Výstavy (326)
Vernisáž výstavy ROŽŇAVA BAŇA – život a práca zožala úspech
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Občianske združenie Medza a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v utorok 27.11.2018 slávnostne otvorili výstavu Rožňava Baňa – život a práca v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 100 záujemcov. Riaditeľ múzea, Pavol Lackanič, na úvod všetkých privítal a v krátkosti predstavil projekt Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva, vďaka ktorému mohla byť táto výstava prezentovaná verejnosti. Na slávnostnej vernisáži boli prítomní aj maďarskí priatelia zo združenia Észak - Keleti Átjáró Kulturálisés Tudományos Közhasznú Egyesület z Miskolca, ktorí sú partnermi OZ Medza v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva.
Veže zaliate slnkom - Architektonická tvorba Júliusa Sándyho
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dňa 6. decembra 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry.
Podtatranskí susedia pozývajú na zberateľskú výstavu Čaro detstva
Napísal(a) Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove. Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát TOP zberateľka Slovenska. Najpočetnejšiu časť jej zbierky tvoria dečky a obrusy, ktorých má 520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera plesové kabelky ručne vyšívané korálikmi.
V Rožňave otvorili Tajomstvo medovníkového srdca s dielňou rodiny Lefterovcov
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, otvorili vo štvrtok 22. novembra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave výstavu Tajomstvo medovníkového srdca. Na úvod vernisáže riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal všetkých návštevníkov. Prítomným sa následne prihovorili Martin Jarinkovič a Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach, ako aj Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Po odznení tónov Detskej ľudovej hudby Lúčka zo ZUŠ v Rožňave sa už záujemcovia mohli kochať pohľadom na medovnikárske umenie. Autorka výstavy a etnografka, Ľudmila Mitrová, najzvedavejších návštevníkov ochotne previedla celou výstavou, predstavila medovnikársku dielňu rodiny Lefterovcov
ROŽŇAVA BAŇA – život a práca. Múzejníci budú prezentovať výsledky svojho výskumu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 27.11.2018 o 15.30 hod. slávnostne otvoria výstavu ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.
Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.
Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a spomienok pamätníkov
V revúckom Dome kultúry vystavuje inšpiratívny Kruh tvorivých žien
Napísal(a) J. Genčanský
„Jak rýchle ide čas! Čo je to rokov sto?
A dni a týždne, mesiace a roky
nič nie sú iné, len starosť rojných hláv!
Kto múdry je, ten nepočíta čas,
ten nezratuje kvapky dažďové.“
– napísal 28-ročný Vladimír Sýkora, alias Peter Zvon v Tanci nad plačom.
„Čas letí jak vtáci nedozerní.“ – zaspieval 19-ročný Laco Novomeský...
„Nemám čas!“ – frfleme všetci dennodenne, či už máme 50 alebo 20.
Veru, žijeme rýchlo, nemáme čas. Ale čas sám nám nič nevymeriava, proste plynie. Sme to my, kto ho úzkostlivo sledujeme, my, ktorí sa nevieme rozhodnúť, či minúta má byť hodinou, alebo hodina minútou. Čas sme my. Meriame ho svojím životom a prácou. Čas – máme ho toľko, koľko ho chceme mať. Tak žime a tvorme!
Výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorej vernisáž bude 22. novembra 2018 o 15.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 25. októbra 2018 o 15.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“. Prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Výstava potrvá do 31. januára 2019. Je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dezider Fertő sa narodil v roku 1921 v obci Gemerská Ves. Rezbárstvu sa začal venovať pomerne neskoro, v 80. rokoch 20. storočia, po smrti manželky.
Kytica rokmi uvitá - jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu
Napísal(a) Anežka Kleinová
„Gemerské osvetové stredisko usporiada výstavu miestneho výtvarníka pri príležitosti životného jubilea, ktorého sa dožil v tomto roku,“ pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a dodáva: „Albert Šmihula sa síce narodil v obci Hybe na Liptove, ale na Gemeri prežil už polovicu svojho života. Takže my ho považujeme za Rožňavčana, pričom blízky vzťah má aj k Betliaru, kde tvorí vo svojom ateliéri." Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase od roku 1958. Inšpiruje ho každá krajina, ktorú navštívil a kde žije. Jeho realistické olejomaľby ovplyvnené rodiskom - tatranskou krajinou, ale aj Gemerom dosahujú aj komerčnú úspešnosť. Má za sebou mnohé úspešné autorské a kolektívne výstavy na Slovensku, a v zahraničí -
Výstava Gemer v období 1. ČSR je už otvorená
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V rámci tzv. Osmičkovej jesene Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne otvorilo výstavu pod názvom Gemer v období 1. ČSR.
