Matica slovenská (52)
Matičiari z horného Gemera reprezentovali regionálnu kultúru na celonárodných oslavách v Martine
Napísal(a) AI+MG
MARTIN / ROŽŇAVA – Najstaršia národná kultúrna ustanovizeň Slovákov, Matica slovenská, oslávila 12. júna 2026 významné 165. výročie prijatia Memoranda národa slovenského – základného emancipačno-politického dokumentu Slovákov. Súčasťou celodenného programu bolo aj pripomenutie 200. výročia narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného života 19. storočia, ktorého odkaz si Matica slovenská v roku 2026 pripomína v rámci vyhláseného Roku Viliama Paulinyho-Tótha.
Členovia MO Matice slovenskej v Štítniku pripravili pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik
Napísal(a) M. Terrai
Medzi aktívne miestne odbory Matice slovenskej v okrese Rožňava patrí aj organizácia v Štítniku. V stredu 3. júna 2026, presne v duchu lákavého plagátu, usporiadali v tamojšom kultúrnom dome pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik. O úspešný priebeh podujatia sa veľkou mierou zaslúžila predsedníčka miestneho odboru Bc. Monika Liptáková. Spolu s organizačným tímom pripravila príjemné priestory a chutné občerstvenie pre všetkých hostí i účinkujúcich.
Tentokrát sa na besede prezentovali dve výnimočné Gemerčanky – domáca umelkyňa Janka Valková zo Štítnika a zberateľka i výtvarníčka krojovaných bábik Ivana Makšiová Sklenárová zo Slavošoviec.
Spomienka na Emíliu Ivanovú, rodenú Nemcovú (14.6.1943 – 19.1.2026)
Napísal(a) M. Velďáková
Sú ľudia, ktorí vkročia do vášho života len krátko a zase iní zanechajú trvalú stopu. Vo februári 2024 na jednej z matičných besied, na ktorých predstavujeme nadaných Gemerčanov, sme mali tú česť prezentovať aj Milku Ivanovú. Napriek zdravotnému stavu prijala pozvanie a so slzami v očiach sa jej objavil aj úsmev na tvári. Dokonca nám aj zaspievala.
„Chceš poznať sám seba ?
Zahľad sa do vlastného srdca.
Chceš poznať ľudí ?
Pozri sa na minulosť a príbehy ľudí, ktoré ti v tejto knihe ponúkam.“
Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave usporiadal 22.6.2023 ďalšiu besedu v zmysle projektu „Zviditeľňovanie nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo sa narodili v bývalej Gemersko-malohontskej župe.“ Foyer Mestského divadla Actores v Rožňave privítal pre nás vzácnych hostí. Predsedníčka MO Matice slovenskej v Rožňave Mária Velďáková na úvod všetkých srdečne privítala. Postupne predstavila pozvané osobnosti nielen z Rožňavy, ale aj z Rožňavského Bystrého a Pače. Prvým bol Ján Dávid, ktorý napísal knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom. Je to súhrn dokumentov nielen o baníctve, ale aj o histórii dediny, o živote obyvateľov pre budúce generácie. Podujatie prišla svojím spevom spestriť Dominika Ďurská, vedúca Folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Hudobný sprievod na akordeóne jej robil Marián Molnár. Jej krásny hlas potešil všetkých prítomných a rozliehal sa celým priestorom mestského divadla.
Matičiari v Rožňave pripravujú program na zviditeľnenie nadaných umelcov Gemera
Napísal(a) I. Čapóová
V týchto dňoch webovú stránku Maj Gemer informovala pani Iveta Čapóová z Rožňavy o prvotnom projekte zameranom na zviditeľnenie nadaných obyvateľov – umelcov z Gemera, rodákov aj hostí, ktorý postupne získava reálnu podobu. Podrobnejšie uviedla, že v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a Domom Matice slovenskej v Rožňave pripravujú v mesiaci jún tri pútavé kultúrne podujatia, na ktoré všetkých srdečne pozývajú. ️️
Dňa 10. 6. o 16-tej hod. do priestorov predajne Kníhkupectvo KnihArt Rožňava zavíta spisovateľka detskej literatúry Ivona Ďuričová, ktorá doobeda navštívi žiakov 1 - 2. ročníka ZŠ Jura Hronca v Rožňave a presunie sa medzi najmenších do MŠ na sídlisku Juh so svojím milým programom.
Pani Ďuričová je rodáčkou z Rožňavského Bystrého, rovnako ako aj pani Vlasta Ujházyová, ktorá obohatí program o 16-tej svojou paličkovanou čipkou.
