Výstavy (326)
Televízny reportér Rasťo Ekkert vystavuje svoje obrazy v Revúcej
Napísal(a) NG od
Mnohých zaiste prekvapila informácia odvysielaná v televízii JOJ v piatok 27. apríla 2018, keď jej spravodajca z Revúcej oznámil v relácii Noviny, že jeho kolega Rasťo Ekkert vystavuje v rámci Zochovej divadelnej Revúcej svoje obrazy. Veď ten, kto sústavne nesleduje kto sa v súčasnosti čomu venuje, nestíha toľko informácií ani len vnímať a nie ešte si aj všetko zapamätať. Umeniu, aj keď nie vo vysokom umeleckom precítení, sa venuje už skoro každý z nás. Veru, aj Rasťo Ekkert, ktorého sme v minulosti v televíznom spravodajstve videli ako redaktora s kamerou "obchádzať" priam celý svet. Raz sa s ňou objavil v Malých Karpatoch, potom vo Vysokých Tatrách, ale aj na Kaukaze, či dokonca v Himalájach. Mnohí sme ho videli aj plávať na akejsi nákladnej lodi Okolo sveta za 80 dní.
František Gyurkovits – maliar Lučenca v priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod. Výstavu Novohradského múzea a galérie v Lučenci otvoril a prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Život a dielo umelca priblížila historička umenia a kurátorka výstavy Andrea Németh Bozó. V interiéri obrazárne je inštalovaných viac ako 50 výtvarných diel autora. Banícke múzeum v Rožňave vo fonde výtvarného umenia eviduje 16 diel Gyurkovitsa, z ktorých 12 bolo doplnených a v premiére inštalovaných na uvedenej výstave. Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod.
Výstava venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota sa v piatok 4. mája 2018 o 12.30 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera (1919 – 1944), ktorý pomohol zachrániť stovky detí a položil život za slobodu Francúzska a Slovenska v bojoch s fašistami o Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. Výstava potrvá do 31. augusta 2018. Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols.
Výstava: Od ihly po šijací stroj v Rožňave doplnená o výstavu gombíkov
Napísal(a) PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD, Mgr. Sylvia Holečková
Výstava približujúca dejiny krajčírov a obchodníkov s textilom v Košiciach v období od 16. storočia do začiatku 20. storočia prostredníctvom rukopisov, dobovej tlače, fotografií a trojrozmerného materiálu zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach – cechová truhlica, pečatidlá, zvolávacia tabuľka, šijací stroj, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Unikátmi na pripravovanej výstave sú: drevený vývesný štít krajčírov zo 16. storočia, zoznam majstrovského obeda zo 17. storočia, rukopisná kniha predpisov a nákresov k vyhotoveniu majstrovských kusov pre košický krajčírsky cech z roku 1695. Výstava je určená predovšetkým pre školopovinnú mládež a taktiež pre návštevníkov mesta v rámci spoznávania histórie Košíc a Rožňavy.
Vernisáž výstavy fotografií Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“ v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
Na jar všetci intenzívnejšie vnímame okolitý svet - prebúdzajúcu sa prírodu. Apríl je mesiac lesov, v apríli je Svetový deň Zeme. Preto sme v tomto čase zaradili do kalendára našich podujatí výstavu ,,Z piatich svetadielov“, ktorá očami fotografa priblíži vzácne prírodné zákutia našej zemegule a kultúrne skvosty našich predkov. Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“, ktorá sa bude konať vo štvrtok 26. apríla 2018 so začiatkom o 16.30 hod. v priestoroch mestského múzea. Výstava následne potrvá od 27. apríla 2018 až do odvolania.
Ing. Dušan Sekerka
Autor výstavy, rodák z Ratkovského Bystrého, prežil väčšinu svojho života v Revúcej. Navštevoval gymnázium v Revúcej a vyštudoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene,
MALIAR LUČENCA na výstave v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, prevažnú časť svojho života však prežil v Lučenci. V čase, keď sa tu natrvalo usadil (1913), mal už za sebou roky štúdia v Budapešti, Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove. Status akademického maliara a jeho obľúbená povaha ho predurčili stať sa významnou osobnosťou. V období Rakúsko-uhorskej monarchie bol uznávaným a vyhľadávaným umelcom, neskôr, v období prvej Československej republiky ako príslušník národnostnej menšiny sa stal maliarom tvoriacim na periférii umeleckého života. Až v druhej polovici 20. storočia, keď už bol v pokročilom veku,
Vzácne kameninové výrobky z Muráňa prezentuje výstava nainštalovaná v Hradnom múzeu vo Fiľakove
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Hradnom múzeu vo Fiľakove je v týchto dňoch inštalovaná výstava Baníckeho múzea v Rožňave Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje vzácne výrobky z Muráňa z ranného obdobia výroby – výrobky s rodovým erbom Koháry, výrobky s modrým viedenským motívom, taniere s prelamovaným okrajom, ako aj s obľúbeným motívom viničových listov v zelenom a modrom prevedení. Pozornosť si určite zaslúži pestrá škála výrobkov s motívom vtáčika a kohútika. V neposlednom rade svojou krásou a rozmanitosťou určite zaujmú výrobky zdobené kvetinovým motívom, maľované voľnou rukou i cez šablónu. Výstava Spomienka muránskej kameniny mala premiéru v septembri 2017 v Rožňave. Vo Fiľakove, kde výstavou otvorili turistickú sezónu na Fiľakovskom hrade, bude inštalovaná do 11. mája 2018 a odtiaľ poputuje do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
„Obaly a knihy“ - výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice po prvýkrát v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Škola úžitkového výtvarníctva Košice pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice v Rožňave, ul. Lipová 3 na výstavu pod názvom „Obaly a knihy“, ktorá potrvá do 5.5.2018. Výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice, odborov Propagačná grafika a Propagačné výtvarníctvo je v priestoroch knižnice po prvýkrát. Pre širokú verejnosť je to v knižnici opäť niečo nové. Prezentujú sa tu ročníkové projekty. „Témy prác týchto dvoch odborov sú iné, ale spája ich funkčnosť, praktickosť a estetika,“ prezradila Mgr. art. Katarína Fazekasová, ktorá vyučuje na škole rôzne predmety a vedie aj krúžok Experimentálne grafické techniky. „Spoločnou témou žiakov propagačné výtvarníctvo bol obal. Žiaci navrhli farebné a výtvarné riešenia obalov na
Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy - Rožňava do toho!
