Bratislava (45)
V Slovenskom národnom múzeu predstavia verejnosti vzácne slovenské odevné artefakty
Napísal(a) D. Brisudová
Výstava Inšpirácie v Slovenskom národnom múzeu predstaví verejnosti vzácne slovenské odevné artefakty, ale aj tvorbu popredných slovenských módnych návrhárova dizajnérov, ktorí sa vo svojej tvorbe inšpirovali majstrovstvom našich predkov. Výstava, ktorá sa koná v SNM na Vajanského nábreží v Bratislave bude prístupná verejnosti od 15. mája do 1. novembra 2015. Tradičný ľudový odev a textil patrí k najpôsobivejším častiam ľudovej kultúry Slovenska. Jeho vývoj vrcholí od 2. polovice 19. do konca 1. polovice 20. storočia, kedy sa postupne zamieňal za priemyselne a remeselne šité konfekčné a mestské odevné súčasti.Podobu ľudového odevu formovali viaceré významné faktory,ale aj spoločenské a historické determinanty. Tradičným materiálom na výrobu ľudového odevu a textilu boli ľan, konope, vlna a kožušina, popri nich od 18. storočia do vidieckeho prostredia prenikali aj nové materiály ako bavlna, hodváb či textílie vyrábané v manufaktúrach a továrňach (kartún, brokáty, vlnené tkaniny, jemné bavlnené textílie).
Od konca 18. storočia a predovšetkým v 19. storočí sa na Slovensku zintenzívnilo používanie farebných textílií a na väčšine územia sa stala obľúbenou modrotlač. Okrem tkaných farebných vzorov bolo obľúbenou výzdobnou technikou vyšívanie a paličkovanie, ktoré sú v súčasnosti inšpiráciou aj pre šperkársku tvorbu realizovanúz netextilného materiálu. Ľudová kultúra a ľudový odev už od konca 19. storočia inšpirovali umelcov a výrobcov rôznych profesií a ich záujem pretrváva až do dnešných dní. Zaujal aj množstvo slovenských tvorcov rôznych zameraní. Na výstave návštevníci uvidia návrhy a diela jedenástich tvorcov - módnych návrhárok, dizajnérok a výtvarníčok Jany Gavalcovej, Michaely Juhász, Kláry Brunovskej či Ľubice Poncik, čipkárok Lýdie Pekarikovej, Kataríny Búranovej, šperkárok Marty Filovej, modrotlačiarov Petra Trnku, Mateja Rabadu, Moniky Benczeovej vyrábajúcej odevné doplnky z ovčej vlny a paličkárov zo združenia Povabnica Turca. Výstava Inšpirácie je prístupná verejnosti v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 15. mája do 1. novembra 2015. Viac informácií o výstave je k dispozícii na oficiálnom webe múzea www.snm.sk.
Slovensko-slovinská dimenzia ako spoločný projekt prostredníctvom výstavy
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Filozofická fakulta UK v Bratislave, Veľvyslanectvo Slovinskej republiky na Slovensku a Slovenské národné múzeum pripravili spoločný projekt Slovensko-slovinská dimenzia. Výstava je prezentáciou kultúrno-historických a súčasných paralel a rozdielov oboch krajín pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky Rade EÚ a 25. výročia vzniku samostatnej Slovinskej republiky.
Deň víťazstva na Slavíne oslávil aj červenoarmejec plk. v.v. Ladislav Sládek z Gemera
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Na základe osobného pozvania mimoriadných a splnomocnených veľvyslancov Ruskej federácie v SR JE Alexeja Leonidoviča Fedotova a Bieloruskej republiky v SR JE Vladimíra Serpikova a riaditeľa kancelárie veľvyslanectva Kazašskej republiky v SR radcu Sayana Kuľžanova, sa dňa 9. mája 2016 od 15.00 hodine pri príležitosti štátneho sviatku spomenutých troch krajín zúčastnil spomienkových osláv Dňa víťazstva a konca druhej svetovej vojny v Európe

































__________________________________________________
Iba nedávno navždy dotĺklo srdce nášho popredného herca Leopolda Haverla. Na jeho šľachetnosť si spomenul aj Jozef Pupala, jeden z dobrovoľných darcov krvi na Gemeri, ktorý svoj názor na máloznámu činnosť umelca prejavil aj v liste, ktorý v týchto dňoch poslal jeho
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-