Výstavy (325)
Prvá tohtoročná výstava v GMM patrí Rolandovi Neupauerovi - NESÚVISLOSTI
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Prvou výstavou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 2018 je výstava výtvarníka Rolanda Neupauera pod názvom Nesúvislosti. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 8. marca 2018 o 15.00 hod. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
Roland Neupauer (*1980) je súčasný mladý autor, pôsobiaci v Krásnohorskom Podhradí. Napriek svojej ťažkej chorobe patrí k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru prof. Jána Bergera.
V stredu 21. februára 2018 sa uskutočnila vernisáž výstavy pod názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Kto je Hraška? Ako v slovenskom rozhlase odznelo na dopyt moderátorov, Hraška je prezývka, ktorú som získala počas štúdia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vo folklórnom súbore Zobor. Vraj som malá ako hrášok, hovorili... Ale nie, nebola táto vernisáž o mne. Bola o našich tradíciách a o tom, ako si niekedy nevážime, čo nám naši starí rodičia zanechávajú. Dvaja talentovaní vystavovatelia, ktorých som oslovila, chcú, aby ich poklady bolo vidno, snáď budú mať svojich pokračovateľov a toto remeslo nevyhynie. Hlavnou náplňou môjho výskumu bolo zistiť, či sa ľudové kožušníctvo ešte nejakým spôsobom vyskytuje u nás v Gemeri.
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA. Ide o jubilejný piaty ročník tejto výstavy; tento rok s názvom „PREČO“. Vernisáž sa uskutočnila 30. januára 2018 za prítomnosti a pod hlavnou záštitou Dr. Istvána Grezsu, splnomocnenca vlády MR, a pod záštitou Attilu Haraszti, generálneho konzula MR v Košiciach.
Tohtoročná výstava, ktorá zaplnila všetky výstavné plochy galérie rôznorodými výtvarnými dielami súčasných autorov, pritiahla už na vernisáž veľký počet záujemcov.
Pozývame vás do Revúcej na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou
Napísal(a) L.O.K
Z Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme obdržali zaujímavý i podnetný text. Hneď v úvode sa pýtajú: "Máte radi folklór a radi by ste sa v tejto oblasti vzdelali? Pozývame Vás na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou s názvom ŠUP HO S KOŽUCHOM CEZ PLECIA S HRAŠKOU! Výstava prezentuje 8 mesačný výskum spracovávania kože a kožušinových výrobkov v obci Muránska Zdychava. Do problematiky vás uvedie Mgr. Petra “Hraška” Oravcová, etnologička, kurátorka, muzeologička."
Mladí umelci výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu vystavujú v Revúcej
Napísal(a) MG od
Jedenásty ročník výstavy výtvarných prác mladých umelcov výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu pomenovanej ako Paleta mladých výtvarníkov, začínal slávnostnou vernisážou 19.1.2018 o 13.00 v dôstojných podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Organizátorom Palety je tohto roku Súkromná základná umelecká škola Artiana Revúca. Na výstave je prezentovaných 117 výtvarných prác žiakov zo ZUŠ Tisovec, Veľký Krtíš, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Poltár, Balog nad Ipľom, Fiľakovo, Revúca, ďalej z CZUŠ a SZUŠ Lučenec, a SZUŠ Revúca. Spomedzi nich porota ocenila 23 žiakov.
Medzinárodná tvorivá komunita Rovás (eNRA) vystavuje tento rok v Rožňave už po piatykrát
Napísal(a) Ágnes Kovács
Toto tvorivé zoskupenie, ktoré vzniklo v roku 2012 pod záštitou združenia Rovás so sídlom v Košiciach, prináša každý rok diela veľmi rôznorodého štýlu a techniky, s rozmanitou tematikou, pričom výstavy predsa len zosúlaďuje rovnaká vlnová dĺžka a potreba spolupatričnosti. Materiál výstav eNRA sa zväčša rodí počas medzinárodných letných táborov. Tento rok, keďže sa jedná o veľkú jubilejnú výstavu k 5. ročníku, budú návštevníci mať možnosť popri domácich autoroch z eNRA, ako sú akademický maliar Otto Szabó alebo grafik Zoltán Zeman, vidieť aj ďalšie samostatné výstavy popredných autorov, ako sú József Szurcsik (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), István Orosz (umelecký grafik, nositeľ Kossuthovej ceny), Márton Barabás (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), Attila Dienes (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), Tamás Gaál (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), László Nemes (akademický maliar) a grafička Vica Juhász.
