
Knižnice (190)
Gemerskopolomská knižnica pravidelne obohacuje svoj fond o nové knihy
Napísal(a) D. Červenáková
Nové knihy v Gemerskej Polome zakúpené z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia a spoluúčasti obce Gemerská Poloma formou dotácie prostredníctvom projektu pod názvom: „Knižničné dvere dokorán s novými knihami pre všetkých“.
Vytvoriť pozitívny vzťah človeka – čitateľa ku knihe, navrátiť ho k textu je jedným z cieľov našej knižnice. Čitateľov máme malých i veľkých, mladých i starších a všetci majú jedno spoločné – lásku ku knihe. Na veku nezáleží – naši návštevníci objavujú svet písaného textu každý po svojom. Niekto má rád detektívku, a nie sú to len muži, čoraz viac žien siaha po knihe so zápletkou a napätím. Naopak, aj muži siahnu po literatúre s kúskom romantiky, ale dominantou u nich stále ostáva literatúra faktu a praktické návody, či hobby literatúra.
Klimatické zmeny, znečistené ovzdušie, vyrubovanie lesov... na besede s meteorológom Petrom Jurčovičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila v rámci Marca – mesiaca knihy pre širokú verejnosť v stredu 11. marca 2020 o 16:30 hod. stretnutie s významným slovenským meteorológom RNDr. Petrom Jurčovičom, ktorý vo svojom odbore nepochybne patrí k špičke.
RNDr. Peter Jurčovič absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského na Katedre astronómie, geofyziky a meteorológie. Pracoval 17 rokov v predpovednej meteorologickej službe Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila od 2.3. - 8.3.2020 v rámci Týždňa slovenských knižníc podujatia pre všetky vekové kategórie. Marec je už tradične spájaný s knihou. Pripomíname si ho na počesť Mateja Hrebendu, ktorý počas svojho života šíril medzi slovenským ľudom osvetu a motivoval ich čítať. Čítanie poskytuje jedinečnú príležitosť plne sa ponoriť do myšlienok, pocitov a sveta inej osoby, čo môže výrazne zvýšiť porozumenie emóciám a témami druhého človeka, zlepšiť spoločenské schopnosti. „V minulosti bolo úplne prirodzené, že deti trávili voľný čas s knihou v ruke. Dnes je tento stav iný, preto sa snažíme prilákať čitateľov aj na rôzne podujatia,“ skonštatovala pracovníčka knižnice.
Zoznámte sa s príbehom najstaršej slovenskej kamionistky, s jej obrazmi a knihami
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sprístupnila 10. februára 2020 výstavu fotografií a obrazov Jarmily Zacher Pajpachovej "Môj život kamionistky“. Besedy s autorkou výstavy sa návštevníci knižnice budú môcť zúčastniť 3. marca 2020 o 16:30 v rámci cyklu „Po svete za volantom...“ „Ženy v nezvyčajnom povolaní – život v kamióne“.
Jarmila Zacher Pajpachová, autorka dvoch kníh „Môj život kamionistky“ a „Spoveď kamionistky“, je najstaršou kamionistkou na Slovensku, o čom svedčí aj jej certifikát slovenských rekordov.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila kurz fotografovania s profesionálom Krisztiánom Kálim
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v posledný deň prvého mesiaca roku 2020 pripravila pre širokú verejnosť kurz fotografovania v spolupráci s Krisztiánom Kálim - Kalis photography. Úvodné stretnutie s lektorom sa uskutoční 31.1.2020 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č.3. Fotografia, hlavne v dnešnom svete, je aktívnou súčasťou nášho života. Život pozostáva z neopakovateľných chvíľ a v niektorých prípadoch je tímová spolupráca na nezaplatenie. Nájsť najjednoduchší spôsob, ako sa naučiť fotografovať, nebýva ľahké. Mnohokrát sa uspokojíme s tým, čo sme stihli zachytiť, no výsledok nie vždy je k našej spokojnosti.
„Modernizujeme históriu“ – Staré dokumenty v nových regáloch knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zrealizovala projekt „Modernizujeme históriu“ na Úseku regionálnej literatúry a bibliografie.
Úsek bibliografie a regionálnej literatúry bol v knižnici vytvorený v roku 1963 ako jeden z prvých regionálnych oddelení v knižniciach na Slovensku. Knižnica v Rožňave sa počas svojho pôsobenia niekoľkokrát sťahovala. To sa tiež podpísalo pod veľmi zastaralý stav jednotlivých regálov. Bolo už nevyhnutné vynoviť a zatraktívniť interiér.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave podala žiadosť o poskytnutie financií na Fond na podporu umenia na zabezpečenie nových knižničných regálov.
