roh súpera do brány. 4:1. Na prijateľných 4:2 znížil po priamom kope Slovák, keď vymietol pravý horný roh v bráne domácich.
Hra v druhom polčase bola vyrovnaná, šance na skórovanie boli na oboch stranách. Za domácich nepremenil nájazd domáci útočník, a naopak, za hostí išlo viacero striel tesne vedľa brány domácich. Peknú akciu založil brankár hostí, keď po chytení priameho kopu loptu hodil Slovákovi, ten prihrával Jur. Jungerovi, jeho strela ale minula ľavú žrď domácej brány. Hostia sa dočkali tretieho gólu pred koncom, ktorý po viacerých šanciach strelil Müller. 4:3. Za Nižnú Slanú podali dobré výkony Slovák a na poste stopéra Soják, ktorý zmaril Vlachovčanom viacero útočných akcií.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
nedeľa, 24 júl 2011 21:25
Baníci z Nižnej Slanej v príprave tretíkrát podľahli o gól súperovi z vyššej futbalovej súťaže Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Vlachovo - Nižná Slaná 4:3 (4:2). Góly hostí: T. Pitoňák, Slovák, Müller. Zostava hostí: Tomášik - O. Junger, Soják, Prónai, Juraj Junger - Ambróz, Slovák, Cangár, M. Pitoňák - T. Pitoňák, (Ján Junger), Müller.
Tretí prípravný zápas hrali futbalisti Nižnej Slanej so súperom, s ktorým hrali aj minulý týždeň - TJ FO Vlachovo. Na zápas sa dostavili len dvanásti, keď chýbalo viacero hráčov. Prvý polčas nevyšiel brankárovi hostí, ktorý inkasoval po strelách, s ktorými nezvykne mať problémy. Jeho spoluhráčom sa v tomto zápase darilo lepšie. Za stavu 3:0 znižoval vedenie domácich T. Pitoňák. Potom si však gólman hostí nešťastne vrazil
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a