
Knižnice (205)
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave nespí, aj v čase zatvorenia, knihovníci pracujú...
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila prostredníctvom sociálnej siete rôzne aktivity pre deti, mládež i dospelých. „Toto náročné obdobie, ktorým momentálne všetci prechádzame, si plne uvedomujeme a napriek zatvoreniu knižnice, pracujeme a robíme maximum, aby čitatelia a návštevníci nezabudli, že sme tu pre nich aj v tomto období,“ povedala na úvod pracovníčka T. Bagačková-Zollerová a pokračovala „Na sociálnej sieti Facebook už niekoľko týždňov prebieha súťaž s otázkami a ukážkami pod názvom „Hádaj, z ktorej knihy je ukážka...“ V tomto roku sme tiež vyhlásili už 4. ročník literárnej súťaže „Perly poznania“ pre tri vekové kategórie – deti (7-15 rokov), študentov (15-19 rokov) a dospelých (nad 19 rokov) aj s ukážkami jednotlivých kníh.“
Gemerskopolomská knižnica pravidelne obohacuje svoj fond o nové knihy
Napísal(a) D. Červenáková
Nové knihy v Gemerskej Polome zakúpené z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia a spoluúčasti obce Gemerská Poloma formou dotácie prostredníctvom projektu pod názvom: „Knižničné dvere dokorán s novými knihami pre všetkých“.
Vytvoriť pozitívny vzťah človeka – čitateľa ku knihe, navrátiť ho k textu je jedným z cieľov našej knižnice. Čitateľov máme malých i veľkých, mladých i starších a všetci majú jedno spoločné – lásku ku knihe. Na veku nezáleží – naši návštevníci objavujú svet písaného textu každý po svojom. Niekto má rád detektívku, a nie sú to len muži, čoraz viac žien siaha po knihe so zápletkou a napätím. Naopak, aj muži siahnu po literatúre s kúskom romantiky, ale dominantou u nich stále ostáva literatúra faktu a praktické návody, či hobby literatúra.
Klimatické zmeny, znečistené ovzdušie, vyrubovanie lesov... na besede s meteorológom Petrom Jurčovičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila v rámci Marca – mesiaca knihy pre širokú verejnosť v stredu 11. marca 2020 o 16:30 hod. stretnutie s významným slovenským meteorológom RNDr. Petrom Jurčovičom, ktorý vo svojom odbore nepochybne patrí k špičke.
RNDr. Peter Jurčovič absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského na Katedre astronómie, geofyziky a meteorológie. Pracoval 17 rokov v predpovednej meteorologickej službe Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila od 2.3. - 8.3.2020 v rámci Týždňa slovenských knižníc podujatia pre všetky vekové kategórie. Marec je už tradične spájaný s knihou. Pripomíname si ho na počesť Mateja Hrebendu, ktorý počas svojho života šíril medzi slovenským ľudom osvetu a motivoval ich čítať. Čítanie poskytuje jedinečnú príležitosť plne sa ponoriť do myšlienok, pocitov a sveta inej osoby, čo môže výrazne zvýšiť porozumenie emóciám a témami druhého človeka, zlepšiť spoločenské schopnosti. „V minulosti bolo úplne prirodzené, že deti trávili voľný čas s knihou v ruke. Dnes je tento stav iný, preto sa snažíme prilákať čitateľov aj na rôzne podujatia,“ skonštatovala pracovníčka knižnice.
Zoznámte sa s príbehom najstaršej slovenskej kamionistky, s jej obrazmi a knihami
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sprístupnila 10. februára 2020 výstavu fotografií a obrazov Jarmily Zacher Pajpachovej "Môj život kamionistky“. Besedy s autorkou výstavy sa návštevníci knižnice budú môcť zúčastniť 3. marca 2020 o 16:30 v rámci cyklu „Po svete za volantom...“ „Ženy v nezvyčajnom povolaní – život v kamióne“.
