Ďalej už malá scéna patrila účinkujúcim kolektívom a ako inak - úvod prináležal domácej folklórnej skupine Hôra. „Večerný program na pľacu má svoje čaro a každý rok viac priaznivcov pre svoj komorný ráz a veľmi príjemnú atmosféru,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska. Divákom sa predstavil najmladší folklórny kolektív Genšenky z Honiec, ale nechýbali ani známejšie folklórne skupiny Gočovan z Gočova a Radzim zo susednej Vyšnej Slanej. Festival i divákov pozdravil známy folklorista z Košíc Imrich Oravec, ktorý je veľkým priaznivcom gemerského folklóru.
Ľudová hudba Juraja Pecníka so sólistami priniesli do Rejdovej svoju Vrchársku parádu, program plný čarovných melódií z Podpoľania. Hudobno-tanečný súbor V šírom poli hruška zo srbskej Kovačice uviedol zo svojho repertoáru piesne a tance, ktoré zachovávajú po slovenských predkoch.
„Keď ste v Rejdovej, tak sa naučte aj tancovať po rejdovsky,“ týmito slovami uviedla školu tanca Dana Lacková, moderátorka programov prvého festivalového večera. Ivana Nemčoková s hudobným sprievodom ľudovej hudby Ondreja Hlaváča priúčala motívom rejdovského čardáša malých i väčších z radov divákov i účinkujúcich. Takto naladení sa ďalej zabávali na veselici až do skorého rána. Tí, ktorí majú radšej kľudnejšie prostredie, zašli do dvora u Brehalu na dokumentárne filmy Petra Pobočeka z Revúcej.
Druhý deň festivalu
začal prípravami, domáci dokončovali svoje dvory a účinkujúci si skúšali programy. Ľudové hudby Rosička, Vlachoväne, Lúčka a Ondreja Hlaváča oznamovali prichádzajúcim návštevníkom, že dvory sú už otvorené a môžu nahliadnuť do čias minulých, vyskúšať si tkanie, spracovanie ľanu, alebo zvládnuť niekoľko párov paličiek. Vo dvoroch to už rozvoniavalo a v tom pri ubytovni účinkujúci ochutnávali koláče od svojich kolegov.
Program „Eniki, beniki, kilki bé“ predstavil od najmenších hudobníkov, spevákov a tanečníkov s ich prvotinami, až po tých ktorí majú za sebou už niekoľko úspechov v rôznych súťažiach. Súbory z Rožňavy, Drnavy, Vyšnej Slanej so svojimi sólistami za svoje vystúpenia zožali od divákov množstvo potleskov.
Vyvrcholením dopoludňajšieho programu na malej scéne bolo uvedenie projektu Gemerského osvetového strediska v Rožňave „Gemer tancuje“. Metodický DVD nosič predstavila riaditeľka GOS Helena Novotná. Tri variácie čardáša – slovenský, maďarský a cigánsky – odprezentovali tanečníci z folklórnych súborov Borostyán z Drnavy a Dubina z Rožňavy a do záverečného sa zapojili aj diváci, aby si vyskúšali svoje tanečné schopnosti.
Sprievodné podujatia na pľacu
a vo dvoroch pokračovali. Muži skúšali vystrúhať vlastný šindeľ a ženy zase dokonale uviazať šatku. Hudba hrala takmer na každom rohu, spievalo a tancovalo sa po celom pľacu.
Starosta obce Ján Valentík prijal vedúcich, aby poďakoval za celoročnú prácu kolektívov i prezentáciu
v programoch Gemerského folklórneho festivalu, ktorý je vlastne spoločným dielom a vizitkou pri ďalšom zachovávaní a šírení gemerského folklóru.
Veselý a pestrý krojovaný sprievod
smeroval do amfiteátra, kde program festivalu vyvrcholil.
V úvode sa predstavila ľudová hudba Ondreja Hlaváča a jej hostia, divákom priblížili CD nosič „Tichý vetrík veje po doline veje“, ktorý vydalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na sklonku minulého roka. Starosta obce Ján Valentík, vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná pozdravili prítomných účastníkov a popriali úspešné zavŕšenie festivalu.
Zvony už ohlásili tematický program „Piesne vojnou písané“, ktorý pripravil režisér gemerských programov Ján Lipták, pri príležitosti významných výročí v našej histórii, 100 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny a 70 rokov od vyhlásenia SNP. Jeho cieľom bolo pripomenúť ťažké vojnové časy , tak ako sa zachovali vo vojenských piesňach a spomienkach generácie našich starých rodičov. Celkovú atmosféru umocnil výberom piesní a kompozičnou výstavbou. „Žriedla nevysychajú“ bol program nositeľov tradícií v ktorom sa diváci oboznámili so zvykmi v podaní folklórnych skupín Bystränky z Rožňavského Bystrého, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a Hrabina z Nižnej Slanej. Program spestrila mladá speváčka Martina Zagibová z Pače. Folklórne súbory Dubina, Haviar z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z
Vlachova v programe „Muzikanti hrajú a nôžky virgajú“ predstavili nové, ale aj choreografie ocenené v rôznych súťažiach. Na záver gemerského programu už tradične riaditeľka GOS Helena Novotná odovzdala tohtoročným jubilantom ďakovné listy za ich prínos v oblasti folklóru. Hudobný darček im odovzdali najmladší, ľudová hudba Lúčka z Rožňavy.
Zahraničný hosť V šírom poli hruška z Kovačice uviedol pestrý blok hudby, spevu a tanca zo slovenských regiónov. Na Kráľovej holi stojí... i ďalšie piesne a tance priniesol na scénu folklórny súbor Šumiačan. Rozkazovačky s ľudovou hudbou Mira Kapca dali trochu divákom vydýchnuť, ale po nich nastúpil folklórny súbor Partizán zo Slovenskej Ľupče s Detvianskou svadbou a záver patril temperamentnému folklórnemu súboru Zemplín.
41. Gemerský folklórny festival
úspešne nastúpil do ďalšieho desaťročia. Kladné ohlasy na programovú skladbu, organizačné zabezpečenie a kvalitu služieb potvrdili organizátorom, že je to správny smer, ktorý je potrebný udržať a naďalej zlepšovať. Celý festival sa podarilo na úrovni zabezpečiť aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov. Poďakovanie patrí aj celému usporiadateľskému tímu.
Mária Ferencová
Fotografie: Peter Poboček
picasa_albumid=6052359632411717553
{jcomments on}






























Aj také pomenovanie dostal 41. Gemerský folklórny festival Rejdová 2014, ktorý sa konal 22. a 23. augusta v rázovitej hornogemerskej obci. Návštevníci, ale aj samotní účinkujúci mali možnosť vyberať si z bohatej a pestrej ponuky scénických programov a nespočetného množstva zaujímavých sprievodných podujatí. „Počas dvoch festivalových dní k programom folklórnych skupín domácich a hosťujúcich súborov, detských folklórnych súborov, detských i dospelých ľudových hudieb, sólistov spevákov, inštrumentalistov a tanečníkov pribudli školy tanca, prezentácie projektov, tematický program a ďalšie aktivity v Rejdovských dvoroch,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-