Malá encyklopédia antickej kultúry nielen pre deti
Úryvky
ABAKUS
Abakus (latinsky abacus) je praprapradedko nášho počítadla. Gréci ho nazývali abax. Používali ho žiaci v školách, ale ani dospeláci, najmä úradníci, sa nehanbili na ňom počítať. Abakus mal tvar doštičky, v ktorej bolo vyrytých osem žliabkov. V nich sa dali posunovať doprava a doľava kamienky. Ak by si posunul kamienok úplne doprava, znamenal by číslo „jedna“. Posuň ho trošku vľavo, a dostaneš „desať“. Ešte kúsok, a máš „sto“. Dobrým žiakom nerobilo žiadny problém posunúť kamienky ešte viac doľava, ale zasa sa nemusí všetko preháňať, že? Prezradím ti, že kamienky v počítadle sa nazývali kalkuli (latinsky calculi). Určite ti napadlo, že práve podľa nich bola pomenovaná naša kalkulačka. Na počítacích doštičkách sa dalo aj odčítať, násobiť a deliť. Niekedy používali úradníci na počítanie aj guličky navlečené na tyčkách, - ale určite si spoznal, že ide vlastne o dnešné počítadlo, ktoré máš aj ty niekde odložené medzi hračkami. Ak dáš prečítať tieto riadky ockovi, ktorý je architektom, začne sa usmievať, lebo on pozná aj iný význam slova abakus. A bude mať pravdu, lebo všetci architekti vedia, že slovom abakus sa označuje tá úplne najvrchnejšia časť stĺpa. Je to vlastne akási jeho nadhlavnica. Sedí na nej zvyčajne celý chrám a je na to poriadne pyšná.
ABDÉRY
Sú také miesta na svete, kde výskyt hlupákov na štvorcový kilometer je vyšší ako inde. U nás je to vraj Kocúrkovo. Takýmto Kocúrkovom pre starých Grékov boli Abdéry. Mesto založené v 7. storočí pred n. l. na pobreží Tráckeho mora bolo rodiskom slávnych filozofov Demokrita a Protagora. Možno Abdéram ostatní závideli slávnych rodákov. A pretože závisť nemá ďaleko k pomste, neskôr sa začali Gréci z Abdérčanov vysmievať. Dúfajme, že nie za Protagorovo tvrdenie „Človek je mierou všetkých vecí“.
ABECEDA
Grécku abecedu nazývame alfabeta podľa znenia jej prvých dvoch hlások. Vznikla asi v l0. storočí pred n. l.
Najprv mala iba 21 znakov, neskôr 24. Gréci vlastne svoju abecedu nevymysleli, oni zdokonalili abecedu starých Feničanov. Hoci tí mali v abecede iba spoluhlásky, aj tak sa ich hláskové písmo pokladá za najveľkolepejší vynález staroveku.
Písmená gréckej abecedy dnes používaš v matematike napríklad na označovanie uhlov v geometrii. Aj známe Ludolfovo číslo sa volá pí, čo je názov písmena gréckej abecedy zodpovedajúceho nášmu p. Možno si už počul takúto vetu: „Toto je pre mňa alfou a omegou.“ Dotyčný ti chcel povedať, že niečo mu je všetkým. Pomohol si gréckou abecedou: alfa je prvým jej písmenom a omega posledným. Vyjadrujú začiatok aj koniec, slovom všetko. Malými písmenami gréckej abecedy sa dali inšpirovať aj Konštantín a Metod, keď zostavovali prvé písmo našich slovanských predkov, hlaholiku.
V 8.-7. storočí pred n. l. prevzali písmo od Grékov Etruskovia a od nich zas Rimania. Ich abeceda mala pôvodne 23 znakov. Niektoré z nich mali viacnásobné použitie: napríklad písmeno C sa používalo namiesto písmena G a niekedy aj namiesto písmena K. Písmo starých Rimanov voláme latinka a používaš ho dennodenne aj ty.
Zaujímavosť na záver: vieš, akým systémom spočiatku písali starí Gréci? Volá sa bustrofedon, čo v preklade znamená „ako oral vôl“. Niekedy sa nazýva aj brázdové písmo. Ide o systém, pri ktorom sa prvý riadok textu píše zľava doprava a v druhom riadku sa pokračuje neprerušene sprava doľava.