Jarmila Zacher Pajpachová, autorka dvoch kníh „Môj život kamionistky“ a „Spoveď kamionistky“, je najstaršou kamionistkou na Slovensku, o čom svedčí aj jej certifikát slovenských rekordov.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila kurz fotografovania s profesionálom Krisztiánom Kálim
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v posledný deň prvého mesiaca roku 2020 pripravila pre širokú verejnosť kurz fotografovania v spolupráci s Krisztiánom Kálim - Kalis photography. Úvodné stretnutie s lektorom sa uskutoční 31.1.2020 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č.3. Fotografia, hlavne v dnešnom svete, je aktívnou súčasťou nášho života. Život pozostáva z neopakovateľných chvíľ a v niektorých prípadoch je tímová spolupráca na nezaplatenie. Nájsť najjednoduchší spôsob, ako sa naučiť fotografovať, nebýva ľahké. Mnohokrát sa uspokojíme s tým, čo sme stihli zachytiť, no výsledok nie vždy je k našej spokojnosti.
„Modernizujeme históriu“ – Staré dokumenty v nových regáloch knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zrealizovala projekt „Modernizujeme históriu“ na Úseku regionálnej literatúry a bibliografie.
Úsek bibliografie a regionálnej literatúry bol v knižnici vytvorený v roku 1963 ako jeden z prvých regionálnych oddelení v knižniciach na Slovensku. Knižnica v Rožňave sa počas svojho pôsobenia niekoľkokrát sťahovala. To sa tiež podpísalo pod veľmi zastaralý stav jednotlivých regálov. Bolo už nevyhnutné vynoviť a zatraktívniť interiér.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave podala žiadosť o poskytnutie financií na Fond na podporu umenia na zabezpečenie nových knižničných regálov.
Zážitkovo-informačnú záhradu otvorili v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Po Geologickej bádateľni v Baníckom múzeu v Rožňave bola v stredu 11. decembra 2019 otvorená zážitkovo-informačná záhrada v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Projekt pod názvom Objavujeme čaro Gemera má za cieľ netradičným spôsobom spropagovať klenoty Gemera. V Košickom kraji pribudol tak ďalší inovatívny projekt vďaka krajskému dotačnému programu Terra Incognita a výzve Tradície inšpirujú inovácie. Medzi pozvanými hosťami boli zástupcovia Odboru kultúry a cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja Eva Bružeňáková a Veronika Šitárová, poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, riaditelia základných a stredných škôl, ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov a firiem, ktorí sa na projekte podieľali.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 22.11.2019 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VIII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mesiac fotografie láka širokú verejnosť aj odborníkov pozrieť si výstavy rôzneho druhu nielen v inštitúciách a výstavných sieňach na Slovensku, ale po celom svete.
„Tradície inšpirujú inovácie“. Objavujeme čaro Gemera
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja realizuje v okolí budovy knižnice zážitkovo-informačnú záhradu Objavujeme čaro Gemera. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja v rámci programu Terra Incognita. Je jedným zo šiestich projektov realizovaných v rámci výzvy programu Terra Incognita „Tradície inšpirujú inovácie“.
Víťazné projekty reprezentujú rôzne oblasti kultúrnej ponuky. V rámci krajského dotačného programu mohol jeden projekt získať finančnú podporu maximálne 20 000 eur. Sprostredkovateľským orgánom výzvy je Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, n. o.
Viac...
