pred záverom súťaže
dosiahli postup pred svojím najväčším konkurentom Vranovom, ktorý po závere súťaže má za nimi na druhom mieste o 7 bodov menej. O tento úspech sa pričinilo mužstvo, výkonný výbor športového klubu Slovmag a tréner Ján Petrák, ktorý bol doteraz pri všetkých troch postupoch Jelšavy spolu s ďalšími, a to prezidentom klubu Antonom Furmanom, kapitánom mužstva Pavlom Lukáčom a organizačným pracovníkom Ondrejom Ďurišom. Tréner Ján Petrák k tomuto úspechu povedal: "V jeseni sme podali
niekoľko dobrých výkonov, ale zbytočne sme stratili body najmä v Krompachoch, Dubovej a doma s Prešovom B. Jarná časť bola síce náročnejšia, ale z našej strany aj kvalitatívne lepšia. Z ôsmich stretnutí vonku sme v siedmich zvíťazili a len raz prehrali vo Svite. Súťaž hodnotím ako veľmi kvalitnú a myslím si, že je to veľký úspech jelšavského futbalu. Zdobí nás aj to, že sme nemali ani jedného vylúčeného hráča. Naším najlepším strelcom po odchode Kretta do Interu Bratislava bol Szorád so 14 gólmi, na druhom mieste Dzura s 11 gólmi. Mimoriadne chceme poďakovať nášmu hlavnému sponzorovi, a. s. Slovmag Lubeník, ktorá vytvárala dobré ekonomické a najmä profesionálne podmienky na to, aby sme vytýčený cieľ zvládli.
Dobšiná – Jelšava 1:12 góly: Brnčík – Gajan 4, Krochta 2, Vojčík 2, Medvec, Szorád 3
JAS Bardejov - Slovmag Jelšava 3:0 (2:0)
Jelšava - Martin 2:1 (0:1), 55. Dzura (11 m), 72. Krochta - 30. Václavík.
Slovmag Jelšava - Bučina Zvolen 3:0 (3:0), Kačala 2, Dzura (z pok. kopu).
|
Výsledky na jeseň 1995:
2. kolo Družstevná – Jelšava 3:5 Szorád 3, Krett, Dzura 3. kolo Jelšava – Sp. N. Ves 5:0 Krett 3, Gajan, Dzura 4. kolo Ličartovce – Jelšava 1:2 Dzura, Gajan 5. kolo Jelšava – Svit 3:0 Fatľa, Medvec, Šott vlastný Zostava Jelšavy: Komenda – Barna, Dzura, Lukáč, Vasiľ – Fatľa, Krochta, Pavlišin, Szorád – Gajan, Krett, striedali: 89. min. Medvec, 87. min. Tyčiak, Lunter 6. kolo 1 FC Košice B – Jelšava 2:2 Krett 2 7. kolo Jelšava – Giraltovce 2:1 Krett, Krochta 8. kolo Jelšava – Prešov B 0:0 9. kolo Vranov - Jelšava 0:2 Krett, Gajan 10. kolo Jelšava – Svidník 3:0 Fatľa, Medvec, Krett 11. kolo Krompachy - Jelšava 2:0 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč, Medvec - Szorád, Krochta, Fatľa, Pavlišin (80. min. Barna) – Gajan, Krett (65. min. Vasiľ) 12. kolo Jelšava – Bard. N. Ves 3:0 Krett, Fatľa, Tyčiak 13. kolo Snina – Jelšava 0:5 Barna, Vasiľ, Tyčiak, Krett 2 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč (56. min. Pavlišin), Vasiľ - Szorád, Krochta, Fatľa, Barna – Krett, Tyčiak (68. min. Gajan) 14. kolo Jelšava – Michalovce 3:1 Dzura, Krett 2 Zostava Jelšavy: Komenda – Kašník, Dzura, Lukáč – Vasiľ, Fatľa, Krochta, Tyčiak (68. min. Gajan), Barna (78. min. Lunter) – Krett, Szorád 15. kolo Dubová – Jelšava 1:0 |
Výsledky na jar 1996:
17. kolo Jelšava – Družstevná 3:1 Szorád 2, Nikitin 18. kolo Sp. N. Ves – Jelšava 0:4 Gajan, Polča, Krochta, Kačala
22. kolo Giraltovce - Jelšava 0:2
23. kolo Prešov B – Jelšava 0:1 Nikitin
24. kolo Jelšava – Vranov 0:0 25. kolo Svidník – Jelšava 1:2 Tyčiak, Kačala Zostava Jelšavy: Kamesch – Dzura, Lukáč, Barna, Polča (12. min. Pavlišin) - Szorád, Kačala, Fatľa, Vodhánel (63. min. Gočaltovský) - Krochta (90. min. Gajan), Tyčiak 26. Jelšava – Krompachy 1:0 Nikitin
27. Bard. N. Ves – Jelšava 0:2 Dzura 2
28. kolo Jelšava – Snina 5:1 Szorád 3, Kačala, Dzura
29. kolo Michalovce – Jelšava 1:3 Krochta 2, Fatľa
|
III liga – východ
|
Tabuľka po jesennej časti:
|
Konečná tabuľka:
|
Poznámka: Svitu sa po skončení súťaže odrátali 3 body.
|
Súpiska na jeseň Funkcionári Realizačný tím Tréner: Ján Petrák Hráčsky káder: Igor Schmiedl, Peter Komenda – Pavol Lukáč, Milan Barna, Peter Kašník, Jozef Pavlišin, Ján Fatľa, Richard Luntner, Zoltán Szorád, Peter Gajan, Peter Krett, Marcel Tyčiak, Maroš Vasiľ, Ľuboš Krochta, Štefan Palík, Ľubomír Dzura, Roman Medvec, Daniel Vojčík, Milan Bajusz. |
Súpiska na jar Funkcionári Realizačný tím Tréner: Ján Petrák Vedúci mužstva: Ladislav Remper Hráčsky káder: Peter Komenda, Pavol Kamesch, Miroslav Gažovič - Pavol Lukáč, Milan Barna, Jozef Pavlišin, Ján Fatľa, Zoltán Szorád, Peter Gajan, Marcel Tyčiak, Ľuboš Krochta, Štefan Palík, Ľubomír Dzura, Roman Medvec, Daniel Vojčík, Milan Polča, Radoslav Kačala, Sergej Nikitin, Marek Žák, Roman Gočaltovský. |
Štefan Tomášik



































Jedným z mužstiev, ktoré napísali pekné riadky futbalovej histórie Gemera patril v nedávnej minulosti bezosporu mužstvo dospelých Slovmag Jelšava. V článkoch o futbale, ktorým sa venuje Štefan Tomášik padla voľba práve na tento klub. Vybral si sezónu, kedy mužstvo vypadlo z II. ligy. Čitateľ má možnosť si v článku pozrieť výsledky a zostavy mužstva, tabuľky a súpisky mužstva.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-