Tréner: Július Strelka
Rozloženie postov
Brankári: Breuer, Plačko
Stopéri: Strelka, Brnčík
Krajní obrancovia: Valentko, Laurinc, Surovský, Klausmann, D. Ondrejčík
Záložníci: Joz. Barnák, Rupp, Martinko, P. Fabian, Poliak, Zvolenský, Jer. Barnák
Útočníci: Mačejovský, Gotthardt, Zahoranský, F. Fabian, Horváth, Grančák, Potočný
Výsledky na jeseň
Dobšiná – G. Poloma 5:0, góly: P. Fabian 3, Laurinc, Grančák
Kružná – Dobšiná 4:1, gól: Strelka
Dobšiná – Brzotín 3:1, góly: Grančák, Rupp, F. Fabian
Honce – Dobšiná 0:3, góly: Grančák 2, Gotthardt
Dobšiná – Rudná 3:1, góly: Grančák, Strelka, F. Fabian
Betliar – Dobšiná 1:1, gól: Rupp
Dobšiná – Jablonov 2:1, góly: Gotthardt 2
Plešivec – Dobšiná 0:7, góly: Grančák 3, Poliak, Zahoranský, Joz. Barnák, Gotthardt
Dobšiná – V. Slaná 5:0, góly: Grančák 2, Rupp, Valentko, P. Fabian
Vlachovo – Dobšiná 0:3, góly: Zahoranský, Mačejovský, P. Fabian
Dobšiná – Dlhá Ves 5:0, góly: P. Fabian 3, Joz. Barnák, Gotthardt
Lipovník – Dobšiná 2:0
Dobšiná – Krh. D. Lúka 4:1, góly: Grančák 2, P. Fabian, F. Fabian
G. Poloma – Dobšiná 1:1, gól: Zahoranský
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Dobšiná 0:0
Dobšiná – Vlachovo 7:1, góly: Gotthardt 3, Rupp, Martinko 2, Mačejovský
Brzotín – Dobšiná 1:1, gól: Gotthardt
Dobšiná – Honce 9:0, góly: Jer. Barnák 3, Martinko 2, Gotthardt, Poliak, Grančák 2
Rudná – Dobšiná 0:0
Dobšiná – Plešivec 6:2, góly: Jer. Barnák 2, Martinko, Rupp, P. Fabian, F. Fabian – Klausmann vlastný
V. Slaná – Dobšiná 1:4, góly: Martinko 2, Rupp, Gotthardt
Dobšiná – Betliar 1:0, gól: Grančák
Jablonov – Dobšiná 3:3, góly: P. Fabian, Poliak, Strelka
Dobšiná – Kružná 6:0, góly: Martinko, Rupp, P. Fabian, F. Fabian, Grančák, Gotthardt
Krh. D. Lúka – Dobšiná 1:1, gól: P. Fabian
Dobšiná – Lipovník 1:1, gól: Gotthardt
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Dobšiná | 13 | 10 | 1 | 2 | 42:11 | 31 |
| 2. | Lipovník | 13 | 10 | 1 | 2 | 38:13 | 31 |
| 3. | Kružná | 13 | 9 | 1 | 3 | 40:15 | 28 |
| 4. | Rudná | 13 | 7 | 2 | 4 | 44:25 | 23 |
| 5. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 34:22 | 23 |
| 6. | Gemerská Poloma | 13 | 7 | 2 | 4 | 24:25 | 23 |
| 7. | Jablonov n/Turnou | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:24 | 20 |
| 8. | Dlhá Ves | 13 | 5 | 1 | 7 | 28:29 | 16 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 28:32 | 16 |
| 10. | Betliar | 13 | 3 | 4 | 6 | 16:30 | 13 |
| 11. | Plešivec | 13 | 4 | 1 | 8 | 15:37 | 13 |
| 12. | Brzotín | 13 | 3 | 3 | 7 | 15:32 | 12 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 0 | 11 | 15:44 | 6 |
| 14. | Honce | 13 | 2 | 0 | 11 | 12:41 | 6 |
TABUĽKA JARNEJ ČASTI
| 1. | Lipovník | 13 | 9 | 4 | 0 | 37:9 | 31 |
| 2. | Gemerská Poloma | 13 | 8 | 2 | 3 | 26:20 | 26 |
| 3. | Dobšiná | 13 | 6 | 7 | 0 | 43:11 | 28 |
| 4. | Brzotín | 13 | 7 | 3 | 3 | 24:23 | 24 |
| 5. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 7 | 2 | 4 | 27:16 | 23 |
| 6. | Betliar | 13 | 6 | 3 | 4 | 20:12 | 21 |
| 7. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 2 | 5 | 31:19 | 20 |
| 8. | Rudná | 13 | 5 | 4 | 4 | 22:19 | 19 |
| 9. | Jablonov n/Turnou | 13 | 5 | 4 | 4 | 20:20 | 19 |
| 10. | Vyšná Slaná | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:22 | 16 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 0 | 9 | 16:36 | 12 |
| 12. | Honce | 13 | 2 | 2 | 11 | 13:36 | 8 |
| 13. | Kružná | 13 | 2 | 1 | 10 | 27:42 | 7 |
| 14. | Plešivec | 13 | 1 | 0 | 12 | 11:58 | 3 |
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Lipovník | 26 | 19 | 5 | 2 | 85:22 | 62 |
| 2. | Dobšiná | 26 | 16 | 8 | 2 | 82:22 | 56 |
| 3. | Gemerská Poloma | 26 | 15 | 4 | 7 | 50:45 | 49 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 26 | 14 | 4 | 8 | 61:38 | 46 |
| 5. | Rudná | 26 | 12 | 6 | 8 | 66:44 | 42 |
| 6. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 3 | 12 | 59:48 | 36 |
| 7. | Jablonov n/Turnou | 26 | 11 | 6 | 9 | 49:44 | 36 |
| 8. | Brzotín | 26 | 10 | 6 | 10 | 39:55 | 36 |
| 9. | Kružná | 26 | 11 | 2 | 13 | 67:57 | 35 |
| 10. | Betliar | 26 | 9 | 7 | 10 | 36:42 | 34 |
| 11. | Vyšná Slaná | 26 | 8 | 8 | 10 | 46:54 | 32 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 6 | 0 | 20 | 31:80 | 18 |
| 13. | Honce | 26 | 4 | 2 | 20 | 25:77 | 14 |
| 14. | Plešivec | 26 | 5 | 1 | 20 | 26:95 | 13 |
Zaujímavosti
- Brankár P. Breuer (MFK Dobšiná) hral v jednom zo zápasov jari v poli.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-