Besedy v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť v druhej polovici mesiaca október dve podujatia s autormi kníh. V utorok 22. októbra 2019 sa uskutoční beseda so slovenskou spisovateľkou Michaelou Ellou Hajdukovou pod názvom „Všetky moje tváre“ a v stredu 23. októbra 2019 tri stretnutia s Pavlom „Hiraxom“ Baričákom, zakladateľom knižného vydavateľstva HladoHlas, autorom románov a kníh s motivačnou literatúrou, fotografom, cestovateľom, hudobníkom, pod názvom „Šlabikár šťastia.“ Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Besedy v Rožňave so spisovateľ Jozefom Kollárom a propagátorom detského čítania Tiborom Hujdičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti základných škôl ďalšie podujatia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III. V piatok 4.10.2019 sa uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Jozef Kollár vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Od detstva som rád počúval "jednoduché" príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko,
Nové strany v Mestskej knižnici Samuela Reusa
Napísal(a) Mestská knižnica Samuela Reussa
Mestská knižnica Samuela Reussa v Revúcej podala v roku 2019 projekt so žiadosťou o dotáciu s názvom Nové strany cez Fond na podporu umenia. FPU žiadosť schválil a pridelil knižnici sumu 1 500 eur na nákup nových kníh. Reussova knižnica tak dostala možnosť rozšíriť knižničný fond o približne 150 nových titulov. Knižnú zbierku je nevyhnutné rozšíriť všetkými smermi, no uprednostnené sú najmä tituly z histórie, psychológie, sociológie, literárnej vedy, pedagogiky a medicíny. Ako po ostatné roky, aj tentoraz je najširšou časťou akvizície nákup beletrie, ktorá zahŕňa prevažne romány, detektívne romány a literatúru pre mládež. Samotný nákup je rozdelený do niekoľkých fáz v priebehu júla až decembra roku 2019. Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Gustáv Lojko – 160. výročie narodenia
4. december – Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec – 2.6.1871 Tisovec) – pedagóg, spisovateľ, básnik,
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. Po príchode do Revúcej sa venoval osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej a ľudovýchovnej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval ako 22-ročný veršami Hlasy z cudziny, v roku 1866 mu vyšla zbierka Spomienky. Počas pôsobenia v Revúcej mu vyšla zbierka Zvuky gemerské. Poviedkami, besednicani, fejtónmi i historickými, folkloristickými a pedagogickými článkami prispieval do časopisov a novín Orol, Sokol, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Cirkevné listy i do almanachu Tatran.. -MM-
Samuel Ferjenčík – 230. výročie narodenia
4. december – Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1841 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. V roku 1852 mu Ústredný meteorologický ústav vo Viedni poslal meteorologické prístroje a ako jeden z prvých výsledky svojich krátkodobých aj dlhodobých meteorologických pozorovaní a predpovede počasia uverejňoval v slovenských novinách. Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí, bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849, bol členom spolku Tatrín, patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku. Vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč. Rozširoval slovenské časopisy, kde aj prispieval svojimi článkami, publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. . -MM-
Adolf Titus Reuss – 200. výročie narodenia
6. december – Adolf Titus Reuss (6.12.1823 Revúca – 21.1.1902 Revúca) – národopisec, ekonóm.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, potom študoval v Levoči, Bratislave a Halle. Pôsobil ako juristický slúžny v Jelšave a Muráni. Už počas štúdií sa zaoberal zbieraním slovenských ľudových rozprávok, prispel do prvej slovenskej zbierky rozprávok Jána Francisciho-Rimavského, do zbierky Slovenskje povesti, do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí i do rukopisnej zbierky rozprávok svojho otca Samuela Reussa, nazvanej Codex revúcky, ktorý je v súčasnosti uložený v zbierkach Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Patril k zakladateľom Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej a finančne naň prispieval. Pochovaný je na revúckom cintoríne, jeho fotografia sa nezachovala. -MM-
Rudolf Homola – 125. výročie úmrtia
6. december – Rudolf Homola (1.4.1822 Revúca – 6.12.1898 Revúca) – pedagóg.
Štúdium teológie ukončil v Halle. Krátko pôsobil ako kaplán v Revúcej a profesor na ev. kolégiu v Prešove, od roku 1862 opäť v Revúcej ako profesor a správca prvého slovenského gymnázia, neskôr ako účtovník revúckej Pomocnice. Zaslúžil sa o založenie i rozvoj revúckeho gymnázia, bol zostavovateľomn jeho výročných správ. Je autorom učebníc dejepisu, dejín nemeckej literatúry, úvodu do harmonizácie chorálov pre učiteľské školy a didaktickej poviedky, propagujúcej sporenie a sporiteľne. Jeho činnosť pripomínajú aj informácie v Pamätnej izbe slovenského gymnázia v Revúcej. -MM-
Ľudovít Skalník – 175. výročie úmrtia
7. december – Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.
