Prešľapy funkcionárov, sťažnosti na rozhodcov, inzultácie a iné zaujímavosti z futbalovej kuchyne ObFZ Rožňava
Futbalové zápasy prinášajú rôzne zaujímavosti či už neoprávnený štart hráča, pokles hráčov súpera pod 7, inzultácie rozhodcu a podobne. Práve o tom je článok nášho dlhoročného spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Text dopĺňajú fotografie. Ako počiatočný rok bol zvolený rok 1996.
Funkcionári MFK Rožňava nečítali úradnú správu- jar 2001- Oto Vágner mal mať stop po 4 žk – zápas bol skontumovaný
Podobné to bolo aj v ročníku 2009/2010 keď Matúš Mészner mal mať stop po 4 žk - zase skontumovaný zápas
Jar 1997 - G. Poloma pricestovala do Jasova bez registračných preukazov
Inzultácia v jednom z jesenných zápasov G. Polomy na jeseň 1996
Meštianska kultúra fajčenia tabaku * Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova
Výstava s názvom Meštianska kultúra fajčenia tabaku. Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova je prevzatá z Archeologického múzea v Krakove. Autorom výstavy je Jakub Puziuk, PhD.
Výstava poskytuje inovatívny pohľad na jeden z najdôležitejších prameňov hmotnej kultúry novoveku – fajky, ktoré sa v Európe začali bežne používať od 17. storočia. Fajky sú pre archeológa cenným nálezovým materiálom – napríklad v kontexte výskumov datovania novovekých vrstiev a zároveň sú nepochybným hmotným dokladom dávnych zvykov a módy, odrážajúcej sa vo fajčení tabaku.
Na Gemeri sa v uplynulom roku 2025 narodilo vyše 1300 detí
V uplynulom roku 2025 sa na Gemeri narodilo vyše 1300 detí. Vyplýva to z informácie, ktorou na stránku práve prispela Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka Nemocníc Penta Hospital. Pozrime sa preto bližšie do našich jednotlivých nemocníc v tomto regióne. Všimnite si aj najčastejšie rodné mená, ktorými v týchto nemocniciach chlapcov, či dievčatá pokrstili. Popri tradičných menách rodičia dali svojím deťom veru aj netradičné mená.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 524 detí. Na svet prišlo 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Filip, Kristián, Samuel, Damián, Martin a Oliver. U dievčat zase dominovali mená Emma/Ema, Sofia, Nela, Vivien, Noemi, Jana i Nina.
Štátne vyznamenanie prezidenta SR aj Gemerčanke Kornélii Wirtschafterovej
Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky udelil v sobotu 10. januára 2026 štátne vyznamenania 22 osobnostiam spoločenského, vedeckého, kultúrneho aj športového života, z toho štyrom in memoriam. Medzi nimi sme zaregistrovali aj meno Gemerčanky Kornélie Wirtschafterovej, rodáčky z Tornale, v zastúpení ktorej Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky okruh – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu prevzala Oľga Bodorová, bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Slávnostný akt sa uskutočnil v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Kornélia Wirtschafterová prežila štyri koncentračné tábory
Kornélia Wirtschafterová sa narodila 28. júna 1926 v Tornali do maďarskej rodiny židovského pôvodu. Spolu s bratom a rodičmi sa v roku 1938 presťahovali do Rimavskej Soboty.
Kamenný architektonický článok z Hajnáčky * Predmet mesiaca január
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Alexander Valuch víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Pohár starostky obce Gemerská Poloma v 34. ročníku stolnotenisového turnaja ako prvého tohtoročného turnaja na Slovensku si 3. januára 2026 vybojoval tretí hráč rebríčka SSTZ Alexander Valuch (AŠK Mária Huta/TTC ROVAA Žilina), ktorý v K. O. súboji o 1. miesto zdolal Martina Marka (ŠKST MICHALOVCE/STK LOKOMOTÍVA KOŠICE) 11:7, 11:5, 11:3. Informuje o tom obecná stránka Gemerskej Polomy. Turnaja sa zúčastnil aj predseda SSTZ pán Anton Hamran, ktorý odovzdal víťazom trofeje a pri príležitosti stého výročia stolného tenisu na Slovensku a zakladateľom turnaja Pamätné listy: pánovi Jánovi Chanasovi, ako zakladateľovi turnaja, Jurajovi Galajdovi, Pavlovi Petergáčovi st., Jozefovi Trojanovi st., Miroslavovi Michalkovi a Lillian Bronďošovej (na obrázku nižšie) ako výraz vďaky za podiel na rozvoji slovenského stolného tenisu v jeho bohatej histórii.
Betliarsky futbal v rokoch 2022 – 2024
Futbalový klub Tatran Betliar dlhodobo účinkuje v 7. lige ObFZ Rožňava. V článku náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik opisuje jeho pôsobenie v rokoch 2022 – 2024. K dispozícii je ku každému ročníku káder, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca. Text dopĺňajú zaujímavosti a fotografia.
Ročník 2022/2023
Káder: Štefan Mišina, Marek Šály – Miloš Schvarz, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Ľubomír Šofranko, Marek Kováč, Dominik Szilardi, Lukáš Boňko, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marek Pástor, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Marián Molnár, Ján Čižmár, Marko Zatroch, Matej Chochol, Ivan Lörinc, Boris Szilardi, Marcel Roth, Maroš Bakoš
Jelšavskí hasiči v uplynulom roku najviac zasahovali vo štvrtok
V krátkom príspevku sa pozrime na štatistiku zásahovosti Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava v roku 2025. Ku 31. 12. 2025 sme zaevidovali spolu 65 zásahov, z toho 19 požiarov, 19 technických zásahov, 26 iných technických zásahov a 1 protipožiarnu asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo vo štvrtok 12-krát, potom v pondelok a v sobotu po 11-krát, v utorok 10-krát, v nedeľu 9-krát, vo štvrtok 8-krát a v piatok 5-krát.
Najviac horelo:
– 2-krát rodinný dom, suchá tráva a krovie
Matúš Ján a Theo Dominik sa narodili v roku 2026 ako prvé deti na Gemeri
V novom roku 2026 prišli na svet medzi ostatnými novorodencami na Slovensku aj prvé bábätká na Gemeri. Ich mená nám oznámila krátko po ich narodení Bianka Krejčíová, PR špecialistka Penta Hospitals SK, a. s. Prvé dieťatko roka 2026 v rožňavskej nemocnici prišlo na svet 1. januára 2026 o 16.24 hod. Je ním chlapček, ktorý dostal meno Matúš Ján. Matúš Ján po narodení vážil 2385 gramov a meral 44 centimetrov. Narodil sa mamičke Nikolete z Rožňavy.
Prvé dieťatko roka 2026 v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet dnes o 18.22 hod. Je ním chlapček, ktorý dostal meno Theo Dominik. Theo Dominik po narodení vážil 3600 gramov a meral 55 centimetrov. Narodil sa mamičke Kristíne z Tornale.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na január 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti, si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na január 2026.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).