Muránska planina ukázala, že tma má hodnotu: odborná konferencia aj Deň Slnka spojili veda a zážitky
Revúca, 5. mája 2026 - Litterra v Revúcej sa na prelome apríla a mája stala miestom, kde sa stretli vedci aj verejnosť pri téme, ktorá je čoraz aktuálnejšia – vzťahu človeka k svetlu a tme. Pri príležitosti 2. výročia založenia Parku tmavej oblohy Muránska planina sa uskutočnila odborná konferencia spolu s podujatím Deň Slnka, ktoré spoločne ponúkli pohľad na problematiku svetelného smogu z viacerých perspektív.
Vo štvrtok 30. apríla 2026 sa v priestoroch múzea Litterra konala odborná konferencia zameraná na svetelný smog, ochranu tmavej oblohy a jej vplyv na zdravie, biodiverzitu aj rozvoj regiónov. Program priniesol vystúpenia odborníkov zo Slovenska i zahraničia, ktorí sa venovali vplyvu svetla na spánok a cirkadiánne rytmy, meraniu intenzity tmy a monitoringu nočnej oblohy, ako aj environmentálnym dopadom svetelného znečistenia.
Svätému Floriánovi venovali slávnostnú omšu v rímsko-katolíckom Kostole sv. Juraja v Muráni
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku. Narodil sa v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešné Rakúsko). V roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája roku 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns.
Osemdesiatšesť ligových gólov v prvomájových zápasoch mužstiev horného Gemera
Pretože v A mužstve dospelých futbalistov klubu MFK Rožňava nedošlo k lepšiemu postaveniu družstva v tabuľke IV. ligy na jar, ešte pred 20. kolom došlo v tomto klube k výmene trénera. Odchádzajúceho Branislava Kuzmu vymenil Tomáš Danko. Ako vidieť z výsledku v sobotňajšom dueli, ani tento tréner nezačal bodmi a v Rudňanoch tesne prehrali. V tomto kole sme zaznamenali, že hornogemerskí hráči nastrieľali súperom 55 gólov, kým do sietí našich mužstiev sme narátali 31 gólov. Vcelku pozitívny údaj pre nás. Odohralo sa počas víkendu 13 zápasov. Medzi doteraz hrajúce mužstvá sa pridali cez víkend aj starší dorastenci súperiaci v 5. lige ObFZ Rožňava. V 7. lige sme narátali 55 gólov. Najviac z nich padlo v stretnutí Vyšná Slaná - Betliar 8, čo je zároveň prekvapujúco veľký rozdiel, v tomto kole medzi 7-ligovými kolektívmi najväčší. Najlepším strelcom 7. ligy je naďalej Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK, ktorý vedie tabuľku s 32 gólmi.
Vanesa Tomková na krajskej súťaži 72. Hviezdoslavovho Kubína vyrecitovala tretie miesto
V dňoch 27. – 30. apríla 2026 sa v Michalovciach stretli najlepší recitátori z celého Košického kraja – víťazi okresných a regionálnych kôl v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých na krajskom kole 72. ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Pre náš región súťaž bola úspešná, keď v 3. kategórii próza sa na 3. mieste umiestnila Vanesa Tomková, žiačka ZŠ akademika Hronca v Rožňave, ktorá pochádza z Rožňavského Bystrého. K jej doteraz nebývalému úspechu mladej recitátorke gratulujeme.
V Zemplínskom kultúrnom centre do aktuálneho ročníka sa zapojilo 102 jednotlivcov, dve divadlá poézie a jeden detský recitačný kolektív. Pripomeňme si ešte, že v kategórii próza 1. miesto obsadila Sofia Štofová zo ZŠ, Krosnianska 2, Košice 3, 2. miesto patrí Sofii Kudláčovej z Gymnázia a SOŠ OaS, Nám. Slobody 12, Sobrance.
Futbalový klub Rudná v rokoch 1987 – 1989
Futbalový klub Rudná pôsobil v 80-tych rokoch v najvyššej súťaži Oblastného futbalového zväzu Rožňava. Do ObFZ Rožňava patrili v tom čase aj mužstvá z okresu Revúca. Spočiatku bol v strede tabuľky, po príchode Ladislava Deméňa z Rožňavy to už bolo lepšie. V článku sa dočítame o účinkovaní v rokoch 1987 – 1989. K dispozícii sú výsledky a káder, tabuľky sú vynechané, autor uvádza len umiestnenie po jeseni a celkové umiestnenie.
Káder: Orosz – Nagy, Deméň, Kankula, Kapusta, Geče, Krupinský, Varga, Filický, Šalamon, Kerekeš, Bartaloš, Burkovský, Ötvös, Kónya, Kurian, Pogány, Kubej, Šimon Tréner: Imrich Kurian.
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
Keď občas pozerám staré fotografie uverejnené aj na sociálnych sieťach z prvomájových osláv v Rožňave, vždy sa mi premietne ako na filmovom plátne môj zážitok z 1. mája ako chlapcovi sotva 5-ročnému. Bolo to krátko po II. svetovej vojne a ja som s mojím otcom kráčal z Rožňava Bane dlhou cestou až na námestie v Rožňave. V sprievode kráčali predovšetkým chlapi, ktorí ako baníci pracovali v rožňavských baniach, alebo na okolí, ako napríklad v mojej rodnej dedine v Rožňavskom Bystrom. To veľké množstvo ľudí pre mňa bolo niečo nové, dovtedy neznáme. Alebo alegorické vozy, to všetko bolo aj zaujímavé, aj nevídané. Veď som bol z malej dedinky. Príde mi vždy na um veselá príhoda z osláv 1. mája – Sviatku práce, keď som ako chlapec z malej dedinky pri Rožňave nemal ani predstavu o tom, čo rozprávajú moji starší rodáci o tom, čo je veľká voda, alebo more.





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.