Rok národnej identity rožňavských matičiarov v Honciach
Napísal(a) Mária Lukáčová
V Honciach sa 1.8.2020 konalo matičné stretnutie, kde Miestny odbor Matice slovenskej v Honciach spolu s Domom Matice slovenskej v Rožňave a obcou Honce zorganizoval akciu pri príležitosti Roku národnej identity. Pripomenuli sme si, že aké je dôležité mať národnú hrdosť a uvedomelosť. Matičiari Slováci a Slovenky pracujú pre kultúru, udržiavanie tradícií, rozvoj našich detí a vlasteneckého povedomia v miestnom obyvateľstve. Podujatia organizované Maticou slovenskou pripomínajú najdôležitejšie výročia a udalosti v dejinách slovenského národa. Aj naše stretnutie sa nieslo v takom duchu. Aká by to bola akcia Slovákov, kde by nezazneli krásne ľudové piesne. Pre spestrenie podujatia so svojím programom vystúpila miestna Folklórna skupina Genšenky. Pre dobrú náladu, aj do tanca hrala Starovlachovská muzika, a veru sa im to aj podarilo. Pri dobrom guláši a občerstvení sme sa zabavili, pospomínali a čo je tiež veľmi dôležité, že sme sa stretli. Dokázali sme, že aj toto je jedna z ciest ako stmeliť ľudí, ktorým ide o dobrú vec.
Matičiari rožňavského okresu aj tohto roku zapálili Vatru zvrchovanosti vo Vlachove
Napísal(a) J. Klobušník
Aj tohto roku horeli Vatry zvrchovanosti vo viacerých slovenských mestách a obciach, ako som sa dočítal v Slovenských národných novinách, číslo 30/2019. Spomenuli aj obec Vlachovo, kde sa každoročne stretávajú matičiari z Rožňavského okresu a zapaľujú Vatru zvrchovanosti. Sme si vedomí, že prvým krokom na ceste k štátnej samostatnosti bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 17. Júl 1992 je pamätný deň jej vyhlásenia a stalo sa už tradíciou, že vo Vlachove sa táto udalosť oslavuje za účasti obyvateľov širokého okolia, hlavne matičiarov a členov JDS z okresu Rožňava. Nebolo to inak aj dňa 26.7.2019, kedy sa Vatra zvrchovanosti rozhorela za zvuku piesne „Kto za pravdu horí“, ktorú zaspievali prítomní a mužská spevácka skupina „Pekná dolinka“.
Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil svoje malé jubileum
Napísal(a) Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Rožňava – 5.7.2019 - Sviatok Cyrila a Metoda si pripomína celé Slovensko v podobe štátneho sviatku. Pre matičiarov z Rožňavského okresu bol tento deň výnimočným nielen svojou kresťanskou podstatou, ale na význame mu pridalo, že Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil 10. výročie svojho založenia, aj keď história hovorí, že Oblastné pracovisko tu fungovalo od 1.1.1992.
Spoločne v slávnostnej atmosfére sme si pripomínali mnohé vzácne chvíle. Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 150. výročie úmrtia prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, storočnicu oživotvorenia Matice slovenskej a v neposlednom rade 10. výročie založenia Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Po dlhoročnom exile v obci Henckovce sa vrátil Miestny odbor Matice slovenskej do Nižnej Slanej
Napísal(a) Ing. M. Gallík
„Pred konaním výročného zhromaždenia sa uskutoční od 14.00 hod. kultúrny program ku Dňu matiek, v ktorom budú účinkovať FSk Hrabina a žiaci Základnej školy s materskou školou Nižná Slaná.“ Touto úvodnou vetou pozval výbor svojich členov na vôbec prvé stretnutie v Kultúrnom dome v našej obci. Z rôznych dôvodov, ktoré si nezaslúžia byť v tomto článku uvedené, sa po dlhoročnom exile v obci Henckovce vrátil Miestny odbor Matice slovenskej (ďalej len MO) a Folklórna skupina Hrabina na rodnú pôdu. Zaslúžil sa o to aj novozvolený starosta obce Tibor Jerga, ktorý po svojom predchodcovi uvedený exil zrušil a ako spoluorganizátor, takisto prvého Dňa matiek, sa zúčastnil aj na rokovaní výročného zhromaždenia.
Malá spomienková slávnosť v Rožňave z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Vo štvrtok, dňa 5.7.2018 o 15:00 hod. Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave a Mesto Rožňava, podporované Domom Matice slovenskej v Rožňave pod vedením riaditeľky Ing. Zlatky Halkovej, usporiadali na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej, ktorú moderovala Ing. Zlatka Halková.
