Slovenské národné múzeum 18. júna 2015 o 17.00 otvára výstavu Apoštol Eugen Krón a Košice, ktorá (1886 Praha – 1944 Auschwitz–Birkenau). Bývalý legionár, zanietený, činorodý a nápaditý pražský právnik židovského pôvodu využil predpoklady mesta s bohatým kultúrno-historickým zázemím a viacnárodnostným zložením, aby z Košíc vybudoval životaschopné umelecké centrum Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
V priestoroch múzea zriadil školu, ktorej vedením poveril talentovaného Eugena Króna (1882 Sobrance – 1974 Gödöllő). Zo začiatku bola nazývaná múzejným kresliarskym kurzom, neskôr Krónovou umelecko-priemyselnou školou. Navštevovať ju mohli záujemcovia od 14. rokov a okrem možnosti bezplatného vzdelávania škola ponúkala aj možnosti štúdia na štipendium. Každý rok pravidelne poriadala výstavy pre svojich žiakov a najlepší z nich sa mohli predstaviť osobitne po boku svojho učiteľa a renomovaných výtvarníkov. Vo veľkoryso ponímanej činnosti múzea prevládali výstavy a prednášky (v priemere aspoň jedna výstava mesačne), ktoré šírili aktuálne informácie z oblasti európskeho a československého výtvarného umenia.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice sa zameriava na autorove najplodnejšie obdobie, kedy našiel svoj štýl a témy, ktoré potom rozvíjal po celý život. Jeho „košický príbeh“ začal stretnutím s fenomenálnym riaditeľom Josefom Polákom a pôvodne náhodná zastávka v Košiciach sa zmenila na osemročný pobyt.
Z kresliarskej školy vzišli výtvarníci ako Koloman Sokol, Ľudovít Feld, Július Jakoby, Béla Nemessányi-Kontuly, Juraj Collinásy, Imrich Oravecz a Jozef Fabini. Na základe košickej prípravy Kolomana Sokola prijali na pražskú výtvarnú akadémiu, neskôr sa stal zakladateľom mexickej grafiky a po vojne vychoval niekoľko slovenských grafikov. Ďalší z Krónových žiakov – Béla Kontuly sa uplatnil na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení, kde vplýval na svojich študentov. 
Výber diel na výstave kladie dôraz na ducha vtedajšej doby. Ukazuje prechod Eugena Króna od secesných intímnych a realisticko-kritických motívov ku kolektivistickým víziám budúceho harmonického sveta a cestu k slobodnému ľudstvu. Ukazuje autorov realistický, symbolistický, expresionistický, kubistický a konštruktivistický štýlový vývin. Súbor plagátov, dokladuje úsilie riaditeľa Poláka o zachytenie výstavného diania okolo Štátneho východoslovenského múzea, ako aj vysokú grafickú úroveň a politickú angažovanosť tvorcu.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice v Slovenskom národnom múzeu je pripomenutím 95. výročia príchodu Eugena Króna – zakladateľa košickej moderny do Košíc, 30. výročia smrti jeho významného žiaka Júliusa Jakobyho a 75. výročia úmrtia JUDr. Josefa Poláka. Súčasne je prvou výstavou Króna v Bratislave po 52. rokoch a prvou po jeho smrti.
Zbierkové predmety na výstavu zapožičali: Múzeum Vojtecha Lőfflera, Považská galéria umenia v Žiline, Východoslovenská galéria Košice, Východoslovenské múzeumv Košiciach a súkromní zberatelia.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-