Knižnice (222)
Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Besedy v Rožňave so spisovateľ Jozefom Kollárom a propagátorom detského čítania Tiborom Hujdičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti základných škôl ďalšie podujatia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III. V piatok 4.10.2019 sa uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Jozef Kollár vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Od detstva som rád počúval "jednoduché" príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko,
Nové strany v Mestskej knižnici Samuela Reusa
Napísal(a) Mestská knižnica Samuela ReussaMestská knižnica Samuela Reussa v Revúcej podala v roku 2019 projekt so žiadosťou o dotáciu s názvom Nové strany cez Fond na podporu umenia. FPU žiadosť schválil a pridelil knižnici sumu 1 500 eur na nákup nových kníh. Reussova knižnica tak dostala možnosť rozšíriť knižničný fond o približne 150 nových titulov. Knižnú zbierku je nevyhnutné rozšíriť všetkými smermi, no uprednostnené sú najmä tituly z histórie, psychológie, sociológie, literárnej vedy, pedagogiky a medicíny. Ako po ostatné roky, aj tentoraz je najširšou časťou akvizície nákup beletrie, ktorá zahŕňa prevažne romány, detektívne romány a literatúru pre mládež. Samotný nákup je rozdelený do niekoľkých fáz v priebehu júla až decembra roku 2019. Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
K 30. výročiu Nežnej revolúcie. Do poslednej chvíle nebolo jasné, ako to celé dopadne.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila 20. septembra 2019 o 10:30 besedu so slovenskou filmovou a divadelnou herečkou Mgr. art. Ľubicou Blaškovičovou, členkou Koordinačného výboru OF-VPN Košice, na tému „Spätný pohľad – 30.výročie Nežnej revolúcie, očakávania a nádeje tridsať rokov po...“ a výstavu pod názvom „30. výročie Nežnej revolúcie“.
Komunistický režim v Československu skolaboval pod tlakom verejnosti v novembri 1989 v ovzduší zmien v ZSSR i celom sovietskom bloku. K pádu režimu prispeli ako medzinárodné, tak aj domáce dôvody. Dôvody je však nutné hľadať aj v premenách celej spoločnosti.
Najprestížnejší slovenský knižný ilustrátor v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Významného maliara, grafika a ilustrátora Martina Kellenbergera privíta v stredu 18. septembra 2019 o 9:00 hod. v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Martin Kellenberger sa narodil v Bratislave, no jeho druhým domovom je aj mesto Modra, ku ktorému má veľmi blízky vzťah. Absolvoval katedru výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského.
S Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou o tom, ako sa ovocie a zeleninka stali detskými kamarátmi
Napísal(a) Tatiana Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili pre deti materských a základných škôl, ako aj širokú verejnosť v piatok 27. septembra 2019 stretnutie s autorkami kníh Moji zeleninkoví kamaráti a Moji ovocní kamaráti Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Do rožňavskej knižnice príde slovenská spisovateľka Silvia Bystričanová
Napísal(a) Tatiana Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Slovenskú spisovateľku a autorku úspešných románov Silviu Bystričanovú privíta Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 v stredu 11. septembra 2019 o 16:30 hod. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Tvorba Silvie Bystričanovej je inšpiratívna a motivačná. Prostredníctvom vtipu a životného štýlu literárnych postáv v nej čitatelia objavia chuť zmeniť vlastný život, prípadne naň pozerať "inými" očami. „Narodila som sa v znamení Vodnára a rodičia chceli, aby som bola učiteľka.
Milan Rastislav Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat
Napísal(a) T. Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ podujatia o tejto významnej osobnosti. V utorok 25.6.2019 bude mať v priestoroch knižnice prednášku na tému „M. R. Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat“ z Historický ústav SAV Bratislava Mgr. Michal Kšiňan, MAS, PhD. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa z podujatia) - Pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 6. júna 2019 uskutočnilo na Námestí baníkov v Rožňave (malé pódium) hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti a širokú verejnosť pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie má už niekoľkoročnú tradíciu. Tento rok ho otvoril zástupca primátora mesta Ján Lach a riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. Začalo sa netradične – pozvanie prijal hudobný hosť Róbert "Ropko" Šimko, skladateľ, textár a zakladateľ skupiny W.O.A – neskôr premenovaná na Massriot. V roku 2007 skončil na 3. mieste v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar. Jeho spev s gitarou bol skvelým oživením celého podujatia.
