Boli komerčnou tlačou, vydávanou vo vysokých nákladoch, ktorá zabezpečovala tlačiarom i kníhviazačom istý zisk. Najčastejšie boli, kvôli cenovej dostupnosti, viazané v mäkkej papierovej väzbe bez textu, zdobenej farebne rastlinnými motívmi. Väčšinou ich predávali samotní kníhviazači, predovšetkým na jarmokoch. Pre zámožnejších zákazníkov viazali kalendáre i do drahých, bohato zdobených väzieb.
V roku 1905 podaroval Jozef Kolbenheyer do vtedajšieho Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote malú, vreckovú knižku: Nowý a Starý Kalendář, Na Rok Krysta Pána 1787. Kalendár je napísaný v slovakizovanej češtine, švabachom (nemeckým neogotickým písmom). Vytlačil ho banskobystrický kníhtlačiar Ján Jozef Tumler. Okrem klasickej čiernej tlačiarenskej farby použil na zvýraznenie určitých častí textu i červenú farbu.
Kalendár o rozmeroch 14,5 x 8,5 cm je viazaný v jednoduchej papierovej obálke. Obsahuje 93 strán, pričom za tlačenými údajmi o jednotlivých mesiacoch sa nachádzajú listy na poznámky, teda kalendár plní i funkciu vreckového zápisníka. Nachádzajú sa v ňom rukopisné, pravdepodobne domáce hospodárske záznamy neznámej majiteľky. informácie o jednotlivých dňoch v kalendári obsahujú aj osobné mená, sviatky, nebeské znamenia a iné dobové symboly, aspekty, fázy mesiaca, čas východu a západu slnka i zatmenia slnka a mesiaca. Následne obsahuje poučnú časť, kde čitateľ nájde usporiadaný zoznam miest a času konania jarmokov v Uhorsku a v blízkych mestách susedných krajín v roku 1787, prepočet mincí rôznych mien, ale i napríklad poučenie, že „vši je najlepšie z hlavy vytráviť“, ďalej rady o vyháňaní potkanov, ale i chove koní, presádzaní stromov a iné poučenia.
Pripravila: Mgr. Iveta Krnáčová