Kovačica, obec ležiaca v juhovýchodnej časti Vojvodiny v Srbsku, je metropolou insitného umenia. Toto umenie sa vyznačuje prirodzenosťou, jednoduchosťou, nevinnosťou, spontánnosťou. Tvorba insitných maliarov má svoju osobitú výtvarnú logiku, ikonografiu a farebnosť, ktorá je vždy veľmi živá a pestrá.
Pavel Hajko (1952) a Pavel Cicka (1961) sa narodili v Kovačici, kde dodnes žijú a tvoria. Sú členmi Galérie insitného umenia v Kovačici. Svoju, oku a srdcu nezabudnuteľnú tvorbu, prezentujú spoločne ako „Kovačická trojka“, aj napriek strate tretieho člena. Pavel Hajko sa vyučil za tesára a Pavel Cicka za poľnohospodárskeho strojníka, ale viac im učarovalo maľovanie na plátno, ktorému sa dodnes venujú. Hoci nikdy neštudovali výtvarné umenie, ich diela pozná celý svet, od Srbska po Ameriku. Na prvý pohľad by sa Vám zdali insitné maľby rovnaké, veselé a plné farieb, ale nie. Každá maľba v sebe nesie rukopis svojho tvorcu.
V tvorbe Pavla Cicku dominuje krajinomaľba s hlbokým horizontom, v popredí ktorého sa vynímajú ľudia, pracujúci alebo oddychujúci v tieni pod stromom a v pozadí vidieť kovačický kostol so svojou vežou. Medzi obľúbené patria výjavy z pobrežia rieky, rybolov, znázorňovanie jesenných poľných prác a dedinských muzikantov. Okrem ľudí maľuje aj kone, ktoré síce znázorňuje ako pomocníkov ľudí, ale už nie zapriahnuté, ale slobodne a voľne pracujúce, ich silu využívanú na pomoc ľuďom zdôrazňuje dokonalou stavbou tela, výraznými kosťami a svalmi. Pre jeho olejomaľby je charakteristický čistý a hýrivý kolorit.
Pre tvorbu Pavla Hajka je charakteristická dramatickosť a napätie. V jeho olejomaľbách prevláda červená farba v odtieňoch jasnočervenej a žiarivočervenej. Ústredným motívom jeho malieb je kohút, zobrazovaný v dvoch podobách. Ako mužský symbol, stelesnenie pohlavnej žiadostivosti a hašterivosti, stojaci v popredí idylickej dediny s kostolnou vežou, kde z rovinatej krajiny vyčnievajú obrysy nahého ženského tela, ktoré predstavuje plodnosť zeme a lásku k mužskému princípu - kohútovi. Druhá podoba je kohút spievajúci na plote, ku ktorému sa z kríka prikráda smrť v podobe krásnej líšky, na ktorej jedine otvorená čeľusť a ostré zuby pripomínajú, že striehne na kohúta s cieľom zabitia. Pavel Hajko patrí k umelcom, ktorí prekročili vo svojej tvorbe hranice napodobňovania idealizovanej skutočnosti a vďaka svojej fantázii vybudoval svoj umelecký svet.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Martina Mareková, GMM