Novinkou na koľajniciach medzi Horehroním a Gemerom bude toto leto nostalgický motorový vláčik nazvaný Zbojnícky expres. Premávať bude z Brezna do Tisovca cez sedlo Zbojská. Cestujúci okúsia na tejto trati kus železničnej histórie. Ide o trať, na ktorej z Tisovca do sedla Zbojská jazdí v lete historická vlaková súprava ťahaná vyše storočnou parnou zubačkou, ktorú udržiavajú v dobrej kondícii dobrovoľníci z občianskeho združenia OZ Zubačka. Tá sa na trať dostane prvýkrát 4. júla 2020. Cesta Zbojníckeho expresu bude zaujímavá nielen vďaka atraktívnemu „zbojníckemu“ programu priamo vo vlaku, ale aj krásnym výhľadom na slovenskú prírodu a technické pamiatky, predovšetkým železničné premostenia. Konečná zastávka Tisovec turistom ponúka návštevu miestneho železničného múzea, ktoré v sobotu 13. júna zrevitalizuje svoj exteriér, interiér a historické exponáty. KOCR Banskobystrický kraj Turizmus v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer a OZ Zubačka sa rozhodli pre spoločnú dobrovoľnícku brigádu. ,,Múzeum zubačky nám približuje úžasnú históriu tejto unikátnej železničnej trate, ktorá písala regionálne dejiny. Zaujímavé informácie a historické exponáty, to všetko sú podnety ktoré návštevníkom múzea už navždy umocnia pôžitok z jazdy po tejto trati, či už na Zbojníckom exprese alebo parnej zubačke,“ uviedol Viktor Brádňanský z OOCR Gemer. Brigády sa môžu zúčastniť aj ostatní priaznivci historických vlakov. Viktor Brádňanský dodal, že stretnutie dobrovoľníkov, ktorí budú chcieť priložiť ruku k dielu, je v sobotu o 9.30 na železničnej stanici v Tisovci.
Horehronský expres bude jazdiť na svojej obvyklej trase Brezno – Telgárt – Mlynky. Vlakoví pasažieri sa môžu tešiť na bohatý vlakový program, ale i skrášlené stanice. „Uvedomujeme si, že k celkovej atraktivite zážitkového vlaku patrí program v ňom, ako aj miesta, na ktorých prepravení vystupujú a nastupujú,“ uviedla Iveta Niňajová predsedníčka krajskej organizácie cestovného ruchu. Zhodnotila, že trať, po ktorej Horehronský expres jazdí, nie je taká frekventovaná, a preto nie všetky vlakové staničky sú v „oku lahodiacom stave“. „Aj preto sme sa spolu s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie rozhodli zorganizovať 6. júna dobrovoľnícku brigádu na skrášlenie troch železničných staničiek – Polomka, Heľpa a Červená Skala. Partnermi nám na jednotlivých staničkách boli pracovníci Železníc SR, ktorí si dokonca sami spravili finančnú zbierku, čím prispeli k nášmu finančnému vkladu do tejto akcie. Je to pre nás dôkaz, že ľudom v regiónoch záleží na rozvoji.“ V roku 2019 sa počas letnej turistickej sezóny previezlo Horehronským expresom takmer 3000 ľudí.
Cieľom historických zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji je ponúknuť nezvyčajný zážitok a prepraviť k turistickým atraktivitám regiónov, v ktorých tieto vlaky premávajú. Eva Macuľová z krajskej cestovnej kancelárie, ktorá má vlaky ako turistický produkt v ponuke, uviedla: “Vlaky majú obmedzený počet jázd, pretože sú to historické súpravy, ktoré jednoducho treba šetriť. Zároveň kapacita vláčikov je z tohto dôvodu obmedzená. Vozne prikladáme len tak, aby to historické lokomotívy utiahli. Preto sa pri jednotlivých jazdách pohybujeme v kapacite od 80 do 120 osôb.“ Dodala, že odporúčajú záujemcom kúpiť si lístky vopred online na destinačnom portáli Banskobystrického kraja zahoramizadolami.sk. Predaj lístkov na Horehronský expres bol spustený 8. júna 2020. Zbojnícky expres bude v predaji od pondelka 15. júna 2020.
Jazdy Horehronského a Zbojníckeho expresu sú naplánované na termíny:
19. 7. – Zbojnícky expres
25. 7. – Horehronský expres
1. 8. – Horehronský expres
2. 8. – Zbojnícky expres
22. 8. – Horehronský expres
23. 8. – Zbojnícky expres.
Mgr. Viktor Brádňanský






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-