repertoári má aj tance z iných regiónov Slovenska. Program venovaný 25. výročiu založenia folklórneho súboru je zostavený z tanečných, speváckych a hudobných čísel čerpajúcich námety z regiónu horný Gemer, ktoré vznikli počas posledných 5 rokov existencie. Slávnostný program sa začne 13. 11. 2010 (sobota) o 18:00 hod. v divadelnej sále OKC v Rožňave. Vstup je voľný.
Janka Švarcová
{gallery}kultura/haviar{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 01 november 2010 11:22
Folklórny súbor Haviar nám tancuje a spieva už dvadsaťpäť rokov od svojho vzniku Doporučený
Napísal(a) Janka Švarcová
Medzi málopočetnú skupinu folklórnych súborov na hornom Gemeri patrí aj folklórny súbor Haviar z Rožňavy. V týchto dňoch si jeho členovia pripomínajú milé výročie – dvadsaťpäť rokov svojej existencie. Folklórny súbor HAVIAR vznikol v roku 1985 pri vtedajšom Baníckom učilišti v Rožňave. Jeho názov je úzko spätý s banskou históriou mesta i širšieho okolia (haviar = baník). Základ súboru tvoria študenti stredných a vysokých škôl, no vekový rozsah členov siaha od 10 až do 70 rokov. Popri tanečnej zložke pracuje pri súbore ženská i mužská spevácka skupina a ľudová hudba. Súbor spracováva do javiskovej podoby najmä materiál z oblasti horného Gemera, no vo svojom
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-