Zážitkovo-informačnú záhradu otvorili v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Po Geologickej bádateľni v Baníckom múzeu v Rožňave bola v stredu 11. decembra 2019 otvorená zážitkovo-informačná záhrada v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Projekt pod názvom Objavujeme čaro Gemera má za cieľ netradičným spôsobom spropagovať klenoty Gemera. V Košickom kraji pribudol tak ďalší inovatívny projekt vďaka krajskému dotačnému programu Terra Incognita a výzve Tradície inšpirujú inovácie. Medzi pozvanými hosťami boli zástupcovia Odboru kultúry a cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja Eva Bružeňáková a Veronika Šitárová, poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, riaditelia základných a stredných škôl, ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov a firiem, ktorí sa na projekte podieľali.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 22.11.2019 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VIII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mesiac fotografie láka širokú verejnosť aj odborníkov pozrieť si výstavy rôzneho druhu nielen v inštitúciách a výstavných sieňach na Slovensku, ale po celom svete.
„Tradície inšpirujú inovácie“. Objavujeme čaro Gemera
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja realizuje v okolí budovy knižnice zážitkovo-informačnú záhradu Objavujeme čaro Gemera. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja v rámci programu Terra Incognita. Je jedným zo šiestich projektov realizovaných v rámci výzvy programu Terra Incognita „Tradície inšpirujú inovácie“.
Víťazné projekty reprezentujú rôzne oblasti kultúrnej ponuky. V rámci krajského dotačného programu mohol jeden projekt získať finančnú podporu maximálne 20 000 eur. Sprostredkovateľským orgánom výzvy je Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, n. o.
Besedy v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť v druhej polovici mesiaca október dve podujatia s autormi kníh. V utorok 22. októbra 2019 sa uskutoční beseda so slovenskou spisovateľkou Michaelou Ellou Hajdukovou pod názvom „Všetky moje tváre“ a v stredu 23. októbra 2019 tri stretnutia s Pavlom „Hiraxom“ Baričákom, zakladateľom knižného vydavateľstva HladoHlas, autorom románov a kníh s motivačnou literatúrou, fotografom, cestovateľom, hudobníkom, pod názvom „Šlabikár šťastia.“ Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Viac...
Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Besedy v Rožňave so spisovateľ Jozefom Kollárom a propagátorom detského čítania Tiborom Hujdičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti základných škôl ďalšie podujatia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III. V piatok 4.10.2019 sa uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Jozef Kollár vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Od detstva som rád počúval "jednoduché" príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko,
Nové strany v Mestskej knižnici Samuela Reusa
Napísal(a) Mestská knižnica Samuela Reussa
Mestská knižnica Samuela Reussa v Revúcej podala v roku 2019 projekt so žiadosťou o dotáciu s názvom Nové strany cez Fond na podporu umenia. FPU žiadosť schválil a pridelil knižnici sumu 1 500 eur na nákup nových kníh. Reussova knižnica tak dostala možnosť rozšíriť knižničný fond o približne 150 nových titulov. Knižnú zbierku je nevyhnutné rozšíriť všetkými smermi, no uprednostnené sú najmä tituly z histórie, psychológie, sociológie, literárnej vedy, pedagogiky a medicíny. Ako po ostatné roky, aj tentoraz je najširšou časťou akvizície nákup beletrie, ktorá zahŕňa prevažne romány, detektívne romány a literatúru pre mládež. Samotný nákup je rozdelený do niekoľkých fáz v priebehu júla až decembra roku 2019. Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
K 30. výročiu Nežnej revolúcie. Do poslednej chvíle nebolo jasné, ako to celé dopadne.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila 20. septembra 2019 o 10:30 besedu so slovenskou filmovou a divadelnou herečkou Mgr. art. Ľubicou Blaškovičovou, členkou Koordinačného výboru OF-VPN Košice, na tému „Spätný pohľad – 30.výročie Nežnej revolúcie, očakávania a nádeje tridsať rokov po...“ a výstavu pod názvom „30. výročie Nežnej revolúcie“.
Komunistický režim v Československu skolaboval pod tlakom verejnosti v novembri 1989 v ovzduší zmien v ZSSR i celom sovietskom bloku. K pádu režimu prispeli ako medzinárodné, tak aj domáce dôvody. Dôvody je však nutné hľadať aj v premenách celej spoločnosti.
