Komentár
Rožňava v rámci letnej prípravy odohrala prípravný zápas s Tisovcom. Na jeseň sa pohybovala v strede tabuľky, napokon skončila ôsma. Na jar odišiel z kádra B. Kuzma do Vyšnej Slanej.
Do kádra Gemerskej Hôrky pribudli napríklad Attila Bodnár a Ján Betík. Hrajúcim trénerom bol Lippai.
Z výsledkov letnej prípravy: Gem. Hôrka – Rim. Sobota (dorast) 2:2, Ózd – Gem. Hôrka 0:1, Bogács – Gem. Hôrka 3:3, Gem. Hôrka – Kazinczbarczika U21 7:2, Krh. Dlhá Lúka – Gem. Hôrka 2:8
Trénerom Krásnohorského Podhradia sa stal Július Balta. Po jeseni zimovalo na 4. priečke. Gemerská Poloma zimovala na 7. priečke, Betliar bol posledný, Dobšiná dvanásta a G. Hôrka desiata. V konečnej tabuľke bola Gemerská Poloma desiata – na jar získala len 13 bodov, Betliar posledný - vypadol, G. Hôrka štvrtá, Dobšiná dvanásta a Krh. Podhradie piate.
Novým trénerom Dobšinej sa stal Štefan Koššuth, do kádra pribudli J. Gelda a M. Gelda, naopak odišli J. Barnák, Laurinc a M. Barnák. Mužstvo v rámci letnej prípravy zdolalo Drnavu a vyhralo turnaj v Dravcoch.
Po jeseni bola lídrom 1. triedy Drnava, posledné bolo Vlachovo so 4 bodmi. Napokon Vlachovo skončilo síce posledné, ale zo súťaže odstúpili Lipovník a Štítnik. Víťazom sa stala Drnava. Postup do vyššej súťaže odmietla.
V 2. triede bola prvá po jeseni Nižná Slaná, druhá bola Pača. V konečnej tabuľke sa to nezmenilo, súťaž vyhrala Nižná Slaná. Postup však do značnej miery pomohli vybojovať cudzí hráči (napr. ôsmi hráči z G. Polomy alebo J. Kolesár a R. Kolesár zo Štítnika). Na poslednej priečke skončilo Čoltovo keď na jar vyhralo len raz.
Zmeny na funkcionárskych postoch pred jarou 2015
Prezidentom Družstevníka Gemerská Poloma sa stal M. Ferenc. Na tomto poste nahradil J. Chanasa. Ten sa stal prvým viceprezidentom, druhým viceprezidentom M. Gallo st. Trénerom bol J. Benedik. Vedúcim áčka S. Chochol.
Zmeny sa udiali aj v Gemerskej Hôrke. Predsedu R. Vajdu nahradil tajomník L. Špánik. Podpredsedom sa stal T. Balázs. Vedúcim mužstva R. Bodnár. Trénerom Á. Lippai.
V Dobšinej K. Horníka vo vedení klubu nahradil J. Slovák. Podpredsedom bol J. Hutník, tajomníkom P. Poliak. Trénerom ostal Š. Koššuth a vedúcim mužstva M. Laurinc.
V Krh. Podhradí predsedom zostal Š. Kún, tajomníkom L. Jobbáď a trénerom J. Balta.
