„Tradične deň pred otvorením festivalu v Rejdovej sa koná živá pozvánka na Námestí baníkov a v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Vo štvrtok 24. augusta rozveselia Rožňavčanov domáce folklórne súbory a zahraničný hosťujúci súbor Mriya z Ukrajiny,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V piatok budú v Rejdovej domáci vítať návštevníkov festivalu vyzdobenými dvormi, hudbou, spevom, tradičnými koláčmi a dobrou náladou. Festival začína bohoslužbami v evanjelickom chráme Svätého Michala Archanjela. V miestnej fare Banícke múzeum v Rožňave otvorí zaujímavú výstavu pod názvom Rožňavská metercia, ktorá ponúkne jedinečný pohľad do života stredovekých baníkov a hutníkov. O 18.00 hodine na malej scéne pri kostole organizátori s domácou folklórnou skupinou Hôra a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča slávnostne otvoria 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Program Ďakovanka zo serca bude patriť tohtoročným jubilantom, ktorí svoj život zasvätili tradičnej ľudovej kultúre Gemera. Symbolicky sa im poďakujú folklórne kolektívy z okresu. Ľudová hudba Šarišanci z Prešova rozprúdi náladu pravou východniarsku muzikou a následne folklórna skupina Heľpan z Heľpy ponúkne to najlepšie zo svojho bohatého repertoáru. Program prvého festivalového dňa ukončí hosťujúci ukrajinský národný súbor Mriya a okrem svojho programu pripraví aj malú školu tanca, kde sa prítomní môžu naučiť základy ukrajinského tanca Hutsuliya. Medzitým vo dvore u Brehalu bude pre mladších účastníkov pripravené festivalové detské kino, vo dvore u Petriska bude prebiehať spevácky dom s Betkou Lukáčovou a jej hosťami, kde bude príležitosť zaspievať si tie „rejdovskie“. V neskorých večerných hodinách ukončia prvý festivalový deň rejdovské veselice na pľacu a vo dvoroch.
V sobotu po otvorení tradičných rejdovských dvorov návštevníci uvidia domácich remeselníkov, ktorí im predstavia rôzne techniky spracovania ľanu až po tkanie, vyšívanie či paličkovanie, ženy si budú môcť vyskúšať aj tradičné spôsoby uväzovania šatiek a muži budú mať príležitosť ručne si vystrúhať vlastný šindel za pomoci skúsených šindliarov z Rejdovej. Na malej scéne v programe Eniki, beniki, ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave, sa predstavia detské folklórne súbory z okresu. Deti sa na scéne zahrajú, zatancujú a zaspievajú, tak ako sa v minulosti hrávali ich starí rodičia. Predpoludňajší program ukončí spomienka na fašiangové časy v podaní folklórneho kolektívu pri Dome sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Krojovaným sprievodom sa účastníci presunú do amfiteátra, kde festivalový program vyvrcholí.
Po privítanke scéna bude patriť gemerským folklórnym kolektívom. Program Vôňa Gemera, v réžii Jána Liptáka, predstaví bohatú paletu zvykov, piesní a tancov z rôznych kútov Gemera. Tematický program Vo Vlachove svadba bude, zaujme divákov netradičným spracovaním svadobnej témy. Malé osvieženie z Oravy prinesie gajdošská dvojka Beskyd a z neďalekého Spiša to bude štefanská zábava s folklórnou skupinou Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka nie je divákom neznáma. V programe Veselo s Ďatelinkou si zaspieva aj naša jubilantka, pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Národný súbor Mriya z Ľvova v tomto roku oslavuje 70. výročie založenia a našim divákom ponúkne clivé melódie i temperamentné tance zo svojho bohatého repertoáru.
Program folklórneho súboru Kopaničiar z Myjavy Šak to pekné časy bývali, uzavrie 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2017. Dvojdňový festivalový program bude uvádzať Katka Birková.
„V amfiteátri organizátori pripravili pre návštevníkov bohatý sprievodný program. Na posedzke v Rejdovej sa v minulosti priadlo, tkalo, paličkovalo i vyšívalo, ale robievali sa aj ďalšie remeselné práce. Preto sme vybrali tento názov pre tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera, a tak vo vyhradenom priestore pod amfiteátrom pri drevenom altánku si malí i starší nájdu určite svoje remeslo, ktoré by radi vyskúšali. Naši lektori im ukážu, ako správne spracovať rôzne materiály, alebo vyrábať drobné dekoračné predmety z textilu, či hrnčiarskej hliny. Samozrejme, je pripravený aj jarmok tradičných ľudových výrobkov, stánky s bohatým občerstvením, nuž a po skončení programu na amfiteátri tancachtiví účastníci budú mať možnosť zabaviť sa v dedine na pľacu a vo dvoroch,“ spresnila Mgr. Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je sviatkom všetkých folkloristov z Gemera i širokého okolia. Organizátori sa snažia pripraviť čo najlepšie podmienky a služby pre návštevníkov a účinkujúcich. Poďakovanie patrí všetkým partnerom, ktorí prispeli k jeho zabezpečeniu. Festival z verených zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-