Gustáv Reuss – 205. výročie narodenia
4. január – Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf.
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, ktorej originál bol písaný v gemerskom nárečí. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. Okrem jedinej knihy Května Slovenska, ktorá vyšla tlačou v r. 1853 a mnohých odborných článkov v časopisoch, celé jeho dielo zostalo v rukopise. Až v roku 1982 vydalo vydavateľstvo Tatran pod názvom Muránska venuša dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisnú črtu Obraz zo Zdychavy (1856), dej ktorých sa odohráva na Muránskom hrade a v Muránskej Zdychave. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Peter Kellner-Hostinský – 200. výročie narodenia
6. január – Peter Kellner-Hostinský (6.1.1823 Gemerská Poloma – 10.8.1873 Rimavská Sobota) – spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor.
Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V rokoch 1849-50 bol slúžnym v Rožňave, neskoršie adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval s Pavlom Dobšinským a Reussovcami. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí, v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa sa do Rimavskej Soboty, kde pracoval aj ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Bohatá a všestranná je jeho publikačná činnosť, uverejňoval básne, prózu a drámu, historické a vedecké články. Napísal rozsiahle vedecké rozpravy a štúdie z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Jeho menom je pomenovaná ZŠ v Rimavskej Sobote a v Gemerskej Polome, kde od roku 1996 prebieha súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa z r. 1934 od Fraňa Štefunku. MM-
Elena Dubnická – 35. výročia úmrtia
7. január – Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.
V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF UK v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (1960) – o akademickom maliarovi, pedagógovi, zakladateľovi národne chápanej historickej maľby a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov. MM-
Július Rudnay – 145. výročie narodenia
9. január – Július Rudnay (9.1.1878 Plešivec – 4.1.1957 Budapešť) – maliar, grafik, výtvarný pedagóg.
Podmienky na Gemeri, v ktorých prežil detské roky, podnecovali jeho obrazotvornosť. Mal iba trinásť rokov, keď stratil otca a matka sa presťahovala do Budapešti. Šudoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti a v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. V roku 1903 žil v Paríži, 1904 v Gemeri, potom v Budapešti. Od roku 1914 pôsobil v Lučenci, od roku 1922 ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde učil viacerých slovenských výtvarníkov. V roku 1947 založil v Baji umelecké dielne, kde sa aj natrvalo usadil. V Rimavskej Sobote viedol letný kurz maľovania. Počas návštev Gemera robil štúdie postáv dedinčanov vo výrazných farbách modrej, červenej a svietiaco bielej, ktoré vystupujú zo žltohnedého pozadia. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave a v galériách v Nových Zámkoch, Lučenci, Komárne, v MNG Budapešti a vo viacerých európskych galériách. MM-
Ľudovít Skalník – 240. výročie narodenia
19. január – Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.
Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. Ako hudobník sa angažoval v oblasti kompozičnej a aj interpretačnej, predovšetkým ako organista, ale zúčastňoval sa aj mnohých sólových a komorných hudobných produkcií, čo napokon vyplynulo z jeho poslania učiteľa hudby. Ako organizátor hudobného života Gemera participoval významnou mierou na tvorbe hudobného repertoáru nielen Rožňavy a Jasova, ale aj okolitých kostolov regiónu, ktoré patrili do okruhu hudobnej siete tejto oblasti. V rámci Gemera reprezentuje jednu z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov a v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku patrí jeho tvorba k vrcholom kvality autorov regionálneho významu. K poznaniu jeho života a diela prispel aj František Zagiba, z Rožňavy pochádzajúci muzikológ, hudobný historik a publicista. MM-
Jozef Škultéty – 75. výročie úmrtia
19. január – Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota – 19.01.1948 Martin) – literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor.
Aktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. V r. 1863 – 1967 študoval v Rimavskej Sobote, 1867 – 1969 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877 – 1979 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920). -MM-
Karol Salva – 110. výročie úmrtia
21. január – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – kníhtlačiar, pedagóg, národný pracovník.