Jedna z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku. Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. V roku 2020 vyšla raritná nahrávka troch jeho omší C dur, D dur, Es dur na zvukovom nosiči CD vo vydavateľstve Hevhetia. Jeho omša C Dur zaznela na koncerte 6. júna 2021 v premoštrátskom kostole v Košiciach v podaní členov orchestra Štátneho divadla v Košiciach pod taktovkou Adriána Harvana. -MM-
Imrich Pekár – 185. výročie narodenia
9. december – Imrich Pekár (9.12.1838 Rožňava – 12.7.1923 Budapešť) – strojný inžinier, národohospodár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na polytechnike vo Viedni a Karlsruhe. Od r. 1859 pracoval v mlynárskom priemysle v Anglicku a vo Francúzsku, neskôr profesor hospodárskej akadémie v Debrecíne. V r. 1880 bol na študijnej ceste v USA, zaujímal sa o americký obchod so pšenicou a mlynárenský priemysel. Iniciátor zavedenia systému verejných skladov v Uhorsku. V Rijeke dal postaviť prvý elevátor v Uhorsku. Bol spoluzakladateľom úč. spol. pre riečnu a námornú dopravu v Uhorsku. Vypracoval systém zisťovania kvality múky podľa jej farby, ktorý bol po ňom pomenovaný pekarizáciou. Prispieval do technických a hospodárskych časopisov. V roku 1910 zriadil základinu na pomoc chudobným žiakom rožňavského evanjelického gymnázia. -MM-
Ján Gallo – 15. výročie úmrtia
10. december – Ján Gallo (3.7.1922 Chyžné – 10. 12. 2008 Prešov) – učiteľ, historik, zveľaďovateľ kultúry Gemera.
Študoval v Spišskej Kapitule a v Bratislave na Pedagogickej fakulte UK. Ako učiteľ pôsobil v Kokave n/Rimavicou, v Tisovci a v Revúcej, od roku 1972 ako docent na FF UPJŠ v Prešove. Okrem pedagogickej práce dirigoval detský spevácky zbor a miešaný spevokol v Poltári, mužský spevácky zbor v Kokave nad Rimavicou. Tu založil a dirigoval dychovú hudbu a bol správcom osvetovej izby. Počas svojho pôsobenia v Revúcej sa pričinil o otvorenie pamätných izieb Prvého slovenského gymnázia, v ktorej významne pomohol zhromaždiť bohaté archívne materiály. Jeho vedecko-publikačná činnosť sa rozrástla do veľkých rozmerov. Napísal mnoho odborných článkov a publikácií, napr. Revúcke gymnázium 1862 – 1874, Dejiny stredných škôl na Gemeri do polovice 19.stor., P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg, Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej, monografie obcí Muránska Zdychava, Štítnik, Muráň, Chyžné, Tisovec a iné. 16. mája 1997 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Revúca a 23. 9. 2022 Čestné občianstvo Kokavy nad Rimavicou in memoriam. -MM-
Štefan Pekár – 250. výročie narodenia
18. december – Štefan Pekár (18.12.1773 Rožňava – 8.2.1829 Pondelok, dnes Hrnčiarska Ves) – cirkevný historik, publicista.
Školu navštevoval v Gemerskej Panici a v Rožňave, študoval v Levoči a Prešove, v roku 1796 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako vychovávateľ v Štítniku, ako evanjelický farár v Kunovej Teplici, v Rimavskej Sobote, v Pondelku. Bol členom Malohontskej učenej spoločnosti, v jej ročenkách uverejnil básne a príspevky, ktoré majú dokumentárny význam k poznaniu snáh gemerských vzdelancov v období osvietenstva. V oblasti ľudovýchovy bojoval proti poverám a šíril vzdelanosť, dbal na rozvoj a hmotné zabezpečenie cirkevného školstva, spracoval históriu cirkvi v Pondelku, vrátane životopisov kazateľov a učiteľov. V roku 1824 bol vyznamenaný krajinským miestodržiteľom za obetavosť počas morovej epidémie. -MM-
Albert Schlosser – 185. výročie narodenia
19. december – Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884-96 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 28.3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Július Markovič – 110. výročie úmrtia
19. december – Július Markovič (21.12.1860 Hrachovo – 19.12.1913 Viedeň, pochovaný v Novom Meste nad Váhom) – lekár, verejný činiteľ.
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874-80 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, v Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Kornel Ivan Halát – 100. výročie narodenia
29. december – Kornel Ivan Halát (29.12.1923 Gočovo – 27.5.2000 Montpellier, Francúzsko) – misionár ev. a. v. cirkvi.