Vo štvrtok, 4. októbra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv zazneli tóny hudobnej vložky Základnej umeleckej školy a následne riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič, srdečne privítal prítomných hostí. K jeho príhovoru sa pripojil aj Daniel Rusnák, podpredseda Košického samosprávneho kraja a následne aj spoluautor výstavy, Pavol Horváth. Autori okrem výstavy predstavili aj informačnú skladačku, ktorá bola vydaná k tomuto podujatiu a upozornili na odborné prednášky viažuce sa k výstave,
Viac...
Súčasná minulosť v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Ing. Marián Manduch, autor mnohých fotografií regionálneho rozsahu, ktoré zachytil svojím objektívom, prezentuje svoje práce a úspechy od stredy 3. októbra 2018 na výstave v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorá nesie názov Súčasná minulosť. Vernisáž výstavy otvorili svojím hudobným vstupom členovia Speváckeho zboru Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Diela úspešného fotografa si môžete pozrieť do 2. októbra od pondelka do piatku v čase 8:00 - 16:00 v podkroví múzea, vstupné je 0,50 EUR.
Ing. Marián Manduch sa narodil 8. októbra 1954 v Nitre. Do roku 1984 žil v Malých Ripňanoch. Od roku 1984 žije v Mojzesove. Je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a Inštitútu výtvarnej fotografie SČF v Prahe.
Vernisáž fotografií Miqa Casha z histórie Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Jeden z našich najoceňovanejších fotografov Karol Kállay vo svojej biografii spomína:
„Prácu fotografa som vždy miloval. Keď som začal pracovať pre zahraničné časopisy, vedel som, že pôjdem po lane, ktoré je natiahnuté v takej, inokedy inej výške, a nikdy nie je pod ním záchranná sieť. Ak sa to podarí, možno zaznie potlesk. Ak nie, čaká nás pád. Zakaždým som však do toho išiel znovu a znovu, na doraz, lebo som cítil dôveru tých, ktorí ma úlohou poverili.“
Z tejto krátkej state sa dajú vyčítať najzákladnejšie vlastnosti dobrého fotografa, bez ktorých nemožno v branži uspieť: usilovnosť, pracovitosť, až tvrdohlavé zameranie na cieľ, ale aj odvaha, trochu ducha dobrodruha, a pritom všetkom osobná poctivosť a profesionalita.
Tokaj na Gemeri - výstava, folklór, ochutnávka tokajských špecialít
Napísal(a) A. K.
Hovorí sa, že východ Slovenska a jeho obyvateľov najprv treba spoznať, až potom si o nich utvoriť názor. Avšak či obyvatelia nášho Košického kraja dostatočne poznajú svoj región? Možno skôr si odskočíme k moru, ako za roh k susedom, pričom Košický kraj sa môže pýšiť viacerými krásnymi miestami, mestami alebo atrakciami, ktoré ho robia atraktívnym, a zároveň zaujímavým pre verejnosť či turistov z celého Slovenska. Jedným zo zámerov kultúrnej ponuky Gemerského osvetového strediska (GOS) na nasledujúce obdobie je predstaviť kultúrne, prírodné a historické dedičstvo aj iných regiónov kraja a poskytnúť tak Gemerčanom dôvody na ich spoznávanie.
Otvorili výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Vo štvrtok 13. septembra 2018 Banícke múzeum v Rožňave slávnostne otvorilo jedno z najvýznamnejších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave. Výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) si záujemcovia môžu pozrieť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave aj v rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Vernisáž výstavy začala hudobným vstupom Základnej umeleckej školy v Rožňave a následne sa zúčastneným prihovorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Dionýz Kemény - zástupca primátora mesta Rožňava a Ing. František Kardoš - predseda OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Autorky výstavy Mgr. Eva Lázárová a Mgr. Sylvia Holečková predstavili výstavu a osobnosť Kálmána Tichyho.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).