Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Za aktívnu prácu v boji s Covid-19 predseda KSK ocenil dobrovoľných hasičov kraja
Napísal(a) PhDr. Michal Terrai
Dňa 7.9.2020 v sále Východoslovenskej galérie boli predsedom KSK pánom Ing. Rastislavom Trnkom a predsedom KO DPO SR Košice pánom Ing. Miroslavom Semaničom ocenení všetci členovia DPO, zúčastnení v karanténnych strediskách v Košiciach a v Rožňave. Tiež ocenení boli aj ich koordinátori, tajomníci ÚzO DPO SR v Košiciach a v Rožňave.
Podujatie sa začalo krásnymi slovami v príhovoroch predsedov, ktorí ďakovnými slovami vyslovili uznanie členom za všetku ich prácu v strediskách, za ochotu, za ich čas. Každému osobne odovzdali Ďakovný list na meno s medailou Za aktívnu prácu v boji s Covid-19. Slávnostné podujatie spríjemnili žiaci a pedagógovia Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach, s krásnymi piesňami, hudbou, skladbami.
Po odovzdaní bol slávnostný zápis do pamätnej knihy predsedom KO DPO SR v Košiciach pánom Ing. Miroslavom Semaničom.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) A. Štafura
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov už ôsmej pravidelne organizovanej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční 8. a 9. septembra 2020 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej a Základnej umeleckej školy v Revúcej. Konferenciu na strednom Gemeri tento rok organizuje Quirinus, o. z. v spolupráci s projektom Kreatívna Európa. Konferencia je zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska rôznych vedeckých disciplín. Na konferencii odznejú zaujímavé prednášky z literárnej vedy, muzikológie, histórie či biológie. Veríme, že sa nám týmto podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu ako regiónov Slovenska s bohatými kultúrnymi tradíciami, a tak pomôcť pretaviť získavané poznatky aj do aplikačnej sféry.
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo výstavu „Július Szabó. Pod medeným nebom“
Napísal(a) PhDr. Kinga Szabó
Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci pripravil pre návštevníkov Gemersko-malohontského múzea výstavu pod názvom „Július Szabó. Pod medeným nebom“. Výstava prezentuje výber z maliarskej tvorby umelca. Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. septembra 2020 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 31. decembra 2020 a je realizovaná v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.
Július Szabó (1907 - 1972) sa maľbe venoval od svojich mladých rokov. Jeho prvé, študijné pokusy o olejomaľbu sú prevažne realistické. Tematicky sa zameriaval na portrétovanie blízkych, členov rodiny a na krajinu v okolí Lučenca. V mladosti naňho vplýval jeho prvý učiteľ maliarstva František Gyurkovits a cieľavedome sa vzdelával z literatúry. Postupne, ako sa dostal do sveta a poznával umelecké trendy doby, pretavoval ich do svojho umenia. No jeho cesta do Paríža v roku 1937 mu dopomohla k uvedomeniu si vlastnej sily a nastúpiť na samostatnú cestu v umení. Jeho maliarsky prejav z rokov 1942 - 1943 je jasným dokladom tejto jedinečnej cesty.
Žiaci horného Gemera si začali plniť svoje úlohy aj vo futbale
Napísal(a) MG od
Do futbalového diania počas prvého septembrového víkendu prispeli aj najmladší futbalisti nášho regiónu, žiaci bojujúci v 3. lige ObFZ Rožňava. Aj keď súťaž neobsadili ktovieakým počtom družstiev, predsa sa zapojili do hry, ktorá je aj u nás najrozšírenejšia. Družstvá dospelých, ktoré nás zastupujú v IV. a V. lige, nás však v tomto zápolení nepotešili. Tak Krásnohorské Podhradie ako aj MFK Rožňava hrali na ihriskách svojich súperov, ale čo je horšie, nezískali ani bod. Najhoršie na tom sú hráči Podhradia, ktorí sa nezlepšujú, ba naopak, strácajú body po skoro každom kole a klesajú v tabuľke takmer na samé dno. Svojich fanúšikov, či spoluhráčov, nepotešili ani v tomto týždni hráči, ktorí museli odísť z ihriska ešte skôr, ako rozhodca odpískal koniec zápasu. Tentoraz to postihlo Š. Kúna z Krásnohorského Podhradia, Jakuba Rochla z Rožňavského Bystrého, Jozefa Rencsoka z Drnavy, ale aj Attilu Balázsa z Plešivca.
