Festival (40)
V Revúcej na Festivale detských folklórnych súborov "Gemerská podkovička" bolo vyše 150 účinkujúcich
Napísal(a) Mgr. Kristína Lendvorská
V piatok 14. októbra 2016 sa v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej stretli detské folklórne súbory z celého regiónu na Festivale detských folklórnych súborov Gemerská podkovička. Hlavným organizátorom projektu Gemerská podkovička, ktorého tradícia začala už v roku 2009, je Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Revúca bude dejiskom festivalu detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016
Napísal(a) Mgr. Kristína Lendvorská
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej dňa 14. októbra 2016 017-ej hodine sa uskutoční festival detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016. Hlavným organizátorom podujatia je Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.
Hudba je univerzálna reč ľudstva, ňou hovorí duša k duši
Napísal(a) Marta Mikitová
Tohto roku sa medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae In Via Gothica konala v dňoch 22. – 26. septembra 2016, a to už po pätnástykrát. Ako vždy doteraz, tak aj v tomto roku festival starostlivo pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je najväčším podujatím v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra
Napísal(a) Dana Lacková
„Už po 43-krát sme sa stretli v rázovitej Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale, najväčšom podujatí v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra - dedičstvo našich predkov vo všetkých formách a podobách. Festival je známy svojou atmosférou, prostredím, pohostinnosťou, pestrým a bohatým programom nielen za
Pozvanie na 43. Gemerský folklórny festival do Rejdovej
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás srdečne pozývajú v dňoch 19. a 20. augusta „na Rejdovú 2016“ - 43. Gemerský folklórny festival.
„Pre návštevníkov nášho najväčšieho folklórneho podujatia sme pripravili
Festival Janka Plichtu sa koná v Tisovci už dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) Kristína Lendvorská
Rok 2016 je venovaný hudbe. Leto je čas dlhých teplých večerov, posedení a zábav. Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mesto Tisovec Vám ponúka nápad, ako skombinovať tieto fakty, aj keď už máte o niečo (a možno aj oveľa) viac ako dvadsať.
Pozývame všetkých do dvora Daxnerovho domu v Tisovci, kde si môžete tento piatok podvečer príjemne oddýchnuť, ale aj zatancovať na regionálnej prehliadke dychových hudieb Gemera a Malohontu – Festivale Janka Plichtu.
38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka sa blíži
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Posledný júnový víkend je už neodmysliteľne spojený s tradičným podujatím Gemersko – malohontskými folklórnymi slávnosťami, ktoré nesú názov po typickom klenovskom tanci Rontouka. Regionálne folklórne slávnosti sa po 38. krát realizujú v obci Klenovec v čase 24. – 26. júna 2016. Pre návštevníkov pripravila programová rada množstvo scénických programov, sprievodných podujatí, čím chceme spríjemniť chvíle pri tradíciách našich predkov od najmenších, až po tých skôr narodených.
Vyhodnotili detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia, zorganizovalo dňa 15. apríla 2016 detský festival hudby, spevu a tanca s názvom „U Havranki hrat budú“. Festival bol prezentáciou detských folklórnych kolektívov, ktoré už niekoľko rokov vychovávajú deti v oblasti tradičnej kultúry a ľudového umenia. Podujatie sa začalo o 9.00 hodine ráno, ktoré otvorila „teta Havranka“ s detičkami z Rejdovej, piesňou U Havranki hrat budú. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa vytvoril priestor pre deti, kde mohli celý deň spievať, hrať sa a tancovať. Počas programu sa predstavili detské folklórne súbory z Gemera, Haviarik z Rožňavy s detskými hrami „na ovce“,
Podmienky prezentovania remeselných výrobkov na Jarmoku tradičných remesiel v Klenovci
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Klenovec, o. z. RODON Klenovec Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na Jarmok tradičných remesiel v rámci 38. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka 24. – 25. júna 2016 na Námestí Karola Salvu v Klenovci. Cieľom podujatia je: - prezentovať majstrovstvo a šikovnosť rúk súčasných majstrov, ktorí sú pokračovateľmi tradičných ľudových remeselníkov a tiež výrob, ktoré nenadobudli charakter remesla, ale v minulosti boli súčasťou domácej výroby, - je to príležitosť výmeny skúsenosti medzi remeselnými majstrami a tiež prezentácia tradičných remeselných techník pre širokú verejnosť.
Vyhradené pre detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko dňa 15. apríla organizuje detský festival hudby, spevu a tanca „U Havranki hrat budú“. Dňa 15. apríla (piatok) so začiatkom o 9:00hod sa v sále Domu tradičnej kultúry Gemera, stretnú najmenší priaznivci folklóru, ktorí odprezentujú detské ľudové hry, piesne a tance z nášho regiónu. „Účastníci festivalu budú mať možnosť vzhliadnuť detských interpretov z Rejdovej, Vyšnej Slanej, Štítnika, Slavošoviec, Drnavy, privítame aj detskú ľudovú hudbu Lúčka a detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).