Výstavy (325)
RETROvýstava - Nostalgia z časov nedávnych v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) R. Šimko
Ďalšiu fascinujúcu výstavu s názvom RETROvýstava má pre svojich priaznivcov pripravenú Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej vernisáž sa uskutoční dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. „Cieľom výstavy je vyvolať u starších nostalgické spomienky na časy nedávno minulé, zároveň priblížiť mladším ročníkom, ako sa v tých časoch žilo, aké predmety sa používali, či už ide o predmety každodennej potreby ako elektronika, hračky a taktiež športové či iné predmety, ktoré používali ich rodičia, či starí rodičia,“ povedal o výstave jej kurátor Mgr. Pavol Horváth.
Mgr. Ján Fiťma (*1971) pochádza z Revúcej a hrdo sa hlási k tomu, že práve tu s pomocou učiteľa výtvarnej výchovy Vincenta Blanára objavil svoje umelecké nadanie. Dnes žije a tvorí vo Zvolene, kreslí kreslené vtipy, karikatúry významných osobností a predstaviteľov verejného života.
Prvé diela uverejňoval v tlačových periodikách ako Tele plus, Slobodný piatok, Smena, Smena na nedeľu, Pravda, Obrana, Luskáčik, neskôr aj Hospodársky denník, Svět filatelie či Kocúrkovo. V roku 1994 vytvoril grafický dizajn obálky časopisu Huncút, do ktorého zároveň prispieval.
Výnimočná výstava na Zochovej divadelnej Revúcej 2019
Napísal(a) Juraj Genčanský
Už je to tak – Revúca v Gemeri nie je len kolískou osvety a vzdelanosti, ale aj nadregionálnym strediskom ochotníckeho divadla. Veď prehliadky a súťaže divadelných súborov majú v tomto meste viac ako polstoročnú tradíciu. Prvý divadelný festival – Krajská prehliadka detských divadelných krúžkov – sa konal už v marci 1968 v revúckom Dome kultúry (vtedy Závodný klub ROH LTZ). O dva roky nato tu hostili detské súbory už z celého Slovenska a pokračovaním boli krajské súťaže ochotníckych súborov kategórie C. Odvtedy sa každý rok na niekoľko májových dní stáva revúcky „Klub“ mekkou divadelných ochotníkov.
V starobylých priestoroch podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme v piatok 26. apríla 2019 otvorili výstavu slovenskej maliarky Mgr. art. Aleny Adamíkovej, ArtD. Úspešná maliarka pochádza z Revúcej a – takpovediac, po výtvarnej ceste okolo sveta – touto sériou obrazov chce vyjadriť poďakovanie svojmu rodnému mestu a ľuďom v ňom. Aj preto nazvala výstavu CESTA DOMOV.
Človek odkiaľsi prichádza či pochádza, na tom sa nedá nič meniť. Svet prvotných skúseností sa v nás zafixuje v podobe istoty a ak sa v dospelom živote potrebujeme znovu ukotviť, tak sa mimovoľne, až reflexne vraciame k svojim počiatkom. Vraciame sa do detstva vnútorne a ak je to možné, tak aj doslova.
Alena Adamíková po dvadsiatich rokoch vystavuje v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej pozývajú na výstavu obrazov slovenskej maliarky s príznačným názvom CESTA DOMOV. Výstavu otvoríme v piatok 26. apríla 2019 o 18.00 hod. v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a celý súbor obrazov si môžete pozrieť v pracovných dňoch do 31. mája 2019.
Mgr. art. Alena Adamíková, ArtD. patrí k strednej generácii slovenských maliarov. Narodila sa v Revúcej a v rokoch 1991 – 1997 študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch akademických maliarov Stanislava Stankociho a Daniela Fischera. V roku 2011 absolvovala doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 17. apríla 2019 o 15.00 hod. vernisáž výstavy „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Výstava je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva v Gemeri a predstaví jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Územie dnešného Slovenska je z hľadiska kúpeľov jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia,
Výstava dobšinskej umelkyne Moniky Vozárovej obohatí rožňavskú galériu
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás srdečne pozýva na výstavu Moniky Vozárovej OD SRDCA MAĽOVANÉ, ktorá bude doplnená veľkonočnými kraslicami z dielne Danky Lackovej. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11.04.2019 (vo štvrtok) o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25.
Monika Vozárová o sebe hovorí:
„Som Dobšinčanka. Tu som sa narodila a tu aj žijem. Už niekoľko rokov však pracujem ako opatrovateľka v Rakúsku.
V Jelšave otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler
Napísal(a) Mgr. Tatiana Strelková
V Mestskom múzeu Jelšava 13.3.2019 sme slávnostne otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler pripravenú v spolupráci s Odborom školstva, kultúry a športu mesta Uničov. Vernisáž a následná výstava z partnerského mesta Uničov (ČR) predstaví tvorbu významného moravského barokového rytca Ignáca Zeidlera. Väčšina jeho tlače vznikla pre olomoucký kláštor premonštrátov a brnenských augustiánov. Ikonograficky sú zachytené významné udalosti moravského cirkevného života. Grafiky nájdeme tiež na stránkach vedeckého mesačníka Monatliche Auszüge vydávaného prvou učenou spoločnosťou v habsburských rakúskych krajinách.