Viete, že pod Stolicou leží jedna dedina? Pozrime sa na chvíľu, čo tam Rejdovci robia
Napísal(a) MG od
Pod Stolicou leži jedna dedyna. Titulok z plagáta, ktorý v auguste tohto roku zvolával rodákov, alebo milovníkov folklóru na hornom Gemeri do jeho centra – ako hlavný organizátor Obec Rejdová a OZ Hôra Rejdová. Keďže tohto roku z dôvodu šírenia koronavírusu sa pozastavili v období leta všetky kultúrne slávnosti, a tým aj Gemerské folklórne slávnosti, ktorý si tento rok mohli zapísať 48. ročník, uskutočnila sa spomínaná akcia dňa 21. augusta so začiatkom o 18-ej hodine na námestí v tejto obci.
V rámci programu uvideli prítomní vystúpenie účastníkov letného muzikantského tábora, ale tiež uvedenie publikácie rodáka Rejdovej Ing. Ondreja Kračúna „Majáles a staré časy“. Na pripravenom pódiu sa predstavili divákom FS Dubina z Rožňavy a domáca folklórna skupina z Rejdovej, ktorá uviedla nové programové číslo v rámci projektu FPU. Predstavil sa tiež Marek Dovalovský s prezentáciou parobských kožúškov, ktoré reprezentujú domácich majstrov rôznych remesiel.
V Baníckom múzeum v Rožňave si pripomenú 25. výročie zápisu gemerských jaskýň do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Na výstavu s názvom Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 24. septembra 2020 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
V roku 2020 si pripomíname 25. výročie zapísania prírodných pamiatok Aggtelekského a Slovenského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Okrem samotného výročia je téma ochrany svetového dedičstva veľmi aktuálna, pretože jedinečné krasové územie v Košickom kraji je špecifické a veľmi citlivo reaguje na všetky zmeny, ktoré spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú Národný park Slovenský kras, najmä jaskyne zapísané do svetového dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území Košického kraja.
V gemerskej obci Pača krstili prvé CD-čko folklórnej skupiny Bučina
Napísal(a) D. Sústriková
Deň 14.8.2020 – pre niekoho obyčajný piatkový večer. Pre členky folklórnej skupiny BUČINA z Pače deň nezabudnuteľný a dlho očakávaný. Ešte v októbri 2019 pri príležitosti 10. výročia vzniku folklórnej skupiny natočili jej členky prvý CD nosič s pačanskými pesničkami. Prvý termín krstu prekazil COVID-19, no na druhý pokus to vyšlo nad očakávanie.
V kultúrnom dome v Pači sa zišli v hojnom počte obyvatelia obce, ale aj rodáci a priaznivci folklóru z blízkeho okolia. Programom sprevádzala Ing. Dana Lacková, ktorá sa tejto neľahkej úlohy zhostila veľmi dobre, čím prispela k hladkému a dynamickému priebehu celého večera. V rámci programu vedúca folklórnej skupiny Mgr. Dana Sústriková vo svojom príhovore priblížila prítomným neľahké začiatky založenia tohto folklórneho zoskupenia. Vyzdvihla pomoc obecného zastupiteľstva, ale hlavne starostu obce Ladislava Zagibu, ktorý od začiatku činnosti FSk podporoval a podporuje. On sa stal aj hrdým „krstným otcom“ a CD nosič uviedol do života krištáľovo čistou vodou z Bučiny – časti chotára v ktorom vyviera pačanský potok.