Niektoré prestupy a hosťovania
Alexander Péter – Kalša – Rožňava
Matúš Mészner, Zoran Zdechovan – Krh. Podhradie – Rožňava
Michal Gere – Rožňava – S. Vlachy
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – Rožňava
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Michael Boroš, Lukáš Fafrák – Rožňava – Lipovník
Ján Gelda, Matej Gelda – Rožňava – Dobšiná
Roland Madarász – Rožňava – G. Poloma
Roland Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Lukáš Fafrák, Ľubomír Zatroch – Rožňava – Betliar
Gergö Jonáš – Rožňava – G. Hôrka
Alexander Péter – Rožňava – V. Folkmar
Lukáš Strelka – Nové Mesto – Rožňava
Michal Muszka – Rožňava – Dobšiná
Stanislav Macák – Krásna – G. Poloma
Roman Die – G. Poloma – Rudná
Július Lišuch – G. Poloma – Slávia TU Košice
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Moldava
Peter Šimon – G. Poloma - Rož. Bystré
Ján Šimún, Štefan Murza – G. Poloma – Rakovnica
Pavel Kašai, Viktor Mihalík, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Slavomír Sabadoš, Miloslav Ďurán, Libor Urban, Miroslav Maťo – G. Poloma – N. Slaná
Patrik Remiáš – Péder – G. Poloma
Jakub Rochl, Ján Rochl, Patrik Bene, Adrián Krága, Adam Rochl, Tomáš Kandalík, Adrián Palečko, Marcel Čipka – Štítnik – G. Poloma
Miloš Gallo ml. – G. Poloma – Haniska
Marek Kováč – G. Poloma – V. Slaná
Michal Fecko – G. Poloma - FC Seefeld
Radoslav Kuzma – Honce – Krh. Podhradie
Krištof Zubricky – Rožňava – Krh. Podhradie
Maroš Almáši ml. – Moldava – Krh. Podhradie
Tibor Kardoš – Lipovník - Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Lipovník
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Gabriel Demjén - Krh. Podhradie – G. Hôrka
Štefan Dorkin – Rož. Bystré - Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ronald Štefan – Krh. Podhradie – Rudná
Ondrej Šomšák, Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
László Csakó – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Jablonov
Marek Laurinc, Matej Oravec – Dobšiná – V. Slaná
Marek Barnák, Július Strelka – Dobšiná – Dedinky
Bohuslav Rupp, Dušan Ondrejčík – Dobšiná – Vlachovo
Ján Betík, Attila Bodnár – Ózdi FC – G. Hôrka
Róbert Ferdinand, Norbert Kövesdi – G. Hôrka – D. Ves
Gabriel Kováč – Gemerská Ves – G. Hôrka
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Zoltán Vrškový – Gemer – G. Hôrka
Attila Jankóšik – Tornaľa – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Roland Klinko – G. Hôrka - Krh. D. Lúka
Jozef Kovács – Král – G. Hôrka
Péter Levente Bacso - Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Attila Lipták – Alsózsolca KSC – G. Hôrka
Ladislav Varga – Kružná – Betliar
Ľubomír Kasper – Betliar – Lipovník
Ladislav Lörinc – Betliar - Rož. Bystré
Dušan Béreš – Moldava – Betliar
Ján Hažer – Trstené – Betliar
Ján Benedikty – Betliar – V. Slaná
Rudolf Filipovič – K. Olšany – Betliar
Ladislav Eliáš – KAC Jednota Košice – Betliar
Slavomír Angyal – Dynamo DPMK Košice – Betliar
Jakub Bodis – Malá Ida – Betliar
Lukáš Fabian – Honce – Betliar
Ľubomír Šofranko – Kovstav – Betliar
Ladislav Lörinc – Betliar – Rakovnica
Ivan Tököly – Dedinky – Betliar
Zaujímavosti
Krh. Dlhá Lúka – Lipovník 10:1
Drnava – Rož. Bystré 7:0
Dedinky – Rož. Bystré 0:7
Vyšná Slaná – Honce 8:1
Ďurkov – Dobšiná 7:1
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Kokšov Bakša - Betliar 5:0 (2:0), Hostia vycestovali bez možnosti striedania. ČK: Vávra (64. kopnutie súpera v prerušenej hre). Druhý polčas hrali hostia iba 24. min. a potom zišli z ihriska.
Dlhá Ves – Vlachovo 9:0
Krh. Dlhá Lúka – Dedinky 6:0
Lipovník – Vyšná Slaná 7:0
Vlachovo – Drnava 1:8
Geča – Krh. Podhradie 6:1
Gem. Hôrka "B" – Čoltovo 14:1
Drnava – Bohúňovo 7:0
Rudná – Rož. Bystré 7:2
Plešivec – Ml. Brzotín 3:0, v 18 min. nedohrané pre pokles hráčov hostí pod 7
Betliar – Geča 2:7 (1:3), domáci nastúpili desiati.
Čečejovce – G. Poloma 7:2
Ťahanovce – Betliar 11:1
G. Poloma – Betliar 7:1
Geča – G. Poloma 6:0
Krh. Podhradie – Betliar 8:0
Betliar – Ťahanovce 1:11
Rýchly gól – v 3. minúte Roman Kolesár proti Joviciam
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12854/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-18-cast-sezona-2014-2015#sigProGalleriab9f858017e



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-