Koniec týždňa v Revúcej zavŕšil piatkový večer s vernisážou výstavy Revúckych fotografov. Ako každý rok, tak aj minulé ročníky sme sa stretli s inšpiratívnymi fotografiami známych i začínajúcich fotografov. Večerom a úvodným slovom nás previedla Ing. Karin Killíková a Bc. Barbora Vrabcová. Zvedaví návštevníci výstavy si mali možnosť pohladiť oko aj dušu pohľadom na prírodu, folklór, tanec, deti, štipku Vianoc a krásnych ľudí.
Výstava „Dieťa a jeho svet“ predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí nášho regiónu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vernisáž výstavy „Dieťa a jeho svet“, ktorá predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont sa uskutoční 13. decembra 2017 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov z fondov etnológia, história a archeológia bude prezentované obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.
Výstava „Žijem na strome a je mi dobre" predstaví tajomný život na strome, ktorý pri prechádzke prírodou nevnímame
Napísal(a) RNDr. Elena Martincová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 7. decembra 2017 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Žijem na strome a je mi dobre“, ktorá návštevníkom predstaví tajomný život na strome, ktorý pri prechádzke prírodou nevnímame. Výstava potrvá do 28. februára 2018. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici reprízu interaktívnej výstavy
Výstava Rozprávkové múzeum, ktorú otvorili v Rožňave, približuje bábkarstvo so svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kaličiaková
V Galérii Baníckeho múzeu v Rožňave vernisážou otvorili 23. novembra 2017 výstavu pod názvom Rozprávkové múzeum, ktorú pripravili v spolupráci so SNM Múzeom bábkarskych kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň. Výstava je určená pre širokú laickú verejnosť s prihliadnutím na detského návštevníka. Približuje bábkarstvo so svojím svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny a ich tvorbu pre inštitucionálne bábkové scény.
Viac...
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili autorskú výstavu Márie Gyarmati „V mojej duši je večná jar“
Napísal(a) Eva Tományová
Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave otvorili 16. novembra 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave autorskú výstavu Márie Gyarmati s názvom „V mojej duši je večná jar“. Gyarmati Mária – AYA vybrala milovníkom umenia z Rožňavy a okolia 75 obrazov zo svojej bohatej tvorby v rokoch 2000-2017. Výstavu otvorili riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič, ktorý privítal asi 60 účastníkov vernisáže, výstavu a tvorbu autorky predstavil Csaba Szemesi, profesor kultúry Univerzity v Liverpoole, za organizátora,
Vernisáž a výstava najlepších ocenených výtvarných prác z celoslovenského kola súťaže
Napísal(a) A. Kleinová
Koncom júla 2017 sa uskutočnilo v Trenčíne vyhodnotenie 54. ročníka celoštátnej súťaže Výtvarné spektrum, ktorého regionálne kolo organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v apríli. V septembri sa skončila výstava ocenených prác na Trenčianskom hrade, výber z toho najlepšieho môžete vidieť aj v Rožňave. „Je pre nás cťou, že môžeme hostiť to najlepšie čo v rámci Slovenska v neprofesionálnej výtvarníckej oblasti vzniklo," pozýva na výstavu riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia prezentuje výstavu obrazov Mgr. Zoltána Mikó
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia Vás srdečne pozýva na výstavu obrazov Mgr. Zoltána Mikó, ktorá nesie názov Čaro prírody. V podkroví múzea autor prezentuje 48 obrazov. Najviac inšpirácie autor čerpá z prírody, ktorá sa opakovane objavuje v jeho tvorbe. Mgr. Zoltán Mikó momentálne žije v Šali, ale pochádza z Vyšných Valíc, kam sa rád každý rok vracia práve na jeseň a zimu, čo sa dá pozorovať aj na obrazoch rôzneho prostredia, či už stvárnenia gemerských kopcov alebo ročných období.
Z vernisáže výstavy Spomienka muránskej kameniny
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 14. septembra 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje kameninové výrobky muránskej manufaktúry, ktorá v Muráni pôsobila v rokoch 1823 – 1910. Výstava prezentuje zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea vo Svätom Antone, Múzea Muráň, Východoslovenského múzea v Košiciach a predmety zapožičané od súkromných osôb.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-