Jar 2011 Drnava – N. Slaná 5:0, pokles hostí pod 7
Hostia mali problém postaviť na zápas čo len 11 hráčov, napokon boli siedmi, zápas sa nedohral. Napokon predseda Ján Pitoňák a výbor zabezpečili občerstvenie hráčom, ktorí prišli na ten zápas.
Jar 2011 – Hluchý rozhodca alebo kde sa stala chyba ?
Jedná sa o zápas N. Slaná – Jovice 7:1, totiž pri ojedinelej útočnej akcii hostí fauloval Jur. Junger hráča hostí a situáciu komentoval, ale nie vulgárne. Napriek tomu dostal červenú kartu a stop 4 zápasy od DK. Rozhodoval Gallo.
Rozhodca Gyenes st. sa zastal brankára
Jedná sa o prípravný zápas Honce – G. Poloma 3:3 v roku 2008. Hostia viedli, ale vedenie neudržali, v bráne bol brankár, ktorý celú jesennú časť strávil na lavičke. Niektorí hráči mali na neho vysoké nároky, ale rozhodca Gyenes st. sa ho zastal.
V piatoligovom zápase N. Slaná – Teplička mal dvakrát chybné vhadzovanie ľavý obranca hostí, čo by sa v kategórii dospelí nemalo stávať. Asistentkou na danej čiare bola Bognová.
V piatoligovom zápase N. Slaná – Teplička hostia pricestovali bez brankára, napokon išiel do brány Ivan Uhrinovský.
V zápase N. Slaná – Jablonov 5:0, išiel do brány predseda hostí Tibor Kardoš st. (Paperák bol zranený).
Viete že:
1. Neprerokované prestupy jar 1998: Milan Macko – N. Slaná – Vlachovo, Jozef Barnák – Dobšiná – N. Slaná
2. Kunova Teplica mala byť béčkom Rimavskej Soboty.
3. S Nižnou Slanou v príprave na jarnú časť trénoval hráč Dediniek Rastislav Čuchran, k realizácii hosťovania nedošlo.
2004/2005
8. kolo, zápas Harichovce – Štítnik K. T. , rozhodca Dubinský ukázal desať žltých, dve červené karty.
Podhradčania okúsili studenú sprchu vo Veľkom Folkmare (jar 2008)
Po stretnutí domáci prekvapili hostí, keď im najprv neumožnili osprchovať sa. Po upozornení vodu síce pustili, ale tá bola takmer studená. Zdá sa, že pri množstve sponzorov, ktorými mužstvo ašpirujúce na postup disponuje, nemôže si dovoliť ani len teplý kúpeľ pre hosťujúce mužstvo.
Vysoké výsledky v sezóne 2005/2006 – 5. liga – JZ
Štítnik – V. Folkmar (9:0), Štítnik – Prakovce (7:2), Kr. Podhradie – Harichovce (5:3), Kr. Podhradie – Nálepkovo (5:3), Štítnik – Chrasť (7:0), Štítnik – Nálepkovo (6:1), Veľký Folkmar – Vyšné Opátske (0:7), Helcmanovce – Plešivec (6:0).
Brankár chytil jedenástku a ešte sa aj s divákom za bránou rozprával
Ide o zápas Nižná Slaná – Kunova Teplica na jeseň 2002. Nižná Slaná mala možnosť skorigovať stav zápasu, keď po faule v šestnástke nasledoval pokutový kop. Loptu si postavil Štefan Ruszó, jeho strelu k pravej žrdi Martin Stankovič vyrazil. Počas zápasu, či pred jedenástkou a aj po jedenástke, sa zhováral aj s jedným domácim divákom.
Sezóna 2006/2007
Na áčko do Brzotína prišli dvaja delegáti
Na výkon rozhodcu Štefana Iglaia v stretnutí Ml. Brzotín – Kečovo nemal kto dozerať z pohľadu delegáta zväzu. Podľa úradnej správy sa stretnutie malo odohrať o 12.30 hod., nakoľko áčko hralo taktiež doma o 15.00 hod. Delegát Milan Gallo, ktorý túto zmenu nepostrehol, sa dostavil až pred druhým zápasom, ale tu už zaujal svoj post delegát Ján Šmelko. A tak pre pána Galla už stolička delegáta neostala.
Jeseň 2009, Zápas Krh. Podhradie – Smižany
Na stretnutie nastupovali hostia zo Smižian s náhradným brankárom, keďže registračka gólmana Krištofča sa niekde cestou stratila. V samotnom zápase prevládali vášne, emócie i nervozita, ktorá vyústila do fyzického kontaktu diváka s hráčom hostí.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-