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
(Rožňava – 5.4.2018) Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy Rožňava do toho. Najprv boli len úvahy ako na to, a potom to začalo, začali sa zbierať fotografie, rôzne trofeje, proste čo kto zohnal. Hlavným tvorcom bol Juraj Králik, ktorý sa už aj v mladosti venoval histórii športu. Našťastie nezostal sám, partia nadšencov priložila ruku k dielu a veru pri otvorení výstavy v mnohých očiach sa ligotala slzička. Podarilo sa nám zostaviť až 22 športových odvetví, a to z rokov 1913 až 1989. Na otvorení výstavy samozrejme že nechýbal ani primátor mesta, však aj jeho fotografie z basketbalu sa tu objavili. Poďakovanie patrí Olympijskému klubu Gemer, mestu Rožňava a samozrejme Baníckemu múzeum, hlavne pracovníkom, ktorí posledné dni spoločne s nami pracovali ako včeličky, aby sme v Galérii otvorili spomienky na rôzne generácie.
Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. na výstave
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Vernisáž výstavy „Kremíkové nebo“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa uskutoční 10. apríla 2018 (utorok) o 15.00 hod. Verejnosti predstaví historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. Rimavská Sobota. Výstava potrvá do 30. júna 2018. Sprístupnená výstava predstavuje historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. V súčasnosti sa stali počítače, notebooky, tablety a smartfóny každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Pripravovaná výstava má ambíciu predovšetkým mladšej generácií predstaviť historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi vyvoláva úsmev na tvári a zároveň aj počudovanie.
Viac...
Ôsma repríza výstavy Rožňavské cechy potešila aj Nové Zámky
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch sa dňa 22. 3. 2018 uskutočnila za prítomnosti podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Ing. Tibora Csengera vernisáž výstavy Rožňavské cechy. Rožňava, známa predovšetkým ako banícke mesto, patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. Výstava prostredníctvom zaujímavého, mimoriadne vzácneho cechového materiálu, prezentuje niekdajší bohatý cechový život v Rožňave. Vystavené insígnie rožňavských cechov - zvolávacie tabuľky, pečatidlá, truhlice, vývesný štít, cechové nádoby i písomný materiál sú evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
Od chmeľu k pivu. Výstava, ktorá návštevníkom približuje proces výroby piva
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila 15. marca 2018 vernisáž výstavy Od chmeľu k pivu. Výstavu, ktorá návštevníkom približuje proces výroby piva, pripravilo Tribečské múzeum v Topoľčanoch. Autormi výstavy sú Ing. Oľga Kostolná a Mgr. Ondrej Godál. S pivovarníctvom je úzko späté aj naše mesto Rožňava. Varenie piva priniesli do oblasti Gemera v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorí pochádzali z vyspelejších hospodárskych a spoločenských pomerov. Spočiatku sa pivo varilo v domácnostiach, neskôr v mestách. Každé mesto malo svojho sládka, ktorý podliehal priamo mestskej samospráve.
Výtvarné spektrum a AMFO 2018 - Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnych súťaží
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby, vyhlásené začiatkom tohto roka, budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v utorok 20. marca 2018 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave. „Zostaveniu výstavy a vyhodnoteniu predchádzali zasadnutia odborných porôt v oboch súťažiach," informuje za organizátora Anežka Kleinová (GOS) a dodáva: „pre autorov sa uskutočnili odborné rozborové semináre, ktoré tvoria neodeliteľnú súčasť súťaží.
Výstavu „Od chmeľu k pivu“ otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) P. Horváth
Pivo je nápojom ktorý sprevádza kroky človeka po tisícročia. Od doby, keď v čase neolitu prišlo k objaveniu piva, jeho chuti a účinkov, už uplynulo mnoho rokov, ale pivo je tu s nami stále. To svedčí nielen o obrovskej popularite tohto nápoja naprieč kultúrami, ale aj o jeho univerzálnosti a jednoduchosti prípravy – bol to nápoj, ktorý mohol chutiť skoro každému a jeho príprava nebola zložitá. Pripravená výstava „Od chmeľu k pivu“, ktorá bude otvorená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 15. marca t. r., má za cieľ návštevníkom priblížiť proces výroby piva, počnúc výberom a pestovaním surovín a končiac pri finálnom produkte. Zároveň si kladie za cieľ prostredníctvom výkladu i pripravených informačných panelov oboznámiť verejnosť so stručnou históriou piva a pivovarníctva, krčiem,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).