Drobnosti z archívu Gemersko-malohontského múzea Doporučený
Napísal(a) Ján AláčVýstavná činnosť akéhokoľvek múzea sa spája predovšetkým s prezentáciou trojrozmerných artefaktov, umeleckých diel a prírodnín najrozličnejšej povahy. Dokumenty ako listiny, fotografie, potvrdenia, účty, legitimácie, úradné doklady alebo rukopisy najrozličnejšieho druhu sú zväčša súčasťou rôznych zbierkových fondov. Nie až tak často má múzeum šťastie na vlastný archív dokumentov, ktoré by presahovali horizont niekoľko posledných rokov a postihovali by omnoho viac tém, než len problematiku existencie múzea. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote takýto archív má a výstavou Drobnosti z archívu
Archívne dokumenty nezachytávajú život v celej jeho bohatosti, ale upozorňujú na mnohé významné momenty zo života človeka, histórie mesta alebo regiónu, a to i v kontexte omnoho širších dejinných súvislostí. Archívne dokumenty zároveň nie sú anonymné ako mnohé trojrozmerné zbierkové predmety. Na mnohých je zaznamenané meno konkrétneho človeka, alebo presné miesto a čas. Podobne ako sa mení doba, menia sa s ňou aj podoby dokumentov a najrozličnejšieho listinného materiálu. Niektoré zmenili len vizuálne podoby, menili sa na nich napríklad symboly (štátne, mestské, obecné alebo organizácií), alebo úradný jazyk. To je prípad množstva úradných dokumentov, počínajúc tými z produkcie mestského magistrátu v Rimavskej Sobote z obdobia monarchie až po nariadenia alebo osvedčenia zo 60. rokov 20. storočia. Je to tiež prípad vysvedčení a legitimácií (často zaniknutých spolkov a organizácií) naprieč 20. storočím. Mnohé sa z každodenného života vytratili a pri hektickosti našich životov a záplave stále nových a nových podnetov sme si ich stratu skoro ani nevšimli. Stratili sa celkom prirodzene. Vytlačené boli napríklad modernými komunikačnými technológiami. Takto sa v roku 2006 vytratili telegramy (Telegram z roku 1958). Zo zmenou spoločenského zriadenia je spojený zánik celého radu legitimácií a preukazov (Komunistická strana Slovenska, Zväz Československo-sovietskeho priateľstva, Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov,...). Pri niektorých druhoch dokumentov došlo k zaujímavým zmenám formátu. Zmenšovali napríklad podoby cestovných pasov a čiastočne i diplomov o vzdelaní. Iné materiály sa objavujú len na určitý čas v ťaživých sociálnych situáciách, ako prídelové lístky (na chlieb z roku 1936 alebo na mydlo a mydlové výrobky z roku 1949). Ďalšie odkazujú na minulosť, ktorá sa vytratila, napríklad na kedysi veľmi silné odvetvie potravinárskeho priemyslu v Gemeri-Malohonte (Osvedčenie o zápise ochrannej známky – Pivo Gemer z 27. mája 1970, Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe, ČSSR). V archíve múzea je tiež zaujímavý súbor dokumentov spojených s osobou Štefana Réthyho, niekoľko desaťročí vrcholného funkcionára KSČ a KSS (diplom: Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia ČSSR. Medaila bola udelená prezidentom republiky Antonínom Novotným a množstvo ďalších zaujímavých dokumentov).
Každá doba má svoje špecifické vizuálne podoby dokumentov. V archíve múzea sú popri dokumentoch naviazaných na jeho 130. ročnú existenciu zastúpené najrozličnejšie podoby účtov, poštového materiálu, zápisníc, vysvedčení, úradných a súkromných listov, ale i kroniky, plagáty (od predvolebných až po informácie o kultúrnych podujatiach), letáky, ... To všetko je bežnou súčasťou nášho života i dnes a takou boli tiež v minulosti, hoci vždy mali svoje dobové podoby, ktoré stoja za pripomenutie.
Ján Aláč
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.