Jar 2011 Drnava – N. Slaná 5:0, pokles hostí pod 7
Hostia mali problém postaviť na zápas čo len 11 hráčov, napokon boli siedmi, zápas sa nedohral. Napokon predseda Ján Pitoňák a výbor zabezpečili občerstvenie hráčom, ktorí prišli na ten zápas.
Jar 2011 – Hluchý rozhodca alebo kde sa stala chyba ?
Jedná sa o zápas N. Slaná – Jovice 7:1, totiž pri ojedinelej útočnej akcii hostí fauloval Jur. Junger hráča hostí a situáciu komentoval, ale nie vulgárne. Napriek tomu dostal červenú kartu a stop 4 zápasy od DK. Rozhodoval Gallo.
Rozhodca Gyenes st. sa zastal brankára
Jedná sa o prípravný zápas Honce – G. Poloma 3:3 v roku 2008. Hostia viedli, ale vedenie neudržali, v bráne bol brankár, ktorý celú jesennú časť strávil na lavičke. Niektorí hráči mali na neho vysoké nároky, ale rozhodca Gyenes st. sa ho zastal.
V piatoligovom zápase N. Slaná – Teplička mal dvakrát chybné vhadzovanie ľavý obranca hostí, čo by sa v kategórii dospelí nemalo stávať. Asistentkou na danej čiare bola Bognová.
V piatoligovom zápase N. Slaná – Teplička hostia pricestovali bez brankára, napokon išiel do brány Ivan Uhrinovský.
V zápase N. Slaná – Jablonov 5:0, išiel do brány predseda hostí Tibor Kardoš st. (Paperák bol zranený).
Viete že:
1. Neprerokované prestupy jar 1998: Milan Macko – N. Slaná – Vlachovo, Jozef Barnák – Dobšiná – N. Slaná
2. Kunova Teplica mala byť béčkom Rimavskej Soboty.
3. S Nižnou Slanou v príprave na jarnú časť trénoval hráč Dediniek Rastislav Čuchran, k realizácii hosťovania nedošlo.
2004/2005
8. kolo, zápas Harichovce – Štítnik K. T. , rozhodca Dubinský ukázal desať žltých, dve červené karty.
Podhradčania okúsili studenú sprchu vo Veľkom Folkmare (jar 2008)
Po stretnutí domáci prekvapili hostí, keď im najprv neumožnili osprchovať sa. Po upozornení vodu síce pustili, ale tá bola takmer studená. Zdá sa, že pri množstve sponzorov, ktorými mužstvo ašpirujúce na postup disponuje, nemôže si dovoliť ani len teplý kúpeľ pre hosťujúce mužstvo.
Vysoké výsledky v sezóne 2005/2006 – 5. liga – JZ
Štítnik – V. Folkmar (9:0), Štítnik – Prakovce (7:2), Kr. Podhradie – Harichovce (5:3), Kr. Podhradie – Nálepkovo (5:3), Štítnik – Chrasť (7:0), Štítnik – Nálepkovo (6:1), Veľký Folkmar – Vyšné Opátske (0:7), Helcmanovce – Plešivec (6:0).
Brankár chytil jedenástku a ešte sa aj s divákom za bránou rozprával
Ide o zápas Nižná Slaná – Kunova Teplica na jeseň 2002. Nižná Slaná mala možnosť skorigovať stav zápasu, keď po faule v šestnástke nasledoval pokutový kop. Loptu si postavil Štefan Ruszó, jeho strelu k pravej žrdi Martin Stankovič vyrazil. Počas zápasu, či pred jedenástkou a aj po jedenástke, sa zhováral aj s jedným domácim divákom.
Sezóna 2006/2007
Na áčko do Brzotína prišli dvaja delegáti
Na výkon rozhodcu Štefana Iglaia v stretnutí Ml. Brzotín – Kečovo nemal kto dozerať z pohľadu delegáta zväzu. Podľa úradnej správy sa stretnutie malo odohrať o 12.30 hod., nakoľko áčko hralo taktiež doma o 15.00 hod. Delegát Milan Gallo, ktorý túto zmenu nepostrehol, sa dostavil až pred druhým zápasom, ale tu už zaujal svoj post delegát Ján Šmelko. A tak pre pána Galla už stolička delegáta neostala.
Jeseň 2009, Zápas Krh. Podhradie – Smižany
Na stretnutie nastupovali hostia zo Smižian s náhradným brankárom, keďže registračka gólmana Krištofča sa niekde cestou stratila. V samotnom zápase prevládali vášne, emócie i nervozita, ktorá vyústila do fyzického kontaktu diváka s hráčom hostí.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-