Fotografické reprodukcie sú ukážkou majstrovstva autora a okrem výstavy doma si ju mohli prezrieť aj v poľskom partnerskom meste Lędziny.
Tridsať rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) Ing. Eva Belanová, RNDr. Monika Gálffyová
Vernisáž výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“ sa uskutoční 14. marca 2019 (štvrtok) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 9. mája 2019.
Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 113 zo dňa 10. októbra 1989 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina na pôvodnej výmere 16 280 ha,
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sme 20. marca 2019 slávnostne otvorili výstavu rôznych druhov palíc, ktoré vyšli spod rúk výrobcu ľudových umeleckých predmetov Pavla Ferdinandyho z Revúcej. Azda by sme mohli povedať, že v dramaturgii výstav sa v tomto roku držíme jednej tematickej línie, keďže po predchádzajúcej výstave o „paličkovaní“, teraz vystavujeme „palice“... Človek sa stretáva s palicou už odmalička a v rôznych podobách. Všimli ste si? Ledva chlapčisko začne chodiť, na prechádzkach s obľubou zbiera po uliciach palice, paličky, prútiky či konáriky... Paličkou nám v škole ukazovali na tabuli nové veci, ale občas do nás učivo palicou aj vtĺkali. Na dedine sme voľakedy ako šarvanci pred sebou paličkou poháňali koleso a bola z toho zábava.
Viac...
Výstava čipky a keramiky nadchla návštevníkov revúckeho Domu kultúry
Napísal(a) J. Genčanský
Vo výstavnej sieni revúckeho Domu kultúry sme otvorili prvú výstavku v tomto roku. Expozícia predstavuje „malé veľdiela“ z majstrovských rúk čipkárky Anky Urbánovej z Rožňavy a keramikárky Mgr. Margity Matúšovej z Revúcej. „A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, / keď nemá, čím by prišil záplatu / na to, čo bolí, čo má zostať skryté / jak chromá ruka pod rukávom kabátu.“ Píše Miroslav Válek v jednej svojej básni. Metaforicky hovorí o vzťahoch medzi ľuďmi a pritom stavia na charakteristickej vlastnosti nití – spájať materiály, ba i nite samy dokopy uzlíkami. A to je vlastne čipkovanie.
Výstavou REVÚCKA FOTOGRAFIA 2018 na konci roka dali priestor domácim fotografom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Fotografia. Jedno cvaknutie a na svete je dokonalý odraz reality. O čom sa v minulosti mohlo umelcom len snívať, je teraz dostupné takmer každému. Dokumentuje naše životy, momenty obyčajné aj výnimočné, a ako sa zdá, fotografom môže byť už dnes každý, kto vlastní fotoaparát. Fotografom áno. Umelcom nie. Keď sa však objaví niekto výnimočný, niekto, kto dokáže zachytiť všednú realitu nevšedne, kto vidí, čo iným uniká, a dokáže stlačiť spúšť v ten správny okamih, vtedy sa rodí umenie.
V Revúcej sa už stalo príjemnou tradíciou – na konci roka dať priestor domácim fotografom. A je dobré, že to Revúčania využívajú. Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska tak máme možnosť pokochať sa skutočným fotografickým umením.
Podoby lásky Evy Wilson v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Božia láska, láska k blížnemu, materinská láska, manželská láska, partnerská láska, prvá láska sa stali hlavnou témou vystavovaných autorských diel Mgr. Evy Wilson. Výstava nesie názov Podoby lásky a v podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej potrvá do 21. decembra 2018. Výtvarné výpovede Mgr. Evy Wilson realizované v dreve sú pozitívnou výpoveďou. Téma lásky je súčasťou nášho života, obohacuje ho a napĺňa. Dáva človeku ľudský rozmer a je našou základnou podstatou. Výtvarníčka sa zaujíma o drevorezbu, venuje sa maľbe na drevo, plátno, kameň. Inšpiruje ju nevšedný tvar alebo plocha dosky. Maľby na drevo sú väčšinou fiktívne krajiny, snové predstavy a vízie, ale aj zátišia, portréty a náročnejšie filozofické témy.
Vernisáž výstavy ROŽŇAVA BAŇA – život a práca zožala úspech
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Občianske združenie Medza a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v utorok 27.11.2018 slávnostne otvorili výstavu Rožňava Baňa – život a práca v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 100 záujemcov. Riaditeľ múzea, Pavol Lackanič, na úvod všetkých privítal a v krátkosti predstavil projekt Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva, vďaka ktorému mohla byť táto výstava prezentovaná verejnosti. Na slávnostnej vernisáži boli prítomní aj maďarskí priatelia zo združenia Észak - Keleti Átjáró Kulturálisés Tudományos Közhasznú Egyesület z Miskolca, ktorí sú partnermi OZ Medza v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-