z iných častí Slovenska.
Ťahákom iste bude známy telgártsky spevák ľudových piesní Jan Ambróz, ale aj ľudová hudba Muzička z Bratislavy, ktorá sa už raz v našom regióne predstavila.
Keď sa pozornejšie pozriete na program tohtoročného festivalu, nájdete tam pre seba veľa zaujímavého i nového. Aj napríklad to, že sem prídu známe Aradáčske meškárky, ktoré úspešne prezentujú ľudové tradície Slovákov žijúcich v Srbsku. Z neďalekej Polomky prinesie folklórna skupina Brezinky pásmo horehronských piesní a tancov a srbský folklór predstaví súbor Zora zo Srbského Itebeja. Folklórny súbor Zobor z Nitry divákom ponúkne časť zo svojho jubilejného programu a záver bude patriť tanečnej umeleckej skupine Čarovné ostrohy a ľudovej hudbe Miroslava Dudíka z Bratislavy. Ako nás nedávno informovala pani Mária Ferenczová z GOS v Rožňave, nebudú v Rejdovej chýbať ani výstavy, prehliadky dreveníc a dvorov, ale aj dobré jedlo a zábava. „Nezabudli sme ani na rodiny s deťmi, pre ktoré budú pripravené aktivity v detských dielňach, budú môcť navštíviť malý salaš, ale nebudú chýbať ani zaujímavé hry a iné atrakcie,“ doplnila informácie Mária Ferenczová.
Nebudem všetko opisovať z programu, ale snáď pozornosť si zaslúži aj to, že návštevníkom festivalu sa tento rok v altánku za amfiteátrom so svojou tradičnou kuchyňou a inými zaujímavosťami zo života obce predstaví Nižná Slaná.
Do videnia v Rejdovej, milí priatelia!
PROGRAM 38. GFF Rejdová 2011
{gallery}kultura/rejdova/2011/{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 25 august 2011 10:30
Tohtoročnému Gemerskému folklórnemu festivalu je priaznivo naklonené aj počasie Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš
Ešte ste sa nerozhodli, či navštívite 38. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej? Máte najvyšší čas. Veď jeho začiatok organizátori naplánovali na 26. augusta 2011 a potrvá do soboty 27. augusta 2011. Ako sa ukazuje, aj počasie bude tohto roku priaznivo naklonené. Meteorológovia predpovedajú pekné a teplé slnečné dni, a tak vám iste nebude nič brániť, aby ste si dosýta užili v prírode Rejdovej to, čo každoročne ponúka tento festival: krásne motívy ľudovej tvorivosti, najkrajšie spevy a tance najmä horného Gemera a dobrosrdečnosť Rejdovčanov.
Okrem domácich folkloristov sa na festivale aj tohto roku zúčastnia hostia
Zverejnené v
Folklór
Najnovšie od Ondrej Doboš
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
- Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
- Futbal nášho regiónu v máji skrášlený hokejovými majstrovstvami sveta
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-