Prijmite pozvanie do knižnice na stretnutie a autogramiádu s Antóniou Mačingovou
Napísal(a) Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť na pondelok 17.6.2019 o 17:00 hod. podujatie s Antóniou Mačingovou pod názvom Mama, strážkyňa zdravia rodiny. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Celkovej zmene stravovacích návykov sa Antónia Mačingová venuje viac ako 20 rokov. Vďaka úprave vlastného jedálnička a zmenou istých myšlienkových vzorcov prekonala závažnú chorobu a vyhla sa celoživotnému užívaniu liekov.
Viac...
Prozaik, scenárista, publicista a prekladateľ zo španielčiny príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre mladšie i staršie deti základných škôl besedy so slovenským spisovateľom Romanom Bratom, ktoré sa budú konať v stredu 5. júna 2019 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Meno Roman Brat v literárnych kruhoch na Slovensku už dávno nie je neznámy pojem. Ako syn novinára a výtvarníčky dostal talent do vienka. K intenzívnemu čítaniu kníh sa dostal až v puberte. "Ako dieťa som čítal tak normálne, radšej som behal za loptou, pukom a neskôr za babami. Nebol som knihomoľ,“ priznáva Roman Brat.
Mária Antalová, predsedníčka MO Matice slovenskej v Gemerskej Polome a jej vzťah ku knihám a osobnostiam
Napísal(a) D. ČervenákováMnohé významné osobnosti majú pozitívny vzťah ku knihe. Písaný text beletrizovaný, či náučný im nie je cudzí a pravdepodobne týmto vplývajú i na svoje najbližšie okolie. Sme hrdá obec Gemerská Poloma, ktorá sa môže pýšiť slávnymi osobnosťami, ktoré svojimi činmi prekonali hranice svojej vlasti a zanechali po sebe výraznú stopu v dejinách ľudstva. Medzi ne nesporne patria aj mená ako Peter Kellner Záboj Hostinský a Peter Madáč. Pre oboch kniha znamenala veľa, dokonca natoľko, že Peter Kellner vlastnil jednu z najväčších knižníc a Peter Madáč popri štúdiu na škole zastával funkciu knihovníka v univerzitnej knižnici vo Wittenbergu. Možno by sa v našej obecnej knižnici medzi nami, čitateľmi, cítili dobre, pretože i toho roku sme mohli nazrieť do novučičkých kníh,
Obnova knižničného fondu v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) dc„Do knižnice za pohodou a poznaním“ je názov projektu Obecnej knižnice, ktorý je realizovaný z dotácie z Fondu na podporu umenia v roku 2018 a s finančnou spoluúčasťou obce Gemerská Poloma. Projekt je určený všetkým vekovým kategóriám – používateľom súčasným i potenciálnym.
Stáročia zmenili výzor knihy, ale sotva zmenili jej podstatu, sprevádza nás životom od najranejšieho bytia. Najskôr nás oslovujú len obrázky a vymýšľame si podľa nich rôzne príbehy, potom sa začneme kamarátiť s písmenkami, ktoré postupne spájame, vzniknú slová, neskôr nám ani vety nerobia problém – až nakoniec vieme čítať text. Takto jednoducho môžeme opísať začiatok kamarátstva s knihou. Buď si ju zamilujeme, alebo...
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 7. mája 2019 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice Andreja HRYCA, slovenského herca filmového plátna a divadelných dosiek, autora knihy INVENTÚRA – nové, doplnené vydanie.
Andrej Hryc sa narodil v Bratislave, kde vyštudoval VŠMU divadelnú fakultu, odbor herectvo u L. Chudíka a prof. J. Budského. Ako divadelný herec pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a na Novej scéne v Bratislave. Na svojom konte má množstvo filmov, televíznych, divadelných a rozhlasových inscenácií.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-