Múzejný deň bude na tému prírodné pamiatky zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave sa ani tento rok nezaobíde bez tradičného Múzejného dňa, ktorý sa skutoční v piatok 18. septembra od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej 43. Témou budú prírodné pamiatky, zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. „Múzejný deň každoročne pripravujeme pre žiakov materských, základných aj stredných škôl. Štandardne sa koná v polovici mája, vždy v piatok pred Nocou múzeí a galérií. Tohtoročná Noc múzeí však bola pre pandémiu preložená a jej nový termín je až v polovici novembra. Aj vzhľadom na počasie sme sa preto rozhodli zorganizovať Múzejný deň UNESCO samostatne v septembri,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Múzejníci pripravili bohatý program, v ktorom si okrem prednášok, prehliadok expozícií a Geologickej bádateľne budú môcť účastníci vyskúšať jazdu banským vláčikom a mnoho interaktívnych aktivít.
Viac...
Rukopisné dielo z roku 1874 Gusztáv Liszkay: Náuka o baníctve vystavia v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 30. septembra 2020 vystavené rukopisné dielo o teórii baníctva „Náuka o baníctve“ z roku 1874. Autorom rukopisu je banský inžinier Gusztáv Liszkay.
Rukopis Náuka o baníctve, pozostávajúci z päťdesiattri listov, sa podarilo objaviť v rámci dokumentácie baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte, potrebného k príprave rovnomennej výstavy otvorenej v priestoroch múzea v roku 2018, vo vyše sedemnásťtisícovej zbierke dokumentov v archíve Gemersko-malohontského múzea. Do archívu múzea ho daroval v roku 1906 evanjelický farár v Rimavskom Brezove Ján Liszkay.
Tatran Betliar ani FK Plešivec v 6. futbalovej lige nezískali ešte ani bod
Napísal(a) MG od
Posledný augustový víkend sme aj my na hornom Gemeri prežívali slávnostne i športovo. Spoločensky sme si pripomenuli významné udalosti spred 76 rokmi, kedy sa do histórie hrdinsky zapísal slovenský národ svojím Slovenským národným povstaním, aby ním dopomohol k porážke fašizmu v Európe. Športovo aj tým, že sa začali prestížne cyklistické preteky Tour de France. Aj keď zastúpenie Slovenska sa spolieha na výsledky jediného Slováka v nich, predsa len držíme palce nášmu trojnásobnému majstrovi sveta a držiteľovi 7 zelených dresov z týchto pretekov. Všetko toto podčiarkli majstrovské futbalové zápasy, ktoré sa udiali počas obidvoch dní medzi dospelými, dorastencami i žiakmi. Tak si všimnime, ako v nich dopadli naši športovci.
Futbalový klub TJ Magnezit Jelšava bol v minulosti úspešným reprezentantom Gemera vo vyšších súťažiach. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a opísal jeho účinkovanie v sezóne 1982 / 1983. Článok obsahuje súpisku, tabuľku a výsledky.
Súpiska: Stankovič, Buš – Gömöri, Pazera, Pakes, Pomaj, Dacho, Gonosz, Spišák, Lukáč, Kotváč, Macko, Farkaš, Benco, Zdechovan
Tréner: Ján Petrák
Vedúci mužstva: Anton Furman
Tajomník: Miloš Gallo
Masér: Ondík
Spomienky Ladislava Tomka z Rožňavského Bystrého na vojnu a SNP
Napísal(a) L. Tomko
Celá naša pokroková spoločnosť si v týchto dňoch pripomína 76. výročie Slovenského národného povstania. Spomienky najmä živých účastníkov sú nezabudnuteľné a najlepšie charakterizujú udalosť, ktorej sa chopil malý slovenský národ. Jeden z tých, ktorý napísal aj o tejto udalosti bol v tých časoch iba 16-ročný Ladislav Tomko, ktorý pochádza z malej baníckej obce na hornom Gemeri – z Rožňavského Bystrého. V tom čase dedinky, ktorá bola na pomedzí Slovenska s Maďarskom. Svoj život opísal v malej knižôčke, ktorú nazval Neostať stáť. Využívam z nej iba tú časť, v ktorej ako študent prežíval práve v tomto období v baťovskej fabrike vo Svite. Dnes má pán Ladislav Tomko 92 rokov. Ale teraz už nechám rozprávať autora spomienok na minulé roky. Snáď aj tie nám súčasníkom pomôžu vypovedať viac ako len skromný pomník hrdinom SNP, ktorý hrdo stojí na cintoríne v Rožňavskom Bystrom.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-