V piatok sa už od poludnia schádzali v Rejdovej hostia i účinkujúci.
Pripravené boli takmer všetky dvory, domáci ponúkali tradičné koláče a účinkujúci dobrú náladu. Po bohoslužbách a sprístupnení výstavy Rožňavská metercia organizátori festival slávnostne otvorili. Nechýbal ani program domácej folklórnej skupiny Hôra. V „Ďakovanke zo serca“ Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave, odovzdala ocenenia tohtoročným jubilantom, ktorí sa výrazne podieľali na oživení a udržaní miestnych tradícií. Tí mladší ocenení a samozrejme aj kolektívy sa aj v súčasnosti aktívne zapájajú do folklórneho diania v regióne. Veľké poďakovanie im odovzdali účastníci Muzikantskej dielne, najmladší pokračovatelia v hudobnej tradícii Gemera. Ďalšie programy pridali folklórne kolektívy Slanka, Lehoťanka, Hrabina, Radzim, Gočovan a Gemer. Krst zborníka príbehov „Paskudníci a rejdovčina“ uzavrel gemerský programový blok. Prvý festivalový večer pokračoval s ľudovou hudbou Šarišanci a folklórnou skupinou Heľpan. Ukrajinský súbor Mriya okrem svojho vystúpenia pripravil pre účastníkov aj malú školu tanca. V rejdovských dvoroch prebiehali sprievodné aktivity – detské festivalové kino, spevácky dom, matičný dvor, v ďalších ponúkali tradičné jedlá, spievali a hrali. Večer ukončila rejdovská veselica s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča.
V sobotu Rejdová už od rána žila čulým ruchom,
opäť sa pripravovali dvory a účinkujúci si robili posledné skúšky na veľkej scéne v amfiteátri a tí najmenší na malej scéne pri kostole. Už pred poludním prichádzali prví návštevníci a vyobliekaní folkloristi, aby si zaspievali a zatancovali vo dvoroch a na pľacu. Na malej scéne prebiehala súťaž vo viazaní šatiek „po vyšnoslansky“ a v remeselníckom dvore v strúhaní šindľov. Rejdovské dvory ponúkali množstvo ukážok tradičných remesiel a výrob, ale aj prác ako napr. polievanie (bielenie) plátna, pranie na potoku, tkanie, paličkovanie. Nechýbali ani rejdovskie cimitringi, ukážky hasičskej techniky a výstava trofejí v poľovníckom dvore.
Eniki, beniki... blok detských folklórnych súborov
otvoril druhý festivalový deň na malej scéne v obci. Detské hry, riekanky a tance ponúkli divákom Horička, Malý Stromíš, Haviarik, Kincskereső, Gemerčatá, Bambuchy a ich sólisti. Fašiangové časy pripomenul divákom kolektív pri Domove sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Ešte pred sprievodom starostka obce na prijatí poďakovala vedúcim a členom folklórnych kolektívov za účasť a prácu na príprave programov. Pestrý a veselý krojovaný sprievod obcou viedla domáca folklórna skupina Hôra. Súboristi divákom cestou zaspievali i zatancovali, aby ich pozvali na ďalší program v amfiteátri.
Po privítanke, v gemerskom programovom bloku Vôňa Gemera,
folklórne súbory a skupiny Bučina, Bystränky, Dolina, Genšenky, Lehoťanka, Borostyán, Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, Dubina, Gemer, Haviar a Háj z Rimavskej Soboty s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Mariána Molnára pripomenuli divákom zvyky, obyčaje a tance takmer z celého Gemera. „Sme veľmi radi, že sa v programoch 44. ročníky Gemerského folklórneho festivalu predstavili všetky aktívne folklórne kolektívy z nášho okresu, aby našim návštevníkom predviedli bohatú a pestrú paletu gemerských ľudových tradícií, ktoré počas kalendárneho roka vo svojich obciach zachovávali stáročia. Práve vďaka týmto kolektívom máme možnosť ich vidieť a spoznávať," doplnila Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V ďalšom programe „Vo Vlachove svadba bude“ účinkovali folklórne skupiny Stromíš, Hôra a Dolina. Zámerom scenáristu a režiséra programu Jána Liptáka bolo zaznamenať svadbu z obdobia, kedy sa z dedinského prostredia vytrácali tradície, ale napriek tomu niektoré obrady nemohli pri tejto príležitosti chýbať.
Gajdoškú tradíciu, v minulosti živú aj v Gemeri,
pripomenula gajdošská dvojka z Oravy so svojou speváčkou. Zo spišského folklóru si diváci vychutnali štefanskú zábavu v podaní folklórnej skupiny Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka so spevákmi a rozkazovačmi spestrila svoj program vystúpením Márie Brdárskej Janošky, nositeľky tradícií, ktorá sa tohto roku dožila významného životného jubilea. Ukrajinský národný súbor Mriya predstavil pestrý program zo svojho repertoáru, v ktorom nechýbali ani tance ich susedov. Po tombole patrilo pódium folklórnemu súboru Kopaničiar. Myjavská hudba, spevy a temperamentné tance odohnali aj mraky a blesky, ktoré sa blížili k Rejdovej.
Počas celého diania v amfiteátri
mali návštevníci možnosť navštíviť tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera z Rožňavy, pozrieť sa na oblohu cez slnečný ďalekohľad, malí diváci mali príležitosť povoziť sa na drevenom kolotoči či zoznámiť sa s domácimi zvieratkami. Nechýbal ani jarmok tradičných remesiel ktorý bol naozaj bohatý, ako aj výber jedál a ďalšie atrakcie.
Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová toto najväčšie folklórne podujatie zabezpečili vďaka stálym partnerom. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Foto: Peter Poboček + GOS Rožňava
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-