Bratia, vyslaní pápežom Hadrianom II., k nám priniesli svetlo viery a hlavne povolenie na vykonávanie liturgických obradov v staroslovienčine, čím došlo k významnému zabrzdeniu uzurpátorských snáh výbojných Frankov.
Viac...
V Rimavskej Sobote odhalili busty slovenským dejateľom - Izabele Textorisovej, Samuelovi Reussovi a Jozefovi Škultétymu
Napísal(a) Michal Terrai
Dňa 23.5.2018 sme sa v Rimavskej Sobote zúčastnili na odhaľovaní búst slovenským dejateľom - Izabele Textorisovej, Samuelovi Reussovi, Jozefovi Škultétymu. V kostole ECAV Rimavská Sobota, kde boli pri uvedenej príležitosti slávnostné služby Božie, kde slávnostnou kázňou slova Božieho poslúžil brat biskup Západného dištriktu Mgr. Milan Krivda. Po tomto slávnostnom akte sme v sprievode prešli do Aleje dejateľov, teda tam, kde majú sochy a busty aj iní dejatelia, ktorým boli odhalené v skoršom období. Krásne prostredie, kde si matičiari pripomínajú a nezabúdajú na svojich velikánov, ktorým musíme byť vďační za ich tvorbu, prácu, za ich pre nás vytvorené podmienky a diela. Po príhovoroch, kde sa prihovoril
Zasadnutie Výboru Matice slovenskej v Rožňave
Napísal(a) Ing. Z. Halková
Členovia výboru Matice slovenskej a člen Dozorného výboru z celého Slovenska sa zišli za prekrásneho počasia v sobotu 14.04.2018 práve u nás v Rožňave. Zasadnutie sa uskutočnilo v priestoroch Jedálne Gemer, kde nás vítali s úsmevom a ochotou. V úvode prítomným zaspievala FSk Bučina z Pače, svojimi špecifickými rusínskymi piesňami a následne "zahrmeli" mužské hlasy FS Dubina z Rožňavy, FSk Hrabina z Nižnej Slanej a dokonca aj FSk Hôra z Rejdovej. Na záver krátkeho kultúrneho pozdravenia sa spoločne zaspievala matičná hymna „Kto za pravdu horí“. Všetkých milo prekvapil príchodom primátor mesta Pavol Burdiga, ktorému organizátori v krátkosti vysvetlili, aké zoskupenie ľudí má pred sebou, od Bratislavy až po Bardejov či Sninu.
Beseda o knihách Lenky Vranovej zo Štítnika Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov a Návrat do Kráľovstva drahokamov
Napísal(a) DMS
Tieto dve rozprávkové knihy vyšli tesne pred Veľkou nocou formou e-kníh. Autorkou je Lenka Vranová zo Štítnika, ktorá obe knihy aj sama ilustrovala. Určené sú predovšetkým deťom od 7 rokov, no nielen im. Autorka minulý týždeň absolvovala prvé besedy s deťmi v ZŠ v Štítniku a v Rožňave v ZŠ na Zlatej ulici. Deti si vypočuli ukážky z jej knihy Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov. Kládli veľa zvedavých otázok o všetkom, čo sa týkalo tvorby kníh a ilustrácií, o inšpiráciách a aj o jej stránke na webe. Popritom vyfarbovali maľovanky, ktoré si pre nich dopredu pripravila. Všetko sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej knihy a vydania spomínaných e-kníh. Prostredníctvom jej kníh sa dostanete do sveta fantázie, zaujímavých zápletiek a dobrodružstiev zvláštnej rodinky dúhového čarodejníka Zafíra.
Ocenenie jubilantky pani Zuzany Jungerovej
Napísal(a) Ing. Martin Gallík
Zakladajúca členka Miestneho odboru Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej pani Zuzana Jungerová sa 15. marca 2018 dožila krásnych 90 rokov. Zdravotné problémy jej zabránili pred šiestimi rokmi aktívne účinkovať na folklórnej scéne a odkázali ju na pomoc inej fyzickej osoby. Túto pomoc našla k svojej veľkej spokojnosti v Špecializovanom zariadení, zariadení pre seniorov a domov sociálnych služieb SUBSIDIUM v Rožňave. V tomto zariadení má zabezpečenú starostlivosť a miesto, kde trávi jeseň života. Ďakujem vedeniu Subsidia za ústretovosť a poskytnutie spoločenskej miestnosti, kde sme mohli vyjadriť vďaku a zablahoželať našej jubilantke.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.