Slovenské národné múzeum vo februári prinesie výstavu viac ako 100 vzácnych sôch buddhov, thángk a rituálnych umeleckých predmetov, ktoré priblížia návštevníkom kultúru Tibetu. Súčasťou výstavy Priestor a Radosť budú aj denné meditácie a odborné sprevádzania, organizátori pripravili aj prednášky a workshopy. Výstava sa bude konať v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave od 4. februára do 1. marca 2015. a láska.
„Čím krajšie, čím významnejšie a čím zmysluplnejšie veci vidíme, o to bližšie sme k absolútnej pravde.“ – Láma Ole Nydahl.
Mesačnú výstavu bude sprevádzať bohatý program. Pre návštevníkov je pripravené každodenné odborné sprevádzanie výstavou (od 13:00 do 15:00) s možnosťou zúčastniť sa vedenej meditácie (o 16:15). Pravidelné prednášky na tému buddhizmu pripravili organizátori na každú stredu počas trvania výstavy. Štyri soboty budú venované premietaniu dokumentárnych filmov, naplánované sú aj celodenné workshopy pre všetkých návštevníkov. 
Výstava Priestor a Radosť sa koná v budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave od 4. februára do 1. marca 2015. Organizátormi výstavy sú Slovenské národné múzeum a Občianske združenie Spoločnosť buddhizmu Diamantovej cesty – Karma Kagjü. Viac informácií k výstave na – www.priestoraradost.sk, www.buddhizmus.sk, www.snm.sk.
Manfred Seegers (autor výstavy) pochádza z Nemecka. Po ukončení päťročného štúdia sa stal autorizovaným buddhistickým učiteľom. V rokoch 1990 – 2000 študoval a vyučoval na KIBI (Karmapov medzinárodný buddhistický inštitút) v Novom Dillí. V roku2009 získal titul magistra filozofie z religionistiky na anglickej University of Kent. Jeho knihy Základné budhistické pojmy a O meditácii boli preložené do mnohých jazykov. V súčasnosti prednáša o buddhizme v mnohých krajinách, pôsobí tiež v Medzinárodnom inštitúte pre tibetské a ázijské štúdia v Španielsku, ako riaditeľ Open University.
Sprievodné podujatia k výstave:
Odborné sprevádzania – denne (okrem pondelka) o 13:00, 14:00, 15:00
Meditácie – denne (okrem pondelka) o 16:15
Prednášky – streda o 17:30
4. 2. – Úvod do buddhizmu – Nadčasové hodnoty a trvalé šťastie (Miroslava Šilanová)
11. 2. – Buddhistické útočisko – Oslobodenie od utrpenia (Artur Przybyslawski)
18. 2. – Buddhistické meditačné metódy (Jakub Kadlec)
25. 2. – Päť buddhovských rodín (Zsuzsa Koszegi)
Workshopy – každú sobotu (4.2. - 1.3.) od 10:00 do 16:00
Tsa tsa je tibetský výraz používaný pre reliéfy obrazov Buddhov.
Sobotné tvorivé dielne výroby sadrových odliatkov tsa tsa sú určené pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o ich techniku výroby a význam.
Filmová sobota – sobota o 15:00, premietanie dokumentárnych filmov:
7. 2. – Buddhizmus na západe
14. 2. – Rev leva
21. 2. – Jogíni Tibetu
28. 2. – Tajná cesta do Tibetu
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-