Novinkou na koľajniciach medzi Horehroním a Gemerom bude toto leto nostalgický motorový vláčik nazvaný Zbojnícky expres. Premávať bude z Brezna do Tisovca cez sedlo Zbojská. Cestujúci okúsia na tejto trati kus železničnej histórie. Ide o trať, na ktorej z Tisovca do sedla Zbojská jazdí v lete historická vlaková súprava ťahaná vyše storočnou parnou zubačkou, ktorú udržiavajú v dobrej kondícii dobrovoľníci z občianskeho združenia OZ Zubačka. Tá sa na trať dostane prvýkrát 4. júla 2020. Cesta Zbojníckeho expresu bude zaujímavá nielen vďaka atraktívnemu „zbojníckemu“ programu priamo vo vlaku, ale aj krásnym výhľadom na slovenskú prírodu a technické pamiatky, predovšetkým železničné premostenia. Konečná zastávka Tisovec turistom ponúka návštevu miestneho železničného múzea, ktoré v sobotu 13. júna zrevitalizuje svoj exteriér, interiér a historické exponáty. KOCR Banskobystrický kraj Turizmus v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a OZ Zubačka sa rozhodli pre spoločnú dobrovoľnícku brigádu. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie a historické exponáty, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na Zbojníckom exprese alebo parnej zubačke,“ uviedol Viktor Brádňanský z OOCR Gemer. Brigády sa môžu zúčastniť aj ostatní priaznivci historických vlakov. Viktor Brádňanský dodal, že stretnutie dobrovoľníkov, ktorí budú chcieť priložiť ruku k dielu, je v sobotu o 9.30 na železničnej stanici v Tisovci.
Horehronský expres bude jazdiť na svojej obvyklej trase Brezno – Telgárt – Mlynky. Vlakoví pasažieri sa môžu tešiť na bohatý vlakový program, ale i skrášlené stanice. „Uvedomujeme si, že k celkovej atraktivite zážitkového vlaku patrí program v ňom, ako aj miesta, na ktorých prepravení vystupujú a nastupujú,“ uviedla Iveta Niňajová predsedníčka krajskej organizácie cestovného ruchu. Zhodnotila, že trať, po ktorej Horehronský expres jazdí, nie je taká frekventovaná, a preto nie všetky vlakové staničky sú v „oku lahodiacom stave“. „Aj preto sme sa spolu s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie rozhodli zorganizovať 6. júna dobrovoľnícku brigádu na skrášlenie troch železničných staničiek – Polomka, Heľpa a Červená Skala. Partnermi nám na jednotlivých staničkách boli pracovníci Železníc SR, ktorí si dokonca sami spravili finančnú zbierku, čím prispeli k nášmu finančnému vkladu do tejto akcie. Je to pre nás dôkaz, že ľudom v regiónoch záleží na rozvoji.“ V roku 2019 sa počas letnej turistickej sezóny previezlo Horehronským expresom takmer 3000 ľudí.
Cieľom historických zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji je ponúknuť nezvyčajný zážitok a prepraviť k turistickým atraktivitám regiónov, v ktorých tieto vlaky premávajú. Eva Macuľová z krajskej cestovnej kancelárie, ktorá má vlaky ako turistický produkt v ponuke, uviedla: “Vlaky majú obmedzený počet jázd, pretože sú to historické súpravy, ktoré jednoducho treba šetriť. Zároveň kapacita vláčikov je z tohto dôvodu obmedzená. Vozne prikladáme len tak, aby to historické lokomotívy utiahli. Preto sa pri jednotlivých jazdách pohybujeme v kapacite od 80 do 120 osôb.“ Dodala, že odporúčajú záujemcom kúpiť si lístky vopred online na destinačnom portáli Banskobystrického kraja zahoramizadolami.sk. Predaj lístkov na Horehronský expres bol spustený 8. júna 2020. Zbojnícky expres bude v predaji od pondelka 15. júna 2020.
Jazdy Horehronského a Zbojníckeho expresu sú naplánované na termíny:
19. 7. – Zbojnícky expres
25. 7. – Horehronský expres
1. 8. – Horehronský expres
2. 8. – Zbojnícky expres
22. 8. – Horehronský expres
23. 8. – Zbojnícky expres.
Mgr. Viktor Brádňanský
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-