jeseni Nižná Slaná, druhá bola Pača. V konečnej tabuľke sa to nezmenilo, súťaž vyhrala Nižná Slaná. Postup však do značnej miery pomohli vybojovať cudzí hráči (napr. ôsmi hráči z G. Polomy alebo J. Kolesár a R. Kolesár zo Štítnika). Na poslednej priečke skončilo Čoltovo keď na jar vyhralo len raz.
Zmeny na funkcionárskych postoch pred jarou 2015
Prezidentom Družstevníka Gemerská Poloma sa stal M. Ferenc. Na tomto poste nahradil J. Chanasa. Ten sa stal prvým viceprezidentom, druhým viceprezidentom M. Gallo st. Trénerom bol J. Benedik. Vedúcim áčka S. Chochol.
Zmeny sa udiali aj v Gemerskej Hôrke. Predsedu R. Vajdu nahradil tajomník L. Špánik. Podpredsedom sa stal T. Balázs. Vedúcim mužstva R. Bodnár. Trénerom Á. Lippai.
V Dobšinej K. Horníka vo vedení klubu nahradil J. Slovák. Podpredsedom bol J. Hutník, tajomníkom P. Poliak. Trénerom ostal Š. Koššuth a vedúcim mužstva M. Laurinc.
V Krh. Podhradí predsedom zostal Š. Kún, tajomníkom L. Jobbáď a trénerom J. Balta.
Niektoré prestupy a hosťovania
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Matúš Mészner, Zoran Zdechovan – Krh. Podhradie – Rožňava
Michal Gere – Rožňava – S. Vlachy
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Michael Boroš, Lukáš Fafrák – Rožňava – Lipovník
Ján Gelda, Matej Gelda – Rožňava – Dobšiná
Roland Madarász – Rožňava – G. Poloma
Roland Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Lukáš Fafrák, Ľubomír Zatroch – Rožňava – Betliar
Gergö Jonáš – Rožňava – G. Hôrka
Alexander Péter – Rožňava – V. Folkmar
Lukáš Strelka – Nové Mesto – Rožňava
Michal Muszka – Rožňava – Dobšiná
Stanislav Macák – Krásna – G. Poloma
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Július Lišuch – G. Poloma – Slávia TU Košice
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Peter Šimon – G. Poloma - Rož. Bystré
Ján Šimún, Štefan Murza – G. Poloma – Rakovnica
Pavel Kašai, Viktor Mihalík, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Libor Urban, Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Patrik Remiáš – Péder – G. Poloma
Jakub Rochl, Ján Rochl, Patrik Bene, Adrián Krága, Adam Rochl, Tomáš Kandalík, Adrián Palečko, Marcel Čipka – Štítnik – G. Poloma
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Haniska
Marek Kováč – G. Poloma – V. Slaná
Michal Fecko – G. Poloma - FC Seefeld
Radoslav Kuzma – Honce – Krh. Podhradie
Krištof Zubricky – Rožňava – Krh. Podhradie
Maroš Almáši ml. – Moldava – Krh. Podhradie
Tibor Kardoš – Lipovník - Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Gabriel Demjén - Krh. Podhradie – G. Hôrka
Štefan Dorkin – Rož. Bystré - Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ronald Štefan – Krh. Podhradie – Rudná
Ondrej Šomšák, Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
László Csakó – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Jablonov
Marek Laurinc, Matej Oravec – Dobšiná – V. Slaná
Marek Barnák, Július Strelka – Dobšiná – Dedinky
Bohuslav Rupp, Dušan Ondrejčík – Dobšiná – Vlachovo
Ján Betík, Attila Bodnár – Ózdi FC – G. Hôrka
Róbert Ferdinand, Norbert Kövesdi – G. Hôrka – D. Ves
Gabriel Kováč – Gemerská Ves – G. Hôrka
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Zoltán Vrškový – Gemer – G. Hôrka
Attila Jankóšik – Tornaľa – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka - Krh. D. Lúka
Jozef Kovács – Král – G. Hôrka
Péter Levente Bacso - Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Attila Lipták – Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Ladislav Lörinc – Betliar - Rož. Bystré
Dušan Béreš – Moldava – Betliar
Ján Hažer – Trstené – Betliar
Ján Benedikty – Betliar – V. Slaná
Rudolf Filipovič – K. Olšany – Betliar
Ladislav Eliáš – KAC Jednota Košice – Betliar
Slavomír Angyal – Dynamo DPMK Košice – Betliar
Jakub Bodis – Malá Ida – Betliar
Lukáš Fabian – Honce – Betliar
Ľubomír Šofranko – Kovstav – Betliar
Ladislav Lörinc – Betliar – Rakovnica
Ivan Tököly – Dedinky – Betliar
Zaujímavosti
Krh. Dlhá Lúka – Lipovník 10:1
Drnava – Rož. Bystré 7:0
Dedinky – Rož. Bystré 0:7
Vyšná Slaná – Honce 8:1
Ďurkov – Dobšiná 7:1
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Kokšov Bakša - Betliar 5:0 (2:0), Hostia vycestovali bez možnosti striedania. ČK: Vávra (64. kopnutie súpera v prerušenej hre). Druhý polčas hrali hostia iba 24. min. a potom zišli z ihriska.
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Krh. Dlhá Lúka – Dedinky 6:0
Lipovník – Vyšná Slaná 7:0
Vlachovo – Drnava 1:8
Geča – Krh. Podhradie 6:1
Gem. Hôrka "B" – Čoltovo 14:1
Drnava – Bohúňovo 7:0
Rudná – Rož. Bystré 7:2
Plešivec – Ml. Brzotín 3:0, v 18 min. nedohrané pre pokles hráčov hostí pod 7
Betliar – Geča 2:7 (1:3), domáci nastúpili desiati.
Čečejovce – G. Poloma 7:2
Ťahanovce – Betliar 11:1
G. Poloma – Betliar 7:1
Geča – G. Poloma 6:0
Krh. Podhradie – Betliar 8:0
Betliar – Ťahanovce 1:11
Rýchly gól – v 3. minúte Roman Kolesár proti Joviciam
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12854/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-18-cast-sezona-2014-2015#sigProGalleriab9f858017e
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.