V r. 1863-67 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej, v r. 1868-69 na revúckom učiteľskom ústave. Potom pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a v Klenovci. Počas štúdia v Revúcej i ako učiteľ organizoval slovenské ochotnícke divadlo. Potom odišiel do Osijeku, kde sa vyučil za kníhtlačiara a v r. 1888 na radu I. B. Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve. Salvova tlačiareň za roky 1888 – 1909 vydala 258 titulov v celkovom náklade 750 tisíc výtlačkov. Väčšinu z nich tvorili ľudovýchovné, pedagogické, kultúrnosvetové a náboženské tituly. Ďalej vydával osvedčené ľudové kalendáre, medzi nimi aj Tranovský evanjelický kalendár, aj početné časopisy, ktoré boli venované pedagogickým problémom, vzdelávaniu učiteľov, ale aj ľudu a detí. Neskôr pri tlačiarni zriadil aj kníhkupectvo, papiernictvo a centrálny sklad pre knihy dovážané zo slovanských krajín. V roku 1900 zriadil filiálku v Liptovskom Mikuláši. V r. 1909 odišiel do Ameriky, kde aktívne pracoval medzi krajanmi, pôsobil v redakciách Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka. V roku 1910 ukončil štúdium teológie a odvtedy až do smrti pôsobil ako evanjelický farár na niekoľkých miestach v USA, naposledy v Clevelande. -MM-
Pavol Bilnica – 250. výročie narodenia
23. január – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – cirkevný hodnostár, pedagóg.
Do školy chodil v Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave v spoločnosti národne uvedomelých spolužiakov, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 prednášal na ev. lýceu v Bratislave predovšetkým prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol výborný štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-
Daniel Sinapius-Horčička – 335. výročie úmrtia
27. január – Daniel Sinapius-Horčička (3.8.1640 Sučany – 27.1.1688 Levoča) – barokový spisovateľ, učiteľ, kazateľ.
Po štúdiu na wittenberskej univerzite bol v rokoch 1663 – 1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy. Potom pôsobil ako ev. kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. V r. 1683 ho pozvali Levočania za slovenského kňaza a inšpektora gymnázia, vykonával aj funkciu redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk, vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a používa slovenské jazykové prostriedky. Niekoľkými modlitbami významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum, preložil Komenského dielo Orbis pictus. Významné sú jeho diela – Neo-forum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, 1678) – svetský výber 534 sentencií, prísloví, porekadiel a pranostík v slovenčine (češtine) a latinskom preklade (mnohé sú dosiaľ používané) a katechizmus Perlička dítek božích (1683). -MM-
Ladislav Herényi – 100. výročie narodenia
30. január – Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a Bôrke. Patril k zakladateľom rožňavskej jaskyniarskej skupiny Speleo Rožňava, ktorá za celú dobu svojej existencie prispela k poznaniu podzemia krasových území na lokalitách celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ Gombaseckej jaskyne (1951) a ďalších jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine – Marciho jaskyňa, Snežná diera, Havrania skala, Farárova jama, Čertova jama, Okrajová Peňažnica a i. Od r. 1955 bol správcom Gombaseckej jaskyne, kde je na jeho počesť jeho menom pomenovaná sieň ako Herényiho sieň, ktorá patrí medzi najkrajšie časti jaskyne a je charakteristická bohatou brčkovou výzdobou. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne v roku 1964 a prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Bol aj autorom odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. V roku 1973 in memoriam získal najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. -MM-
Karol Viest – 120. výročie úmrtia
30. január – Karol Viest (19. alebo 28. 6.1844 Revúca – 30.1.1903 Myjava) – učiteľ, osvetový pracovník.
Základné vzdelanie získal v Revúcej. Do gymnázií chodil v Těšíne, v Kežmarku a v Prešove, kde r. 1865 maturoval. V tom istom roku sa stal poslucháčom bohosloveckej fakulty v Prešove. Po troch rokoch sa stal sa pomocným učiteľom revúckeho gymnázia. Po ročnom účinkovaní na gymnáziu odišiel dokončiť štúdiá teológie a histórie na erlangenskú univerzitu do Nemecka. Po návrate, v roku 1870, pokračoval ako profesor matematiky a dejepisu na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde pôsobil až do jeho násilného zrušenia, súčasne ako učiteľ počtov v dievčenskom vychovávacom ústave. Potom odišiel za učiteľa do Myjavy, kde založil školskú knižnicu, ktorá slúžila aj verejnosti. Ako referent pre školské záležitosti vypracoval učebné plány pre ev. ľudové školy v nitrianskom senioráte a zaviedol nové vyučovacie predmety (gramatika, história, fyzika). Bol známy svojou spolkovou činnosťou, zaoberal sa ovocinárstvom, založil mestskú štepnicu, bol hospodár pytlikárskeho spolku a spoluzakladateľ a funkcionár hasičského spolku v Myjave. -MM-