 Škvrny salamandry-1.jpg)
Folklór (246)
Keď folklór naozaj ožije a ľudia sa aj na fašiangovej veselici z neho tešia
Napísal(a) Peter Poboček
Revúca zažila nezvyčajné podujatie, 1. krojovanú fašiangovú veselicu. Na rozdiel od plesov, ktoré sa pýšia honosnými róbami a smokingmi, 17. februára 2017 sa takmer 170 ľudí oblieklo do kroja a vyrazilo na tanečnú zábavu do Domu kultúry v Revúcej. Keďže nešlo len o nejakú ľudovú symboliku, folklóru sa podriadila tombola, výzdoba, do hudby celý večer hrala Ľudová hudba Dominika Václava, podávala sa kapustnica. O veľkom úspechu veselice už na 1. ročníku
Speváčka Muziky Milana Rendoša, Andrea „Bursi“ Rendošová, predstaví v Rožňave piesne z regiónu Abov
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Organizátor speváckych workshopov Gemerské osvetové stredisko ani v roku 2017 nezanevrie na milovníkov folklórnej piesne. Dňa 10. marca o 18.00 hodine sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční ďalší spevácky dom.
„Po úspešných troch stretnutiach folkloristov a lektorov sme si tohto roku pozvali ďalšieho hosťa, ktorý je známy na celom Slovensku svojím hlasovým fondom
Návraty k tohtoročným slávnostiam zvykov a obyčají Gemera a Malohontu - Rok na Gemeri 2016
Napísal(a) Tlačová správa GOS
V roku 2016 si zapísali Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri už 22. ročník. Nimi na hornom Gemeri uzatvárajú najkrajšiu časť z rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré každoročne organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave za spoluúčasti rôznych inštitúcií okresu i kraja. Aj keď od jeho uskutočnenia prešiel akurát mesiac, bude prospešné, keď sa oňom zmienime aj teraz, pred koncom kalendárneho roku.
Keď folklór ožije, ani jedno oko nezostane suché
Napísal(a) Jana Dorčáková
Keď FOLKLÓR ožije a ani jedno oko nezostane suché... Poznáte ten pocit? My sme ho zažili v čarovný večer na Luciu 13.12.2016, keď sa zaplnilo každučké miestečko v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Už pri vchode nás vítali krojované devy nielen krásnym úsmevom a slovom, ale sladučkým medovníčkom mäkkučkým ako duša. HUDBIČKA zahriala svoje nástroje a po úvodnom slove tetky
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa opäť tancovalo
Napísal(a) M. Ferenczová
Druhé Podoby tanca zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 3. decembra 2016 so zameraním na tance stredného Gemera. V sobotu popoludní sa priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zaplnili folkloristami z rôznych kútov Gemera, aby si v rámci stretnutia vymenili skúsenosti a v neposlednom rade získali nové informácie pre svoju ďalšiu činnosť.
Galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR v Klenovci
Napísal(a) Mgr. Ingrid Šulková
Ako sme vás prostredníctvom pozvánok na podujatia informovali, v minulých dňoch 11.- 12. novembra 2016 obec Klenovec žila len a len folklórom. Členovia Folklórneho súboru VEPOR, Občianskeho združenia RODON a Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci zorganizovali slávnostný galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR.
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po dvadsiaty druhýkrát
Napísal(a) M. Hlaváčová
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po 22-krát organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tento rok opäť v spolupráci s mestom Rožňava. Organizátori pripravili skvelý program a bohaté sprievodné aktivity pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií.
Pozvanie na slávnostný galaprogram pri príležitosti 45. výročia vzniku FS VEPOR „KOŤ SA KĽENOVŠAŇE …“
Napísal(a) Stanislava Zvarová
FS VEPOR pri obci Klenovec a o. z. RODON Klenovec, Vás srdečne pozýva na slávnostný galaprogram „KOŤ SA KĽENOVŠAŇE…“pri príležitosti 45. výročia svojho vzniku. Program uvedieme v dňoch 11.11.2016 (piatok) o 18,00 v Kultúrnom dome v Klenovci – pre verejnosť, vstupné 4,00 EUR a 12.11.2016 (sobota) o 16,00 v Kultúrnom dome
Podoby tanca vo Vlachove zaujali skúsenejších folkloristov i začiatočníkov
Napísal(a) Mária Ferenczová
Aj napriek poslednej možnosti užiť si prázdninový víkend, sa naozaj v hojnom počte vo vlachovskom kultúrnom dome stretli vedúci, choreografi i členovia folklórnych kolektívov z okresu Rožňava. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s obcou Vlachovo a OZ Stromíš
Nôty Gemera a Malohontu je názov súťaže hudobného folklóru, ktorá sa uskutoční v Dome kultúry v Jelšave
Napísal(a) mg
Od pani Stanislavy Zvarovej z Gemersko - malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote prišla k nám informácia o regionálnej súťaži hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca, pod názvom Nôty Gemera a Malohontu. Súťaž sa uskutoční 10. septembra 2016 od 17:00 v Dome kultúry v Jelšave. Ako nám pani Zvarová
Viac...
Obec Klenovec bola sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Obec Klenovec bola v čase od 16. – 23.7.2016 sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci. Projekty Muzičky – tvorivé hudobné dielne detských ľudových hudieb a Malí tanečníci – tvorivé dielne pre tanečníkov z detských folklórnych súborov realizovali Občianske združenie RODON Klenovec, s odborným garantom Národným osvetovým
RÓMSKE ČARDÁŠE z lokalít Krásnohorského Podhradia, Rožňavy, Kunovej Teplice a Slavca čoskoro na DVD!
Napísal(a) Tímea Jakabová
Minuloročné aktivity našej GOS-ky, zamerané na výskum gemerských rómskych čardášov, dostali v týchto dňoch konečnú podobu formou digitalizácie rómskych tancov. V budove rožňavskej radnice sa dňa 24.8.2016 zišli tanečníci Anita Kovács, Erik Brusznyai a Barbara Gyenes i choreograf Attila Oláh, aby na základe výpovede
Podoby tanca s odborníkom na gemerský folklór Ladislavom Bačinským
Napísal(a) Dana Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v tomto roku pripravuje v oblasti folklóru aj ďalšie formy pre skvalitnenie interpretačnej úrovne folklórnych kolektívov. Najbližšie edukačné podujatie sa uskutoční 3. septembra 2016 v Kultúrnom dome vo Vlachove so začiatkom o 14.00 pod názvom Podoby tanca. Ide o metodické stretnutie s odborníkom
Vôňu sena a melódie gemerských trávnic priviezol súbor Gemer z Dobšinej na dvor Domu gemerskej kultúry
Napísal(a) Dana Lacková
Vôňa sena a melódie gemerských trávnic sa vznášali večer, 20.7.2016 ponad dvor Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Diváci sa spolu s členmi folklórneho súboru Gemer z Dobšinej preniesli na horské gemerské lúky a zaspomínali na časy nie tak dávno minulé. S chovom oviec a dobytka, tak typickým pre horný
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-