Prvý kňaz slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. pôsobiaci ako misionár – zvestovateľ evanjelia a učiteľ bohoslovectva v Kamerune a Benine, doktor teologických vied na Univerzite v Štrasburgu, pastor a generálny vikár francúzskej lutherskej a reformovanej protestantskej cirkvi, profesor Univerzity Paula Valéryho v Montpellier vo Francúzsku. Po štúdiu na misijnej škole vo Francúzsku začal v roku 1948 misionársku službu. Pôsobil spolu s manželkou Emíliou medzi domorodým obyvateľstvom v africkom Kamerune a Benine. Zvestoval im evanjelium, zakladal školy a nemocnice, založil časopis v tamojšej reči. Na misiách v Afrike strávil viac ako 30 rokov. Neskôr pôsobil vo Francúzsku v Montpellier, kde prednášal a učil aj český a slovenský jazyk. Dňa 5.10.2003 mu bola na priečelí gočovského kostola, kde bol pokrstený, odhalená pamätná tabuľa. 31.10.2005 STV vysielala polhodinový dokumentárny film o jeho živote a činnosti, ktorý bol v Slovenskom evanjelizačnom stredisku vydaný aj na DVD. -MM-
Anton Kiss – 140. výročie úmrtia
30. december – Anton Kiss (14.4.1813 Sátoraljaújhely – 30.12.1883 Rožňava) – lekár, prírodovedec, kultúrny pracovník.
Lekársky diplom získal v r. 1838 na univerzite vo Viedni. Potom sa od r. 1841 natrvalo usadil v Rožňave ako mestský lekár, bol aktívnym členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy, ktorý bol založený v roku 1867 v Rožňave, usporiadal mnoho prednášok z viacerých oblastí medicíny, napr. ortopédie, ale aj očného lekárstva. Jeho obšírny príspevok o chorobách na Gemeri obsahuje množstvo zaujímavých a cenných štatistických údajov. Bol členom riaditeľstva akciovej spoločnosti Rožňavskej sporiteľne a záložne, člen prípravného výboru založenia Múzejného spolku, v r. 1863 bol jedným zo zakladateľov a predsedom Rožňavského spevokolu. Bol iniciátorom postavenia mestskej plavárne na pravom brehu rieky Slanej a veľkého mestského parku v juhozápadnej časti mesta. Bol aj zakladateľ a riaditeľ meteorologickej stanice v Rožňave. Venoval sa prieskumu jaskýň, kde meral teplotu a zloženie vody, vzduchu a tlaku a preskúmal ich aj po zoologickej stránke. Významným je jeho detailný popis Jasovskej jaskyne. Zaujímal sa o minerálne vody a skúmal ich zloženie a vplyv na ľudské zdravie. Publikoval rozbor vody rožňavských železitých kúpeľov a zaoberal sa geologickým a nerastným zložením Dobšinej a okolia. V roku 1885 v juhozápadnom cípe mestského parku v Rožňave mu postavili liatinový pomník, ktorý bol v roku 2002 zreštaurovaný. -MM-
Viera Briestenská – 30. výročie úmrtia
31. marec – Viera Briestenská (8.10.1930 Podolínec – 31.12.1993 Rožňava) – maliarka, grafička.
Po gymnaziálnych štúdiách v Kežmarku a Levoči absolvovala Školu umeleckých remesiel v Bratislave, kde potom pracovala ako reklamná grafička. Od roku 1967 žila a tvorila v Rožňave. Vo svojej umeleckej tvorbe používala techniku škrobu a ako prvá na Slovensku sa venovala batikám, v ktorých kombinovala farby s rôznymi druhmi podkladovej textílie. Pracovala aj so železom, cínom a inými kovmi, opracovávala prírodné kamene na plastiky. Bola autorkou drobných reliéfov pre účastníkov medzinárodného architektonického kongresu v Rožňave (1967), vytvorila pamätníky SNP, v Rožňave vyzdobila interiér smútočnej siene, jej dielom je aj reliéf v bývalom kine a slnečné hodiny pri hvezdárni, abstraktné diela zo zváraného kovu na fasádach bývalého domu služieb a obradnej siene cintorína. Z rôznych druhov kovu zhotovila ozdobné trezorové dvere pre Košický zlatý poklad a numizmatickú zbierku Východoslovenského múzea v Košiciach. Okrem toho sa venovala i knižnej grafike a ilustráciám. -MM-