Dňa 17.9.2019 patrila Rožňava práve oslavám 100. výročia „plynovej služby“, 70. výročia chemického vojska ČSĽA, 27. výročia vytvorenia 3. brigády chemickej ochrany. Od 1. januára 2005 bol tento útvar presťahovaný do mesta Rožňava ako jediný útvar RCHBO armády SR. Rozkazom prezidenta SR č. 3. z 31. mája 2013 bol práporu prepožičaný čestný názov „GEMERSKO-MALOHONTSKÝ PRÁPOR RADIAČNEJ, CHEMICKEJ A BIOLOGICKEJ OCHRANY“. Od novembra 2015 prešiel v rámci reorganizačných zmien pod velenie 1. mechanizovanej brigády. Hlavnou úlohou práporu je komplexné zabezpečenie všetkých jednotiek OSSR v oblastiach jeho určenia a poskytnutie vojenskej asistencie orgánom Ministerstva vnútra SR a civilným orgánom v poskytnutí pomoci pri prípadnej eliminácií hrozieb v uvedených oblastiach v ich náplni, napr. pri plnení úloh očisty utečencov a ich hygienickej očisty, pri ekologických haváriach, terorizme... Za obdobie svojej existencie príslušníci práporu plnili úlohy vo svojej oblasti, napríklad aj v Kuvajte, Iraku, Afganistane.
Slávnosti spomínaných výročí sa zúčastnila aj rovnaká jednotka Českej armády, a to z dôvodu historickej tradície a skutočnosti, že v zahraničných misiách sú nasadzované spoločne. Posledným veliteľom práporu je od roku 2012 pplk. Oliver Toderiška, ktorý velil aj vojenskej prehliadke nastúpených vojakov a vojenskej techniky na rožňavskom Námestí baníkov.
Účastníci osláv spomenutého výročia sa dňa 17.9.2019 zhromaždili v priestoroch kasární práporu, kde pred vstupom do kultúrných priestorov bola za účasti všetkých pozvaných hostí odhalená pamätná tabuľa k výročiu útvaru, ktorú za asistencie veliteľa práporu pplk. Olivera Toderišku odhalil priamy účastník bojov proti fašizmu plk. v. v. Ladislav Sládek, ktorý 6. marca 2019 oslávil 91 rokov a ako vojak 2. Ukrajinského frontu pod velením maršala ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského prešiel Rumunsko, celé Maďarsko a koniec vojny ho zastihol pri Sládkovičove.
Pamätnú tabuľu venovalo útvaru občianske združenie "Priateľov vojenských chemikov".
Vzhľadom k tomu, že odhalenie jubilejnej tabule neviedlo textíliu, z dôvodu jej výšky umiestnenia na sňatie použil svoju „bakuľku“, za čo zožal zaslúžený potlesk. Po odhalení pamätnej tabule sa hostia v kolóne presunuli k tribúne na Námestí baníkov, kde o 10.00 moderátorka privítala všetkých účastníkov osláv a vojenskej prehliadky.
Po skončení hymien moderátorka privítala na tribúne primátora mesta Rožňava p. Michala Domika, náčelníka štábu strategického plánovania plukovníka Petra Babiara, veliteľa pozemných síl OS SR gen. mjr. Ing. Jindřicha Jocha, veliteľa strategického centra krízového manažmentu GŠ OS SR plk. Ing. Štefana Kovácsa, náčelníka bojovej podpory operácií plk. Ing. Miroslava Ofčaroviča, veliteľa 1. mechanizovanej brigády PS OS SR plk. Ing. Ivana Baloga, rímskokatolíckeho biskupa Rožňavskej diecézy Mons. Stanislava Stolárika, predstaviteľov ordinariátu OS a ozbroj. zborov SR, bývalých náčelníkov GŠ a OS ASR gen. mjr. v. v. Ing. Svetozára Naďoviča, gen. por. v. v. Ing. Jaroslava Vývleka, vojaka ČA 2. ukrajinského frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka, bývalého náčelníka chem. vojska plk. v. v. Ing. Františka Kromku, pplk. v. v. Ing. Jána Šimúna, pplk. v. v. Ing. Iva Valošeka, pplk. v. v. Ing. Stanislava Štecáka, mjr. v. v. Ing. Štefana Bovu, pplk. v. v. Ing. Ladislava Nagya, a vojenských pridelencov v SR – Maďarskej republiky, Poľskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a osobitne delegáciu Armády ČR, ktorú viedol náčelník chemického vojska plk. gen. štábu Ing. Martin Fokt a ďalších predstaviteľov štátnej správy a samosprávy Rožňavy.
Zvláštne originálne ocenenie príslušníkov práporu pri tejto príležitosti prevzal náčelník chemického vojska plk. v. v. Ing. František KROMKA za celoživotnú prácu v prospech vojska RCHBO.
Po hymnách bol prečítaný slávnostný rozkaz náčelníka GŠ OS SR pri príležitosti osláv. Po rozkaze sa prihovorili z tribúny hostia a nasledovalo udelenie pamätných medailí a plakiet bývalým veliteľom a významným hosťom.
Po udelení vyznamenaní nasledoval slávnostný pochod nastúpených jednotiek a defilé bojovej techniky útvaru.
Takmer zaplnené námestie mimo priestoru nastúpených jednotiek bolo aj za účasti mnohých rodinných príslušníkov nastúpených vojakov.
Po skončení prehliadky sa hostia a vojaci presunuli do spoločenskej miestnosti kasární v Rožňave, kde veliteľ práporu pplk. O. Toderiška udelil pred nastúpenými vojakmi pamätné plakety a listy bývalým veliteľom oslavujúceho vojska. Veliteľ ocenil aj výchovné poslanie vojakov práporu, ktorí pôsobia najmä medzi školskou mládežou, kde im predvádzajú ukážky a zasväcujú ich do tajov poslania vojakov. Taktiež mnohým, ktorým to zdravie dovoľuje, poďakoval za bezplatné darovanie krvi, ktoré je symbolické, pretože práve vo vojnových konfliktoch je táto drahocenná tekutina nenahraditeľná k záchrane života ranených vojakov, ale aj civilov.
Na záver nasledovala slávnostná recepcia.
Foto a príspevok: JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-