Slovenské národné múzeum 18. júna 2015 o 17.00 otvára výstavu Apoštol Eugen Krón a Košice, ktorá (1886 Praha – 1944 Auschwitz–Birkenau). Bývalý legionár, zanietený, činorodý a nápaditý pražský právnik židovského pôvodu využil predpoklady mesta s bohatým kultúrno-historickým zázemím a viacnárodnostným zložením, aby z Košíc vybudoval životaschopné umelecké centrum Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
V priestoroch múzea zriadil školu, ktorej vedením poveril talentovaného Eugena Króna (1882 Sobrance – 1974 Gödöllő). Zo začiatku bola nazývaná múzejným kresliarskym kurzom, neskôr Krónovou umelecko-priemyselnou školou. Navštevovať ju mohli záujemcovia od 14. rokov a okrem možnosti bezplatného vzdelávania škola ponúkala aj možnosti štúdia na štipendium. Každý rok pravidelne poriadala výstavy pre svojich žiakov a najlepší z nich sa mohli predstaviť osobitne po boku svojho učiteľa a renomovaných výtvarníkov. Vo veľkoryso ponímanej činnosti múzea prevládali výstavy a prednášky (v priemere aspoň jedna výstava mesačne), ktoré šírili aktuálne informácie z oblasti európskeho a československého výtvarného umenia.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice sa zameriava na autorove najplodnejšie obdobie, kedy našiel svoj štýl a témy, ktoré potom rozvíjal po celý život. Jeho „košický príbeh“ začal stretnutím s fenomenálnym riaditeľom Josefom Polákom a pôvodne náhodná zastávka v Košiciach sa zmenila na osemročný pobyt.
Z kresliarskej školy vzišli výtvarníci ako Koloman Sokol, Ľudovít Feld, Július Jakoby, Béla Nemessányi-Kontuly, Juraj Collinásy, Imrich Oravecz a Jozef Fabini. Na základe košickej prípravy Kolomana Sokola prijali na pražskú výtvarnú akadémiu, neskôr sa stal zakladateľom mexickej grafiky a po vojne vychoval niekoľko slovenských grafikov. Ďalší z Krónových žiakov – Béla Kontuly sa uplatnil na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení, kde vplýval na svojich študentov. 
Výber diel na výstave kladie dôraz na ducha vtedajšej doby. Ukazuje prechod Eugena Króna od secesných intímnych a realisticko-kritických motívov ku kolektivistickým víziám budúceho harmonického sveta a cestu k slobodnému ľudstvu. Ukazuje autorov realistický, symbolistický, expresionistický, kubistický a konštruktivistický štýlový vývin. Súbor plagátov, dokladuje úsilie riaditeľa Poláka o zachytenie výstavného diania okolo Štátneho východoslovenského múzea, ako aj vysokú grafickú úroveň a politickú angažovanosť tvorcu.
Výstava Apoštol Eugen Krón a Košice v Slovenskom národnom múzeu je pripomenutím 95. výročia príchodu Eugena Króna – zakladateľa košickej moderny do Košíc, 30. výročia smrti jeho významného žiaka Júliusa Jakobyho a 75. výročia úmrtia JUDr. Josefa Poláka. Súčasne je prvou výstavou Króna v Bratislave po 52. rokoch a prvou po jeho smrti.
Zbierkové predmety na výstavu zapožičali: Múzeum Vojtecha Lőfflera, Považská galéria umenia v Žiline, Východoslovenská galéria Košice, Východoslovenské múzeumv Košiciach a súkromní zberatelia.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-