Tréner: Július Strelka
Rozloženie postov
Brankári: Breuer, Plačko
Stopéri: Strelka, Brnčík
Krajní obrancovia: Valentko, Laurinc, Surovský, Klausmann, D. Ondrejčík
Záložníci: Joz. Barnák, Rupp, Martinko, P. Fabian, Poliak, Zvolenský, Jer. Barnák
Útočníci: Mačejovský, Gotthardt, Zahoranský, F. Fabian, Horváth, Grančák, Potočný
Výsledky na jeseň
Dobšiná – G. Poloma 5:0, góly: P. Fabian 3, Laurinc, Grančák
Kružná – Dobšiná 4:1, gól: Strelka
Dobšiná – Brzotín 3:1, góly: Grančák, Rupp, F. Fabian
Honce – Dobšiná 0:3, góly: Grančák 2, Gotthardt
Dobšiná – Rudná 3:1, góly: Grančák, Strelka, F. Fabian
Betliar – Dobšiná 1:1, gól: Rupp
Dobšiná – Jablonov 2:1, góly: Gotthardt 2
Plešivec – Dobšiná 0:7, góly: Grančák 3, Poliak, Zahoranský, Joz. Barnák, Gotthardt
Dobšiná – V. Slaná 5:0, góly: Grančák 2, Rupp, Valentko, P. Fabian
Vlachovo – Dobšiná 0:3, góly: Zahoranský, Mačejovský, P. Fabian
Dobšiná – Dlhá Ves 5:0, góly: P. Fabian 3, Joz. Barnák, Gotthardt
Lipovník – Dobšiná 2:0
Dobšiná – Krh. D. Lúka 4:1, góly: Grančák 2, P. Fabian, F. Fabian
G. Poloma – Dobšiná 1:1, gól: Zahoranský
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Dobšiná 0:0
Dobšiná – Vlachovo 7:1, góly: Gotthardt 3, Rupp, Martinko 2, Mačejovský
Brzotín – Dobšiná 1:1, gól: Gotthardt
Dobšiná – Honce 9:0, góly: Jer. Barnák 3, Martinko 2, Gotthardt, Poliak, Grančák 2
Rudná – Dobšiná 0:0
Dobšiná – Plešivec 6:2, góly: Jer. Barnák 2, Martinko, Rupp, P. Fabian, F. Fabian – Klausmann vlastný
V. Slaná – Dobšiná 1:4, góly: Martinko 2, Rupp, Gotthardt
Dobšiná – Betliar 1:0, gól: Grančák
Jablonov – Dobšiná 3:3, góly: P. Fabian, Poliak, Strelka
Dobšiná – Kružná 6:0, góly: Martinko, Rupp, P. Fabian, F. Fabian, Grančák, Gotthardt
Krh. D. Lúka – Dobšiná 1:1, gól: P. Fabian
Dobšiná – Lipovník 1:1, gól: Gotthardt
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Dobšiná | 13 | 10 | 1 | 2 | 42:11 | 31 |
| 2. | Lipovník | 13 | 10 | 1 | 2 | 38:13 | 31 |
| 3. | Kružná | 13 | 9 | 1 | 3 | 40:15 | 28 |
| 4. | Rudná | 13 | 7 | 2 | 4 | 44:25 | 23 |
| 5. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 34:22 | 23 |
| 6. | Gemerská Poloma | 13 | 7 | 2 | 4 | 24:25 | 23 |
| 7. | Jablonov n/Turnou | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:24 | 20 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 5 | 1 | 7 | 28:29 | 16 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 28:32 | 16 |
| 10. | Betliar | 13 | 3 | 4 | 6 | 16:30 | 13 |
| 11. | Plešivec | 13 | 4 | 1 | 8 | 15:37 | 13 |
| 12. | Brzotín | 13 | 3 | 3 | 7 | 15:32 | 12 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 0 | 11 | 15:44 | 6 |
| 14. | Honce | 13 | 2 | 0 | 11 | 12:41 | 6 |
TABUĽKA JARNEJ ČASTI
| 1. | Lipovník | 13 | 9 | 4 | 0 | 37:9 | 31 |
| 2. | Gemerská Poloma | 13 | 8 | 2 | 3 | 26:20 | 26 |
| 3. | Dobšiná | 13 | 6 | 7 | 0 | 43:11 | 28 |
| 4. | Brzotín | 13 | 7 | 3 | 3 | 24:23 | 24 |
| 5. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 27:16 | 23 |
| 6. | Betliar | 13 | 6 | 3 | 4 | 20:12 | 21 |
| 7. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 2 | 5 | 31:19 | 20 |
| 8. | Rudná | 13 | 5 | 4 | 4 | 22:19 | 19 |
| 9. | Jablonov n/Turnou | 13 | 5 | 4 | 4 | 20:20 | 19 |
| 10. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:22 | 16 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 0 | 9 | 16:36 | 12 |
| 12. | Honce | 13 | 2 | 2 | 11 | 13:36 | 8 |
| 13. | Kružná | 13 | 2 | 1 | 10 | 27:42 | 7 |
| 14. | Plešivec | 13 | 1 | 0 | 12 | 11:58 | 3 |
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Lipovník | 26 | 19 | 5 | 2 | 85:22 | 62 |
| 2. | Dobšiná | 26 | 16 | 8 | 2 | 82:22 | 56 |
| 3. | Gemerská Poloma | 26 | 15 | 4 | 7 | 50:45 | 49 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 26 | 14 | 4 | 8 | 61:38 | 46 |
| 5. | Rudná | 26 | 12 | 6 | 8 | 66:44 | 42 |
| 6. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 3 | 12 | 59:48 | 36 |
| 7. | Jablonov n/Turnou | 26 | 11 | 6 | 9 | 49:44 | 36 |
| 8. | Brzotín | 26 | 10 | 6 | 10 | 39:55 | 36 |
| 9. | Kružná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:57 | 35 |
| 10. | Betliar | 26 | 9 | 7 | 10 | 36:42 | 34 |
| 11. | Vyšná Slaná | 26 | 8 | 8 | 10 | 46:54 | 32 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 6 | 0 | 20 | 31:80 | 18 |
| 13. | Honce | 26 | 4 | 2 | 20 | 25:77 | 14 |
| 14. | Plešivec | 26 | 5 | 1 | 20 | 26:95 | 13 |
Zaujímavosti
- Brankár P. Breuer (MFK Dobšiná) hral v jednom zo zápasov jari v poli.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.